Ovocinársky výskum a šľachtenie v Rumunsku

Ovocinársky výskum a šľachtenie v Rumunsku

Chlapsky sa priznám, že do Rumunska sme, po predchádzajúcich zážitkoch s Bulharskom, vstupovali s veľmi malými očakávaniami. I keď sme o ich ovocinárstve dovtedy veľa nevedeli, boli sme presvedčení, že keď v Bulharsku bola taká úroveň aká bola, tak v Rumunsku to musí byť ešte dvakrát horšie. Vtedy sme ešte netušili, že táto krajina je oproti svojmu južnému susedovi dva kroky vpred...

P1050278

Prvou zastávkou pre nás bol celkom logicky Výskumný ústav ovocinársky sídliaci v Pitesti. Patrí pod akadémiu /ak som dobre pochopil, tak čosi podobné ako u nás SAV/, ktorá spravuje tri výskumné ústavy – na šľachtenie viniča, ovocia a kvetov a zeleniny. Tento v Pitesti je zameraný výhradne na ovocie. Má dve divízie – výskum a výrobu. Už na prvý pohľad nás zaujal. Upravený exteriér, vcelku dobre vyzerajúce porasty navôkol, vo vnútri hlavnej budovy všadeprítomný pohyb a život. Ako prvý sa nás v ústave ujal jeho riaditeľ Dr. Mihail Coman – veľmi milý pán, ktorý nám predstavil celý podnik a pridelil nám výskumných pracovníkov, ktorí nás následne sprevádzali po jednotlivých divíziach.

Výskumný ústav funguje vyše 50 rokov. Obhospodaruje 600 ha pôdy, z toho 200 ha je určených na výskum a 400 na produkciu. V súčasnosti zamestnáva 33 výskumných pracovníkov a 180 pomocných pracovníkov. Medzi hlavné výskumné aktivity podniku patrí šľachtenie a vývoj nových odrôd ovocných drevín a ich podpníkov, ich prirodzená i umelá selekcia, certifikácia a genetické inžinierstvo. Do dnes bolo v ústave vyšľachtených vyše 200 nových odrôd ovocných drevín rôznych druhov, prevažne však veľkého ovocia. Pod ústav spadá tiež koordinácia ôsmich skúšobných staníc, testujúcich v rôznych klimatických podmienkach nové odrody. Vyše 50 rokov sa ústav venuje šľachteniu jabloní na rezistenciu voči chrastavitosti a práve odtiaľto pochádzajú jedny z prvých rezistentných odrôd. V tomto smere je veľmi úspešná aj ich spolupráca s USA, ktorej výsledkom je rovnako niekoľko odrôd (Romus 1 až 5). V súčasnosti je jedným z hlavných zameraní výskumu nové šľachtenie hrušiek odolných a rezistentných voči spále ružokvetých /Erwinia amylowora/, mimochodom v Rumunsku úplne bežnej chorobe. Jedným z prvých výsledkov je aj vyšľachtenie odrody Erwina, ktorá je  interšpecifickým hybridom a vykazuje plnú odolnosť voči spále. V ústave sa nachádza tiež génová banka, v ktorej udržujú viac ako 7 000 odrôd ovocných drevín!

P1050311

Po výskumných porastoch nás previedol jeden z najvýznamnejších súčasných rumunských šľachtiteľov PhD. Ion Duţu. Venuje sa najmä šľachteniu podpníkov, popri tom však stíha vykonávať i funkciu vedúceho ovocnej škôlky. Popri inom nám stihol predstaviť pár svojich šľachtiteľských úspechov:

- Adaptabil – slabo rastúci myrobalán, vznikol ako diploidný hybrid. Okrem slabého rastu sú jeho hlavnými prednosťami rezistencia voči šarke sliviek a voči zaplaveniu /i dlhšie trvajúcemu/. Odporúča sa tiež pre broskyne, ktoré na ňom možno pestovať v optimálnom spone 5 x 25, resp. 4 x 3 m.

