Špeciálna metodika rezu Dvojstupňový sektorový rez (DSR)

Špeciálna metodika rezu Dvojstupňový sektorový rez (DSR)

Táto metodika rezu využíva cieľavedomé usmerňovanie látkových tokov a následnú podporu alebo brzdenie rastu letorastov na rôznych pozíciách na konáriku. Prispieva tiež k zníženiu potreby zásahov pri tvarovaní ovocných stromov. 

V našich podmienkach má z hľadiska prístupu k rezu tradíciu rez konárov vyšších rádov ako je stredník na vonkajší (spodný) púčik, čo sa zdôvodňuje potrebou otvárania koruny tvorbou výhonkov smerujúcich šikmo von z koruny. Uvedená požiadavka však nebýva naplnená, predlžujúce letorasty po takomto reze rastú silno, vzpriamene a na hornej strane konárika sa tiež tvoria vzpriamené silné prírastky. Pri intenzívnych pestovateľských tvaroch (napr. vretená) je tvorba silnejších nahor rastúcich výhonkov a konárov sprevádzaná silnejším hrubnutím konárikov na úkor rodivosti v priamom protiklade filozofii intenzívnych výsadieb. Vyvoláva potrebu dodatočného ohýbania a vyväzovania, čo je v hustých výsadbách časovo náročné a predstavuje ďalšie zvýšenie nákladov, čím sa v konečnom dôsledku zhoršuje ekonomický efekt pre pestovateľa.
Tvorba mierne šikmých až vodorovných konárov prináša výhody z hľadiska pomeru medzi rastom a rodivosťou, menšej výšky umiestnenia rodivého dreva pre ľahšie a efektívnejšie ošetrovanie stromu. Takéto konáre možno dosiahnuť ohýbaním, vyväzovaním, za pomoci aplikácie vhodných rastových látok, ale i vhodným rezom. 

Využíva sa fakt, že vrcholový letorast produkciou auxínu prúdiacich z jeho rastového vrchola nadol cievnymi zväzkami umiestnenými v lykovej časti konárika brzdí rast nižšie postavených letorastov a spôsobuje ich odklon do šikmej až vodorovnej polohy. Tento brzdiaci efekt sa zosilňuje smerom nadol pozdĺž konárika, takže spodné púčiky na výhonku často nevypučia a premenia sa na spiace púčiky. Dá sa však obmedziť prerušením toku rastových látok s brzdiacim efektom. Pri tvorbe rán na konárikoch tiež dochádza k zhoršeniu podmienok pre tok vody a živín a tým aj k oslabeniu rastu letorastov.
Pri tradičnom reze na vonkajší (spodný púčik) rezná rana na konci výhonku spôsobuje prerušenie toku auxínov na hornej strane konárika, avšak na spodnej strane konárika je ich tok a teda aj vplyv nenarušený. To vysvetľuje silný rast predlžovacieho letorastu a jeho vzpriamený rast. Tým sa potláča pučanie púčikov a rast prírastkov na spodnej strane konárika, avšak rast z púčikov na hornej strane konárika nie je brzdený, čo má za následok tvorbu silných vzpriamených prírastkov na hornej strane konárika. 

