Ekologické smery pri veľkovýrobnom pestovaní ovocia majú dnes už výraznú podporu vlád jednotlivých štátov Európy. U nás zatiaľ klopeme na dvere, ale čo je hlavné, ekologické záhradkárčenie už aj realizujeme. Treba len veriť, že sa postupne naučí hospodáriť v súlade s prírodou, teda ekologicky, čo najviac záhradkárov, ale aj farmárov a špecializovaných záhradníckych podnikov.

Pod pojmom ekologické pestovanie si ovocinár predstaví ovocný sad z ktorého sú v najväčšej miere eliminované postreky a iné chemické látky. Takmer všetky tieto pesticídy sú na agresívnom chemickom základe a poškodzujú jednak životné prostredie, živočíchy žijúce okolo nás a v neposlednom rade aj samotného človeka. Úlohou ekologického pestovania je eliminovať práve tieto nežiaduce vplyvy chémie a nahradiť ich pre životné prostredie prijateľnejšími opatreniami.
Z legislatívneho hľadiska nie je povolené pri tomto systéme pestovania ovocných drevín používanie chemických postrekov na ochranu proti chorobám, škodcom a burinám, taktiež je vymedzený sortiment hnojív, ktoré je možné pri tomto systéme použiť.
Opatrenia proti škodlivým činiteľom je však nutné robiť a je ich možné robiť viacerými spôsobmi.

Agrotechnické opatrenia proti škodlivým činiteľom 

Medzi agrotechnické opatrenia patrí napr. dodržanie správnej rotácie plodín. Po výsadbe kôstkovín by v žiadnom prípade nemala nasledovať na tom istom stanovišti opätovná výsadba kôstkovín z hľadiska možného šírenia vírusových chorôb. Dôležitá je dokonalá príprava pôdy pred a počas výsadby, cielené a rozumné hnojenie, kultivácia a mechanické odburiňovanie pôdy. Medziradia zatrávňujeme a vysievame trávové miešanky na mätonohovom základe s prídavkom kostravy. Vhodné sú aj ďatelino-trávne miešanky, ktoré obohacujú pôdu prirodzeným spôsobom o dusík. Príkmenné pásy udržujeme v bezburinnom stave pri veľkom ovocí plečkovaním, mechanickým odstraňovaním burín, pri drobnom ovocí mulčujeme slamou, trávou, alebo iným materiálom. 

Kosené zatrávnenie medziradov prináša zo sebou rad výhod.

Biologické spôsoby ochrany

Medzi biologické spôsoby ochrany patrí súčasný trend zavádzania nových, rezistentných a tolerantných odrôd do pestovania, na ktorých sa neprejavujú príznaky najvýznamnejších chorôb. Najčastejšou ochranou okrem rezistentných a tolerantných odrôd je využívanie prirodzených nepriateľov chorôb a škodcov. 

Už všeobecne známe sú dravé roztoče (Typhlodromus pyri), ktoré sa umiestňujú na stromy vo filcových pásoch, kde sa rozmnožujú a expandujú za potravou. Larvy zlatoočky obyčajnej (Chrysoperla carnea) sa používajú na likvidáciu mnohých druhov vošiek, ale aj iného hmyzu. Dravá lienka Cryptolaemus montrouzieri sa používa v biologickej ochrane najmä na okrasných drevinách proti červcom z rodov Pseudococcus a Planococcus, ale pri výskyte na ovocných drevinách ju možno s úspechom použiť. Najvýznamnejším parazitoidom v poľných podmienkach je vajíčkový parazit Trichograma (najmä druhy Trichogramma evanescens, T. cacoeciae, T. dendrolini), ktorý kladie vajíčka do vajíčok škodcu a z vajíčok škodcu sa neliahnu larvy škodcu, ale imága vajíčkového parazitoida. Používa sa proti obaľovačovi jablčnému (Cydia pomonella). V ovocných sadoch bol proti vlnačke krvavej (Eriosoma lanigerum) do Európy introdukovaný parazitoid vlnačky krvavej Aphelinus mali a proti štítničke nebezpečnej parazitoid Prospaltella perniciosi. 

Filcové pásy s dravým roztočom Typhlodromus pyri.

Najčastejšie používaným patogénom hmyzu je baktéria Bacillus thuringiensis. B. thuringiensis ssp. Kurstaki (prípravky Dipel, Biobit FC, Biobit WP) je účinný proti larvám motýľov (obaľovač púčikový - Spilotana ocellana, obaľovač záhradný - Argyroploce variegana, obaľovač jablčný - C. pomonella, mníška zlatorítka - Euproctis chryssorhoea, mníška veľkohlavá - L. dispar, priadkovec obrúčkavý - Malacosoma neustrium, spriadač americký - Hyphantria cunea, piadivka jesenná - Operophtera brumata) a to nielen na ovocných drevinách. 

