Tvarovanie štíhleho vretena čerešní

Tvarovanie štíhleho vretena čerešní

Systém štíhleho vretena je všeobecne používaný pri tvarovaní jabloní, ale je iba málo dokladov o úspešnom použití tohoto tvaru v prípade čerešní. Silný rast odrôd čerešní a podpníkov, akrotonický charakter rastu čerešní spôsobujú, že použitie tohoto tvaru pri čerešniach je komplikované.
Existujú početné experimenty vo svete smerujúce k získaniu zakrpatených stromov čerešní vhodných pre intenzívne ovocné výsadby. Jeden z najsľubnejších systémov tvarovania je popísaný G.F. Zahnom, ktorý predpokladá výsadbový materiál so založeným dostatočným množstvom konárikov. Tvarovanie stromov v tvare vretena Zahnovou metódou je realizovateľné, ale v neskorších rokoch po výsadbe obnova rodivého dreva v spodných partiách koruny môže byť neúspešná v dôsledku nedostatku trvalých bazálnych konárov. Zdá sa byť rozumným kombinovanie Zahnovho vretena s trvalými bazálnymi konármi, čo nie je nič iné ako dobre známe štíhle vreteno. 

Prax v tvarovaní čerešní počas posledných 10 rokov zhromaždila poznatky, ktoré vedú ku kombinovaniu viacerých metód rezu s cieľom získať štíhle vreteno s minimálnou námahou a spotrebou ručnej práce.

Hlavné charakteristiky systému štíhleho vretena:
- spon výsadby: 4-4,5 x 1,5-2,5m
- počet stromov na 1ha: 1000 – 1650ks
- výška stromu: 2-3m
- výsadbový materiál: hrotiaky alebo výpestky so zapestovanou korunkou
- ošetrenie po výsadbe: skracovanie po vypučaní
- metódy rezu: Brunnerov dvojstupňový sektorový rez na bazálnych konároch. Udržanie dominancie stredníka výberom výhonkov.
- umiestnenie drobných rodivých výhonov: na bazálnych konároch a na stredníku.

V dôsledku tvarovania systémom štíhleho vretena základom štruktúry stromu čerešne sú trváce bazálne konáre a dominantný stredný konár. Konáriky rodivého obrastu sa nachádzajú na bazálnych konároch a na stredníku. Pre čerešne je mimoriadne dôležité sformovať rozkonárené bazálne konáre, ktoré vyvažujú silný vrcholový rast stredníka a akrotonické rozkonárovanie. 

V prípade nášho systému tvarovania vyvažujúce bazálne konáre sa ohýbajú 80 až 90 o od vertikály, v prvom roku pomocou štipcov na bielizeň, potom použitím Brunnerovho dvojstupňového sektorového rezu počas jedného až dvoch rokov. Tento prístup k rezu zabezpečuje dobrú tvorbu konárov v bazálnej časti koruny. Stredník počnúc druhým rokom zostáva bez rezu. Môžu sa na ňom vytvárať v blízkosti vrcholového púčika silné prírastky, ktoré sú však koncom júna zaštipnuté na 3 až 4 listy. Tenké, horizontálne prírastky vyrastajúce zo stredníka sú základom rodivých konárikov v nasledujúcich rokoch v prípade, že sa neodstránia ich vrcholové púčiky. 

Na založenie výsadby možno použiť stromčeky so zapestovanou korunkou ako i hrotiaky. Rozdiely v tvarovaní sú zjavné iba v prvých rokoch po vysadení.
Tenké, takmer horizontálne výhonky vyrastajúce zo stredníka sú základom rodivého obrastu v nasledujúcich rokoch, ak sa neodstráni ich vrcholový púčik. Dvojstupňový sektorový rez je použitý iba jeden krát, kvoli jeho dobrému vplyvu na rozkonárovanie. Dvojstupňový sektorový rez v bazálnych častiach koruny posilňuje rast kostrových konárov, čo prispieva k rovnováhe medzi rastom v terminálnej a spodnej časti koruny. 

