Stĺpovité jablone nájdete v našom katalógu: v sekcii stĺpovitých jabloní.

Už mnoho rokov je cieľom šľachtiteľov vypestovať stromky jabloní, ktoré nevytvárajú ďalšie konáre a prakticky nepotrebujú rez.

To spĺňajú odrody jabloní tzv. stĺpovitého rastu, ktoré rastú veľmi slabo, nevyžadujú oporu a rez (majú krátke prírastky a tiež veľmi malé alebo žiadne nároky na rez a tvarovanie stromov) a navyše rodia chutné, skladovateľné a atraktívne plody. Stĺpovité jablone sa najčastejšie vysádzajú v malých záhradkách s obmedzenou plochou, bývajú súčasťou okrasných záhrad a s úspechom je možné ich pestovať i v nádobách na balkónoch. 

Prvá stĺpovitá jabloň vznikla krížením s mutáciou odrody McIntosh, v Kanade označovaná
,,McIntosh Wijcik“. Táto mutácia bola veľmi zaujímavá – mala veľmi krátke internódia, bohato obrastala plodonosným obrastom a nemala takmer žiadne bočné vetvenie. V anglickej výskumnej stanici East Malling vznikli krížením s vyššie uvedenou jabloňou prvé rozširované odrody Trajan, Telamon, Tuscan, neskôr nasledovali odrody Charlotte a Obelisk, všeobecne označované ako Baleríny. Veľmi často u nich však dochádzalo ku striedavej plodnosti (stromy rodia každý druhý rok). Vyššie uvedené odrody majú skôr menšie plody s podpriemernou chuťou a preto sú využívané skôr na okrasné účely. 

Nové vyšľachtené odrody však už kvalitatívne konkurujú súčasnému sortimentu rozmnožovaných odrôd. Majú rezistenciu k chrastavitosti, stredné až väčšie plody s veľmi dobrou chuťou, ktoré dozrievajú ihneď po zbere a niektoré majú skladovateľnosť až do februára. Ako veľmi perspektívne sa javí šľachtenie stĺpovitých jabloní z Ústavu experimentálnej botaniky AV ČR. V ČR je prihlásená k právnej ochrane odroda Sonet, pre právnu ochranu EÚ sú prihlásené odrody Rondo, Sonate, Rapsodie, Kaktus a i. 

Rondo – zimná odroda kompaktného stĺpovitého rastu vyšľachtená krížením UEB 2345/1x Bolero. Letorasty majú veľmi krátke internódia, vytvárajú kompaktné stĺpovité koruny typu ,,Balerina“ bez nároku na rez. Do plodnosti sa dostávajú veľmi skoro, k dosiahnutiu pravidelného zberu je vhodná prebierka plodov. Plody sú stredné až veľké, zelenožlté, z 2/3 prekryté žíhanou červeňou, dužina je stredne pevná, krehká, šťavnatá, navinulo sladká. Konzumne dozrieva krátko po zbere, vydrží do februára. Odroda je rezistentná voči chrastavitosti. 
 

Rondo

Sonet – zimná odroda stĺpovitého rastu, z kríženia Topaz x Bolero, rezistentná k chrastavitosti. Plody sú stredné až veľké, plocho guľovitého tvaru, zelenožltej farby. Zberá sa začiatkom októbra, konzumne dozrieva koncom októbra, vydrží do decembra. Dužina je biela, krehká, šťavnatá, stredne pevná. Chuť dobrá až veľmi dobrá. Vhodná je prebierka plodov aby nedochádzalo k striedavej plodnosti. 
 

Sonet

Šľachtením stĺpovitých jabloní sa zaoberajú aj vo VŠUO v Holovousoch. Prvé výsledky dostali názvy Kordona a Pidi. 

Kordona – vznikla krížením McIntosh x Florina, má stredne veľké plody, väčšou časťou s karmínovým zafarbením. Odroda má sklon preplodzovať, pokiaľ sa nerobí prebierka plodov. Odroda je odolná voči chrastavitosti. 

Pidi – kríženie Britemac x Prima. Stromy rastú veľmi slabo, koruny sú skôr pyramidálneho tvaru. Je nutná prebierka. Odroda nie je rezistentná k chrastavitosti.

Ako pestovať baleríny
Stĺpovité tvary nie sú vhodné pre tvarovanie. Najbežnejší spon pre výsadbu v rade je 50-60cm. Strom môžeme po vysadení pestovať bez jediného zásahu nožnicami alebo rezom a pritom bude stále rodiť a zachovávať si úzko stĺpovitý tvar. Časom bude mať niekoľko postranných konárov s vertikálnym rastom, ktoré vytvoria úzko kompaktnú korunu so šírkou 0,8m. 

Strom možno pestovať tiež ako veľmi úzky kordón obsypaný plodmi, kde sa ponecháva len stredná predlžujúca os. Ak dôjde k vytvoreniu bočných výhonov, skracujú sa koncom augusta za tretím očkom.
Ďalší možný spôsob zapestovania je rovnaký ako pre klasické spurtypové odrody, kedy používame rozpery na zapestovanie zvislých osí niekoľkých kordónov. 

Prvé namnožené výpestky stĺpovitých jabloní Sonet a Rondo budú k dispozícii na jeseň 2004 v ovocnej škôlke Fytos v Plzni.

Ing. Pavel Voráček, Fytos Plzeň