BIOLOGICKÉ MOŽNOSTI OCHRANY OVOCNÝCH DREVÍN

BIOLOGICKÉ MOŽNOSTI OCHRANY OVOCNÝCH DREVÍN

V ostatných rokoch je ekologické pestovanie ovocných drevín čoraz frekventovanejším pojmom, nielen medzi záhradkármi, ale aj veľkovýrobou. Zahraničné skúsenosti a opakované návštevy viacerých veľkopodnikov na báze ekologickej produkcie však poukazujú na fakt, že pestovanie ovocia výlučne ekologickým spôsobom je pre producenta neekonomické. Ostáva však veľmi vhodným doplnkom pri konvenčnom, alebo integrovanom pestovaní ovocia. Svoje najlepšie uplatnenie nachádza v záhradkách.


Pri tomto systéme pestovania ovocných drevín nie je povolené používanie chemických postrekov na ochranu proti chorobám, škodcom a burinám, taktiež je vymedzený sortiment hnojív, ktoré je možné pri tomto systéme použiť.

Medzi biologické spôsoby ochrany patrí súčasný trend zavádzania nových, rezistentných a tolerantných odrôd do pestovania, na ktorých sa neprejavujú príznaky najvýznamnejších chorôb. Najčastejšie sú to odrody jabloní, z ktorých odporúčame najmä odrody Topaz, Rubinola, Selena, Prina, Florina, Angold a mnohé iné. Zo sliviek odporúčame celý rad nemeckých šľachtení, ako napr. Tegera, Katinka, Hanita, Tipala, Jojo, Tophit, Elena a iné. Najčastejšou ochranou okrem rezistentných a tolerantných odrôd je využívanie prirodzených nepriateľov chorôb a škodcov. 
 


Rezistentná odroda Rubinola našla svoje uplatnenie aj vo veľkovýrobe. 


Odroda Julie patrí letné odrody jabloní veľmi vhodné pre tvar štíhle vreteno. 


Odroda Prima, jeden z prvých rezistentov (rok 1971), 
zaujme svoju nakyslastou chuťou v jesennom období.

Už všeobecne známe sú dravé roztoče (Typhlodromus pyri), ktoré sa umiestňujú na stromy vo filcových pásoch, kde sa rozmnožujú a expandujú za potravou. Larvy zlatoočky obyčajnej (Chrysoperla carnea) sa používajú na likvidáciu mnohých druhov vošiek, ale aj iného hmyzu. Dravá lienka Cryptolaemus montrouzieri sa používa v biologickej ochrane najmä na okrasných drevinách proti červcom z rodov PseudococcusPlanococcus, ale pri výskyte na ovocných drevinách ju možno s úspechom použiť. Najvýznamnejším parazitoidom v poľných podmienkach je vajíčkový parazit Trichograma (najmä druhy Trichogramma evanescens, T. cacoeciae, T. dendrolini), ktorý kladie vajíčka do vajíčok škodcu a z vajíčok škodcu sa neliahnu larvy škodcu, ale imága vajíčkového parazitoida. Používa sa proti obaľovačovi jablčnému (Cydia pomonella). V ovocných sadoch bol proti vlnačke krvavej (Eriosoma lanigerum) do Európy introdukovaný parazitoid vlnačky krvavej Aphelinus mali a proti štítničke nebezpečnej parazitoid Prospaltella perniciosi
 


Účinným biologickým opatrením je voľba nízkokmenných, vzdušných tvarov 
(štíhle vreteno), ktoré sú menej napádané chorobami, ale aj škodcami.

Najčastejšie používaným patogénom hmyzu je baktéria Bacillus thuringiensis. B. thuringiensis ssp. Kurstaki (prípravky Dipel, Biobit FC, Biobit WP) je účinný proti larvám motýľov (obaľovač púčikový - Spilotana ocellana, obaľovač záhradný - Argyroploce variegana, obaľovač jablčný - C. pomonella, mníška zlatorítka - Euproctis chryssorhoea, mníška veľkohlavá - L. dispar, priadkovec obrúčkavý - Malacosoma neustrium, spriadač americký - Hyphantria cunea, piadivka jesenná - Operophtera brumata) a to nielen na ovocných drevinách. 
 


Tolerantná odroda Katinka pochádza zo šľachtenia prof. Hartmanna 
a dozrieva v druhej polovici júla.

Z vírusov sa najčastejšie využíva granulóza obaľovača jablčného (C. pomonella), ale ich príprava je v porovnaní s bakteriálnymi a hubovými prípravkami pomerne drahá. Vírusy sa množia len v živých organizmoch a preto na ich množenie je nutné chovať hostiteľa.
Proti škodlivému hmyzu sa tiež využívajú prípravky obsahujúce entomopatogénne háďatká. Sú známe prípravky účinné proti obaľovačovi jablčnému (C. pomonella, mlynárikovi kapustnému - P. brassicae a ďalším škodcom. Háďatká z rodu Heterorhabditis sa používajú proti nosánikovi ligurčekovému (O. ligustici) a nosánikovi ryhovanému (Otiorrhynchus sulcatus) na okrasných rastlinách, jahodách, viniči a ďalších plodinách. 