Pestovanie čerešní v tvare štíhleho vretena je vhodné vo intenzívnych veľmi hustých výsadbách čerešní s radmi vzdialenými 4 m a vzdialenosťou stromov v rade 1,5 až 2,5 m, s hustotou 1000 až 1500 stromov na hektár.
Štíhle vreteno umožňuje ručný zber plodov bez použitia rebríkov z pôdy alebo s použitím nízkych plošín. V zahustených výsadbách je zber efektívnejší, náklady a nebezpečenstvo poranenia pádom sú redukované. 

Jeden z dôležitých faktov je lepšia kvalita plodov dosahovaná v prípade štíhleho vretena. Nakoľko rodiace konáre na stromoch nemajú vysoký vek, podiel jednoročného rodiaceho dreva je vyšší, veľkosť plodov je vynikajúca. Kónický tvar stromu a mladé, tenké rodivé drevo umožňujú lepšie prenikanie svetla do koruny a tým i k plodom, má za následok lepšie vyfarbenie a chuť plodov. Aplikácia pesticídov do menšieho objemu korún je efektívnejšia a hospodárnejšia a redukuje zaťaženie prostredia cudzorodými chemickými látkami. Nad malými stromami je možné natiahnuť sieť a tak ich chrániť pred ľadovcom a poškodením vtáctvom, tiež je možné aplikovať ochranné pokrytie na prevenciu praskania plodov v dôsledku dažďa. 

Použitie tvaru štíhle vreteno pri čerešniach je vhodné v hustých výsadbách. Stromy začínajú rodiť skoro a môžu byť naštepené na silnejšie rastúcich podpníkoch. Naše výsledky so semenáčom P.mahaleb C 500 alebo s stredne silno rastúcimi podpníkmi mahalebky podporujú toto tvrdenie. Tento fakt je hoden našej pozornosti, nakoľko podpníky silno oslabujúce rast môžu mať rad nežiadúcich vplyvov na vlastnosti plodov. Ak naše výsledky budú naďalej podporovať Zahnov prístup, budú nevyhnutné zmeny v cieľoch výskumu v oblasti slabo rastúcich podpníkov čerešní. Napríklad, že podpník nesmie spôsobovať prílišné oslabenie rastu, ale miernejší rast spolu s vynikajúcim úrodovým potenciálom, dobrou kvalitou plodov a rozkonárovaním v širokých uhloch. Veľkosť stromu vyhovujúca pre intenzívne výsadby sa môže dosiahnuť použitím vhodného podpníka a systému tvarovania.
Podľa Zahnovych skúseností dokonca stromy na silne rastúcich podpníkoch možno tvarovať systémom štíhleho vretena. Naše pozorovania podporujú tento názor, ale tvarovanie a udržiavanie stromu je ľahšie v prípade stromov na stredne silno alebo slabo rastúcich podpníkoch. Podpníky spôsobujúce rozkonárovanie v širokých uhloch sú obzvlášť výhodné. Na základe našich skúseností možno odporúčať pre štíhle vreteno čerešní nasledujúce podpníky:

Odporúčané spony pre čerešne na rôznych podpníkoch: - Prunus mahaleb SL 64, Dunabogdány: 4-4,5 x 2,5m
- Prunus mahaleb, PiKu 4.20: 4 x 2-2,5m
- Mahaleb x Mazzard hybrid MaxMa 14, MaxMa 97, Prob hybrid, Tabel Edabriz, Gisela 5: 4 x 1,5-2m 

(Hrotkó, K., Simon, G., Magyar, L.)

