Prebierka kvetov jadrovín a kôstkovín

Prebierka kvetov jadrovín a kôstkovín

            K dôležitejším agrotechnickým opatreniam, ktorým je venovaná menšia pozornosť patrí aj prebierka kvetov a plodov. Existuje viacero príčin prečo ju vykonávame. V súčasnosti sa viac preferuje u jadrovín ako u kôstkovín. Poznáme ručnú a chemickú prebierku.

Vo veľkovýrobných podmienkach sa preferuje chemická prebierka, pretože vyžaduje menej ručnej práce. Pre záhradkárov, ak sa rozhodnú robiť prebierku kvetov, či plodov odporúčame ručnú prebierku. Aké sú vlastne výhody prebierky? 

1.
Určite ste sa stretli s javom tzv. alternácie, alebo striedavej rodivosti. Prejavuje sa v jednom roku nadmernou úrodou, ktorou sa trom natoľko vysilí, že v roku nasledujúcom nenasadí, alebo nasadí len veľmi málo plodov. S alternáciou sa stretávame najčastejšie u veľkoplodých odrodách jabloní (Mutsu, Jonagold, Boskoopské, Idared, Golden Delicious, Gloster, Ontario, Wealthy, Melba, Elstar, Melodie a i.), menej u hrušiek. Často sa s týmto javom stretávame aj u kôstkovín a to najmä u marhúľ, broskýň a sliviek. Pri čerešniach a višniach sa s týmto javom nestretávame, resp. iba veľmi zriedka. Správnou prebierkou kvetov, resp. plodov môžeme vo veľkej miere tento jav eliminovať.

2.
Takisto ste sa určite stretli s tým, že plody z jedného stromu boli rôznej veľkosti, tvaru a odlišovali sa aj vo farebných, či chuťových  vlastnostiach. Tento jav je logický a je vysvetliteľný nerovnomerným rozložením svetla, slnečných lúčov v priestore koruny stromu. Plody z obvodu koruny sú tvarovo, veľkostne aj farbene vyrovnané, kým tie z vnútra koruny sú svetlejšie, menšie a často i kyslejšie. Tento jav nastáva najčastejšie pri bohatej násade plodov, kedy si plody navzájom clonia a nedostane sa na ne optimálne množstvo slnečných lúčov. Súvisí to samozrejme aj s rezom a tvarovaním (hlavne letným – augustovým, ale aj júnovým) a udržiavaním svetlých korún, ale určitú úlohu tu zohráva aj prebierka. 

3.
V súčasnom pestovateľskom trende, kedy sa snažíme pestovať ovocie na cielenú úrodu, môžeme práve prebierkou kvetov, resp. plodov veľmi efektne a jednoducho túto cielenú úrodu dosiahnuť. 

4.
K ďalším výhodám prebierky patria napr. zníženie rizika mechanického poškodenia konárov vplyvom nadmernej úrody, znižujú sa náklady na triedenie a zber ovocia, lepšia dostupnosť pre postrekové látky, menšie riziko chorôb a pod.
Pre názornosť uvediem teoretický príklad: pri pestovateľskom tvare štíhle vreteno je kalkulovaná optimálna úroda pre jeden strom 12-16 kg.  Požadovaná A-kvalita má mať veľkosť v závislosti od odrody 70-90mm a 80-120g. Pri strednej hodnote dostaneme nasledovné hodnoty: 

-
úroda plodov kvalita A z jedného stromu 14 kg
-
veľkosť plodu 70-90mm a 
-
počet plodov na jednom strome 120 pri hmotnosti 120g.  
Čo nám z toho vyplýva? Respektíve ako spraviť vhodne prebierku? Tento počet plodov musíme dosiahnuť pri zbere (nie pri prebierke). Keďže nie je možné, aby všetky plody boli v kvalite A, kalkulujeme určité percento aj pre nižšie akostné kategórie (B - 20%, cca 25 plodov, N – 20%, cca 25 plodov). Vyplýva nám z toho, že na jednom strome bude cca 170 plodov o celkovej hmotnosti 19 kg (štíhle vreteno, pod závlahou, plná rodivosť). 