Z vírusov sa najčastejšie využíva granulóza obaľovača jablčného (C. pomonella), ale ich príprava je v porovnaní s bakteriálnymi a hubovými prípravkami pomerne drahá. Vírusy sa množia len v živých organizmoch a preto na ich množenie je nutné chovať hostiteľa.
Proti škodlivému hmyzu sa tiež využívajú prípravky obsahujúce entomopatogénne háďatká. Sú známe prípravky účinné proti obaľovačovi jablčnému (C. pomonella, mlynárikovi kapustnému - P. brassicae) a ďalším škodcom. Háďatká z rodu Heterorhabditis sa používajú proti nosánikovi ligurčekovému (O. ligustici) a nosánikovi ryhovanému (Otiorrhynchus sulcatus) na okrasných rastlinách, jahodách, viniči a ďalších plodinách. 

Proti vlnačke krvavej sa používa v ekologickom systéme jej parazitoid Aphelinus mali.

Fyzikálne spôsoby ochrany a mechanické spôsoby ochrany 

Medzi fyzikálne spôsoby ochrany patrí v produkčných a už rodiacich výsadbách napr. ochrana proti neskorým jarným mrazom vo forme protimrazovej závlahy, alebo zadymovania, či ohrievania vzduchu rôznymi metódami, ktoré nahrádzajú chemické postreky na zvýšenie mrazuodolnosti, alebo na oddialenie kvitnutia.
Mechanické spôsoby ochrany rastlín v sebe zahrňujú opatrenia na priamu likvidáciu napadnutých častí, prípadne celých rastlín. Ochrana sa robí v čase vegetačného pokoja, ale aj cez vegetáciu. Patrí sem napr. rez múčnatkou, spálou, monilózou, nektriou, apoplexiou a inými chorobami, napadnutých letorastov a častí, je možné likvidovať aj celé konáriky, alebo stromy (spála) ak sú kalamitne napadnuté nejakým škodcom. Veľmi dôležitým preventívnym opatrením je pozberanie opadaného lístia a mumifikovaných plodov v jesennom období. Tieto zvyšky sú rezervoárom spór pre nasledujúcu vegetáciu. 

Choré a neskôr mumifikované plody je veľmi dôležité pozberať a zlikvidovať.

Moderné pestovateľské technológie a tvary 

Ďalším významným prvkom v súbore opatrení na zamedzenie výskytu chorôb a škodcov bez použitia chémie sú moderné pestovateľské technológie a tvary.
Najcharakteristickejším prvkom je znižovanie celkovej výšky stromu. V súčasnosti sa preferujú tvary, pri ktorých sme schopní obrať 80% úrody zo zeme. Súvisí to s intenzifikáciou nielen ovocinárskej výroby, ale výrazne prispieva aj k celkovému zdravotnému stavu stromu a sadu. Nemusíme ošetrovať stromy z rebríka, alebo plošiny, ale pohodlne zo zeme ostriháme celý strom a máme ho v podstate úplne pod kontrolu. 

Tieto kritériá najlepšie spĺňa tvar štíhle vreteno. Ovocné druhy pri ktorých nie je technológia štíhleho vretena ešte dokonale zvládnutá, môžeme s úspechom použiť napr. voľne rastúci zákrpok, modifikácie dutej kotlovitej koruny a to nielen pre broskyne, príp. zákrpok s odstráneným stredníkom. Takýto systém vyhovuje okrem už spomínaných broskýň v podstate všetkým kôstkovinám. 

Moderné pestovateľské tvary (štíhle vreteno) umožňujú 
dokonalú kontrolu pestovateľa nad stromom.

Hlavnou zásadou ktorou sa riadime je vzdušnosť, svetelnosť a dostupnosť koruny. Pri prehustených výsadbách hrozí riziko vyššej vzdušnej vlhkosti, ktorá je veľmi vhodná pre rozvoj nepriaznivých, najmä hubovitých chorôb. V príliš hustých korunách majú väčšiu šancu usadiť sa škodcovia, takisto prístup pre operencov je obmedzený až žiadny. Plody sa nedostatkom svetla nevyvíjajú optimálne, nedosahujú žiadanú farbu, tvar, veľkosť a samozrejme aj chuť, diferenciácia kvetných pukov pre nasledujúcu vegetáciu neprebehne optimálne, nehovoriac o citlivosti proti chorobám a škodcom. 

Špičkový predstaviteľ rezistentov jabloní – odroda Topaz.

Aj keď sa nám podarí dopestovať ekologické ovocie, alebo ovocie, ktoré kupujeme ako ekologické, pozorujeme, že je oveľa menej vzhľadné, ako ovocie dopestované konvenčným spôsobom, plody sú menšie, menej vyfarbené, veľkostne aj tvarovo nevyrovnané a v čom je najväčší rozdiel, je cenovo oveľa nevýhodnejšie ako konvenčne, alebo integrovanou cestou dopestované ovocie. Žiaľ, v súčasnosti sa konzument nepozerá na kvalitu, resp. pôvod a spôsob dopestovania, ale väčšina v prvom rade na cenu. Samozrejme toto platí pre konzumentov, ktorí nemajú ovocie z vlastnej produkcie.

Ing. Mezey Ján, PhD.
Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva
FZKI-SPU Nitra