Štíhle vreteno čerešní 

Navrhovaný systém je výsledkom kompilácie poznatkov a odporúčaní viacerých autorov
Ide o systém s dominujúcim stredníkom, ktorý zamedzuje silnému rastu a hrubnutiu bočných konárov a pri vhodnom ošetrovaní udržuje celý organizmus stromu v rastovej rovnováhe, nevyžadujúcej prílišné zasahovanie rezom.
Cieľom je dosiahnuť stav, aby konáre tvoriace stálu kostru koruny (hrubšie konáre) sa nachádzali v spodnej vrstve ovetvenia s hrúbkou 0,6 až 1,3 m. Tieto konáre majú mať polohu mierne šikmo nad horizontálou (vodorovné, alebo ohnuté by boli iba pri vzdialenosti stromov menšej ako 0,9 m, čo sa pri čerešniach nepredpokladá). 

Vzdialenosť stromov v rade sa navrhuje (nielen pri štíhlom vretene čerešní) v pomere minimálne 1:2 (vzdialenosť stromov v rade:výška stromu), s pracovnou uličkou medzi radmi aspoň 1,5 m. Menšia vzdialenosť stromov uľahčuje dosiahnutie želaného tvaru.
Pre čerešne sa odporúča spon 4,0 až 4,5 m x 1,5 až 2,5 m, s použitím stredne silno i silnejšie rastúcich podpníkov (kvôli veľkosti plodov) 

Výsadbový materiál: stromček s výškou kmeňa 0,4 až 0,6 m a so zapestovaným obrastom dopestovaným bez skracovania stredníka. 

Podpníky: Gisela 5, Tabel (Edabriz, menšie plody po naštepení na tento podpník), P-HL-A, P-HL-B, P-HL-C, Colt, Maxma Delbard 14, (pri výbere podpníka treba zvážiť vlhkostné podmienky stanovišťa) 

Postup pri zapestovaní koruny: v prvom roku po výsadbe sa vyberú vhodne rozmiestnené základy 3 prípadne 4 bočných konárov s veľkým uhlom odklonu, ktoré sa zakrátia mierne rezom na vnútorný púčik (dvojstupňový sektorový rez, prípadne sa vyviažu do mierne šikmej polohy), stredný konár sa neskracuje (v prvom roku je možné mierne ho skrátiť, aby sa upravil pomer medzi podzemnou a nadzemnou časťou), aby sa zachovala jeho dominancia a oslabujúci vplyv na rast bočných výhonkov. Vrchných 5 až 6 púčikov pod vrcholom sa odporúča vyslepiť (vylámať mladé letorasty) po vypučaní pred termínom kvitnutia čerešní, aby sa zamedzilo tvorbe silných bočných výhonkov s ostrými uhlami odklonu. V priebehu vegetácie je vhodné vylámať čo najskôr prípadné konkurenčné letorasty a silné letorasty charakteru vlkov, alebo ich ošetriť začiatkom júna zrezaním na čapík dlhý 10 až 20 mm (podobne ako pri Lorettovom reze jadrovín), na ktorom môžeme očakávať vytvorenie kytičkovitých konárikov s kvetnými pukmi pre budúcoročnú úrodu. 

V ďalších rokoch zakladáme každoročne maximálne 3 bočné konáre z výhonkov s väčším uhlom odklonu. Snažíme sa vyvarovať prílišnému skracovaniu, aby sa mohol čo najviac uplatniť autoregulačný systém stromu („ukľudnenie“ rastu) a nepodporovali sme prejavy regeneračnej vlny. Predlžujúce výhonky bočných konárov skracujeme veľmi mierne rezom na vnútorný púčik (dvojstupňový sektorový rez). Druhý stupeň rezu môžeme vykonať po zdrevnatení letorastov v lete alebo nasledujúci rok pri jarnom reze. Vyššie postavené bočné konáriky majú byť kratšie ako nižšie, aby sa utvorila koruna tvaru ihlana. Výšku rastu obmedzujeme až po „ukľudnení“ rastu rezom na prevod na vhodný bočný konár.

(Ing. Oleg Paulen, PhD., KOVaV SPU Nitra)