Ako teda robiť prebierku, aby sme dosiahli takúto úrodu?
V prvom rade treba zdôrazniť, že tieto kalkulácia platia pre jablone pestované intenzívnym spôsobom. Keďže drvivá väčšina záhradkárov nemá k dispozícií prípravky na chemickú prebierku, robíme ručnú a to v období tzv. júnového opadu plodov. Strom sa samovoľne snaží takýmto spôsobom „zbaviť“ sa nadmernej násady. Toto obdobie nastáva obyčajne v mesiaci jún, keď sú plody vo fenofáze lieskového orecha. V tomto období robíme prebierku aj my. Plody sa na jabloniach tvoria po opelení a oplodnení v ružiciach (bushell). Obyčajne to býva jeden terminálny (kráľovský) kvet (neskôr plod) okolo ktorého je 2-4 postranných kvetov (neskôr plodov). Pri prebierke ponecháme terminálny plod (býva najväčší a v strede) a z okolitých odstránime toľko, aby nám ostali na jednej ružici 2-3 plody, alebo 30-40 listov pre jeden plod. Vzdialenosť plodov dvoch ružíc by mal byť minimálne 20-25 cm, alebo toľko, aby bolo na strome 180-200 plôdikov veľkosti lieskového orecha. Pri stromoch so silnejším rastom vzdialenosť medzi jednotlivými plodmi narastá a naopak.
V spodných partiách ponechávame obyčajne len terminálny plod, kým v hornej presvetlenejšej časti môžeme ponechať aj 4 plody. (ak chceme mať plody extra výberovej akosti s nádherným vyfarbením, ponecháme na najvyššej časti stredníka len terminálne plody a to vo vzdialenosti 10-15 cm. K týmto plodom sa takto dostane maximum slnečného žiarenia a živín.)

A ako robiť samotnú prebierku?
Robíme ju tak, že medzi palec a ukazovák uchopíme stopku a tou istou, alebo druhou rukou odštipneme plod. Ak to je možné, pri odrodách s dlhou stopkou používame nožnice.

V priebehu nasledovných týždňov majú takéto plody v kombinácií s presvetlovacím júnovým a neskôr augustovým letným rezom dostatok slnečného žiarenia, neodčerpávajú si živiny a môžu sa vyvíjať optimálne.
Pri hruškách je situácia podobná, v záhradkách preferujeme ručnú júnovú prebierku plodov s podobnou technológiou ako pri jabloniach. 
Pri kôstkovinách (najmä marhule, slivkoviny a broskyne) sa prebierka v záhradkách obyčajne vykonáva v čase kvitnutia a to jednoduchým odstránením kvitnúcich konárikov. Odstraňujeme konáre, ktoré prehusťujú korunu, prekážajú v raste, rastú dovnútra koruny. Na terminálne konce môžeme aplikovať rôzne spôsoby krátkeho, stredného, už menej dlhého rezu. Ak je použitie nožníc problematické, môžeme prebierku kvetov vykovať drastickejším spôsobom a to tak, že palicou obalenou látkou, alebo gumou udierame do kvitnúcich konárov. Tento spôsob má svoju nevýhodu v možnom poškodení konárikov. 
Prebierka plodov počas júnového obdobia sa pri kôstkovinách najviac robí pri broskyniach. Ak sme ju počas kvitnutia nespravili, môžeme tak spraviť v tomto období. Na konárikoch s dostatkom letorastov ponechávame 3-5 plodov, na kratších konárikoch 1-2 plody.
Chemická prebierka sa robí prevažne len vo veľkosadoch, ale existujú aj modifikácie pre menšie záhradky o ktorých si povieme v niektorom z nasledujúcich článkov.

            Ing. Ján Mezey, PhD., KOVaV-FZKI-SPU Nitra