Medzi fyzikálne spôsoby ochrany patrí v produkčných a už rodiacich výsadbách napr. ochrana proti neskorým jarným mrazom vo forme protimrazovej závlahy, alebo zadymovania, či ohrievania vzduchu rôznymi metódami, ktoré nahrádzajú chemické postreky na zvýšenie mrazuodolnosti, alebo na oddialenie kvitnutia. 

Mechanické spôsoby ochrany rastlín v sebe zahrňujú opatrenia na priamu likvidáciu napadnutých častí, prípadne celých rastlín. Ochrana sa robí v čase vegetačného pokoja, ale aj cez vegetáciu. Patrí sem už spomínaný rez múčnatkou, spálou, monilózou, nekriou, apoplexiou a inými chorobami napadnutých častí, je možné likvidovať aj celé konáriky ak sú kalamitne napadnuté nejakým škodcom. Veľmi dôležitým preventívnym opatrením je pozberanie opadaného lístia a mumifikovaných plodov v jesennom období. Tieto zvyšky sú rezervoárom spór pre nasledujúcu vegetáciu. 

Aj keď sa nám podarí dopestovať ekologické ovocie, alebo ovocie, ktoré kupujeme ako ekologické, pozorujeme, že je oveľa menej vzhľadné, ako ovocie dopestované konvenčným spôsobom, plody sú menšie, menej vyfarbené, veľkostne aj tvarovo nevyrovnané a v čom je najväčší rozdiel, je cenovo oveľa nevýhodnejšie ako konvenčne, alebo integrovanou cestou dopestované ovocie. Žiaľ, v súčasnosti sa konzument nepozerá na kvalitu, resp. pôvod a spôsob dopestovania, ale väčšina v prvom rade na cenu. Samozrejme toto platí pre konzumentov, ktorí nemajú ovocie z vlastnej produkcie.
Trend, že ekologicky dopestované ovocie je drahšie ako konvenčne dopestované pretrváva aj v ovocinársky vyspelejších krajinách. Je to dané tým, že takto dopestované ovocie vyžaduje oveľa viac ručnej a mechanickej práce, ktorá je ešte vždy najdrahším prostriedkom nielen v ovocinárskej výrobe. 
 


Siete proti krupobitiu môžu byť v záhradkách použité aj napr,. proti obaľovačovi jablčnému.

Najmä v sadoch s ekologickou produkciou, kde nepoužívame chemické postreky sa uplatňujú postupy biologickej ochrany, kde sa využívajú prirodzení nepriatelia chorôb a škodcov na ich likvidáciu.
Takto sa veľmi úspešne integrovali do spôsobov biologickej ochrany už spomínané rôzne roztoče, baktérie, huby, ale aj hmyz, vírusy, sterilizácia samčekov, hormonálne prípravky a iné spôsoby, ktoré nachádzajú väčšie alebo menšie uplatnenie v ovocinárskej praxi.
Okrem toho sa využívajú preventívne opatrenia na ochranu, ktoré sa týkajú agrotechniky a ošetrovania pôdy. Rastu burín sa napr. zabraňuje ich mechanickým ničením, alebo mulčovaním namiesto chemických postrekov. 

Opatrenia pri reze a tvarovaní, napr. tzv. protimúčnatkový rez znižuje škodlivé pôsobenie tejto choroby. Spočíva v mechanickom odstraňovaní napadnutých letorastov. K preventívnym opatrením patrí veľmi účinný letný rez, ktorým odstraňujeme zahusťujúce letorasty, ktoré jednak bránia svetlu v prístup do koruny a na druhej strany svojou prítomnosťou zvyšujú vzdušnú vlhkosť, ktorá je vhodná pre rozvoj a šírenie chorôb. 
 


Zelenými prácami (letné rezy, vylamovanie) bojujeme veľmi účinne 
proti významným hubovitým chorobám a naviac, prístupom svetla 
zabezpečujeme optimálnu diferenciáciu kvetných pukov pre nasledujúcu vegetáciu.


Na likvidáciu škodcov možno použiť lepenkové pásy, podobné ako pri signalizácií náletu škodcov, ale v tomto prípade umiestňujeme na strom viac takýchto lapačov.
Veľmi účinným opatrením je podpora operencov v sade. Do radov môžeme umiestňovať miesta na hniezdenie vo forme vtáčích búdok. 

Ekologické pestovanie ovocia teda nikdy nenahradí optickým vzhľadom a predajnou kvalitou ovocie dopestované konvenčným, alebo integrovaným spôsobom, určite je zdravotne hodnotnejšie a nezávadnejšie oproti konvenčným systémom pestovania.

Ing. Ján Mezey, PhD.
SPU Nitra