Pri dvojstupňovom sektorovom reze sa realizuje skracovanie výhonkov na vrchný (vnútorný púčik) s následným rezom na prevod na vhodný bočný výhonok. Efekt tohto rezu spočíva podobne pri reze na vonkajší (spodný) púčik v obmedzení látkového toku ranou vytvorenou na konci skráteného výhonka. Posledný ponechaný (vnútorný) púčik vyprodukuje silný vzpriamený prírastok, pučanie a rast prírastkov na hornej strane konárika sú brzdené nerušeným prúdom auxínov, kým pučanie a rast prírastkov na spodnej strane konárika sú potláčané omnoho menej. V dôsledku toho druhý prírastok od konca konárika, vyrastajúci spravidla zo spodnej strany konárika je dostatočne silný, ale zachováva si polohu šikmú až vodorovnú a ďalšie konáriky na spodnej strane sú slabšie, v prípade jadrovín sa menia na konáriky rodivého obrastu. Slabšie výhonky sa tvoria i na hornej strane konárika. Kôstkoviny pri použití DSR reagujú podobne, avšak vzhľadom na iný charakter rodivého dreva význam použitia tohto rezu môže byť iný. Po prvom stupni (rez na vnútorný púčik) nasleduje druhý stupeň rezu spočívajúci v odstránení prírastku vytvoreného z koncového horného púčika rezom na prevod na prírastok vyprodukovaný niektorým z púčikov na spodnej strane konárika, ktorý má mierne šikmú až vodorovnú, niekedy i previslú polohu. 
Druhý stupeň rezu sa realizuje v priebehu leta po miernom zdrevnatení letorastov (najmä pri kôstkovinách) alebo na jar nasledujúceho roka alebo neskôr (tzv. oneskorený DSR). Ponechaný výhonok v dôsledku prirodzeného smerovania nevyžaduje ohýbanie a vyväzovanie, čo zjednodušuje prácu pestovateľa, svojou polohou vytvára predpoklady pre slabší rast a bohatšie zakladanie kvetných púčikov.
Letorast vyrastajúci z posledného púčika má vplyv i na uhol odklonu prírastkov vytvorených z nižšie postavených púčikov. Prírastky na opačnej strane konárika ako je ponechaný koncový púčik majú spravidla menší uhol odklonu a najvrchnejší má tendenciu vytvoriť konkurenčný prírastok, kým púčiky na rovnakej strane konárika ako je koncový, vyprodukujú spravidla prírastky s väčším uhlom odklonu. Tento princíp možno využiť napríklad pri zakladaní polokostrových konárov s väčším uhlom odklonu. Okrem toho použitie DSR vedie k menej zreteľným prejavom vyhoľovania v nižších partiách koruny.
Na zapestovaných konároch (kostrových, polokostrových) možno aplikovať modifikáciou DSR, ktorá sa označuje ako oddialený dvojstupňový sektorový rez, pri ktorom sa konárik vytvorený z nahor smerujúceho púčika (po prvom stupni rezu) sa nechá vyvíjať dva prípadne viac rokov, kým sa nevytvorí na nižšej časti konárika dostatok slabších obrastových konárikov a potom sa koncová vzpriamená časť konárika odstráni rezom na prevod na vhodný mierne šikmý bočný konárik smerujúci von z koruny. Takýto postup umožňuje predísť zahusťovaniu, ktoré hrozí na slabšie rastúcich konároch pri každoročnom uplatňovaní dvojstupňového sektorového rezu v jeho základnej modifikácii. Vhodný je i v prípade vzpriamene bujne rastúcich ovocných stromov, kde skracovanie vykonávané vo väčšom rozsahu podporuje ďalší bujný, vzpriamený rast. 

Ďalšou modifikáciou je korekčný DSR, ktorý sa môže uplatniť pri kontúrovom reze OD (skracovanie „na slepo“). Pri tomto reze sa konáriky a letorasty v hornej časti koruny a po bokoch skracujú strojom. Dôsledkom takéhoto, často hlbokého rezu môže byť intenzívna tvorba vlkov. Niektoré zo skrátených konárikov (zrezané na horný púčik alebo konárik) možno následne ošetriť odstránením vytvorených vzpriamených výhonkov rezom na prevod na vhodné bočné výhonky (druhý stupeň DSR). Týmto je možné udržať menšiu výšku koruny a podporiť tvorbu rodivého dreva v jej nižších partiách.
Letný DSR bol navrhnutý a odskúšaný autorom v prípade silne rastúcich stromov slivkovín, ktoré majú sklon k tvorbe vzpriamených prírastkov, niekedy i s dĺžkou viac ako 1 m, ktoré sa bežným rezom pomerne obtiažne zvládajú. Silne rastúce letorasty sa skrátia o 1/3 až 2/3 dĺžky v závislosti od ich proporcií v rámci koruny na vnútorný púčik. Odporúčaný termín rezu je od konca júna do konca júla. Hlbokým skrátením sa dosiahne druhotné rozkonárenie letorastami s väčším uhlom odklonu a druhý stupeň rezu sa realizuje rezom na prevod na letorast vyrastajúci von z koruny v druhej polovici augusta. Po takomto reze klesajú nároky na predjarný rez a menej sa narušuje rovnováha stromu. Možno ho uplatniť i v prípade broskýň, alebo marhúľ (v skoršom termíne ako modifikáciu Šittovho rezu, pozri nižšie). 

Dvojstupňový sektorový rez možno použiť v nasledovných prípadoch: 

V prípade jadrovín - pri pestovaní jadrovín v tvare vretena na budovanie bočných konárov
- pri použití klasických tvarov na dosiahnutie otvárania korún a dopestovanie nižích korún a podporu tvorby rodivého obrastu
V prípade kôstkovín
- pri budovaní dutých korún na formovanie kostrových a polokostrových konárov s väčším uhlom odklonu
- pri klasickom prístupe k rezu broskýň (tzv. dvojvýhonkový systém)
- pri pestovaní kôstkovín v tvare vretena pri budovaní bazálnych konárov i konárikov rodivého dreva
pri použití plochých tvarov korún kôstkovín (slivkoviny, čerešne), ktoré sa odporúča v niektorých krajinách


(Ing. Oleg Paulen, PhD., KOVaV SPU Nitra)