- C5 – slabo rastúci myrobalán. Napriek slabému rastu dobre hospodári s vodou.

-  Myrobalan dwarf – zo všetkých predstavených myrobalánov jednoznačne najslabšie rastúci, vhodný do veľmi intenzívnych výsadieb.

Zaujímavým podpníkom sa javí tiež podpník BN4Kr, vyšľachtený Dr. Platonom z Bystrice. Čo sa týka sily rastu, zaraďuje sa medzi podpníky C5 a Myrobalan dwarf. Medzi najpôsobivejšie rastliny čo sme tu videli určite patrila veľmi extrémne slabo rastúca hruška. Stromy tohto podpníka ktoré sme tu mali možnosť vidieť dosahovali, napriek svojmu veku 17 rokov, výšku iba 1,8 m! Okrem toho sú spoľahlivo rezistentné voči erwínii a mére hruškovej. Podpník sa snažia spropagovať i v zahraničí, najmä u talianskych veľkopestovateľov a v holandských výskumných ústavoch, aby po jeho certifikácii bol už v povedomí odbornej verejnosti a jeho rozšírenie tak bolo rýchlejšie.

            V ovocnej škôlke sa zameriavajú najmä na produkciu veľkého ovocia. Produkcia je určená z menšej časti do vlastných pokusov, z väčšej na predaj sadárom z okolia, ako i drobný predaj. Ročná produkcia škôlky je približne 100 000 ks ovocných výpestkov .

Celkovo je dnes situácia v rumunskom škôlkarstve veľmi rozpačitá. V krajine sa kedysi produkovalo viac ako 20 miliónov ovocných výpestkov ročne, v súčasnosti je to okolo 2 miliónov.  Záujem zo strany odberateľov by bol, chýba však kvalitný certifikovaný východiskový materiál. Aj to je poslaním tohto výskumného ústavu, na realizáciu je však potrebný i štátny príspevok. Nateraz chýbajúce výpestky vypĺňajú dovozom, prevažne z Holandska.

Čo sa týka výroby ovocia, i tu je rovnako cítiť represívny trend. Do roku 1989 bolo v Rumunsku 350 000 ha ovocných sadov. Dnes tieto plochy klesli takmer na polovicu. Súčasná plocha ovocných sadov je 180 000 ha, z toho je 120 000 ha možné považovať za „schopné“. Z pestovaných druhov sú najviac rozšírené jablone, slivky a čerešne.

            Produkčnými sadmi, ako i výskumnými úlohami prebiehajúcimi v nich nás previedla vedúca výroba – veľmi milá a ochotná pani, ktorej meno som, žiaľ, zabudol. Nakoľko oblasť v okolí mesta Pitesti je najlepšou pre pestovanie jabloní a sliviek v Rumunsku, je prirodzené že väčšina z 300 ha produkčných sadov je vysadená práve nimi. Okrem nich sa v sadoch nachádzajú ríbezle čierne, čerešne, černice a jahody. Ročná produkcia jabĺk  (pestovaných na ploche 100ha) sa pohybuje okolo 3 000 ton (1. trieda po vytriedení). Na skladovanie využívajú vlastný sklad s kapacitou 500 ton, ktorý pomaly rekonštruujú a modernizujú. Odrodová paleta je veľmi pestrá, so širokým obdobím dozrievania – skladovacie kapacity by im neumožnili nárazové uskladnenie celej produkcie. Z odrôd sliviek preferujú pestovanie vlastnej odrody Agent, ktorú mimochodom vyšľachtil tiež PhD. Dutu. Odroda patrí medzi najkvalitnejšie, vyznačuje sa tiež silnou odolnosťou na mráz – až do -28oC. Plody dosahujúce veľkosť 28-30 g majú veľmi malú kôstku, vďaka čomu je výťažnosť z plodu 85%. Dužina je veľmi sladká, obsahuje veľmi vysoký obsah cukru. Vysoko si tu pochvaľujú i odbyt čiernych ríbezlí – celú úrodu odbytujú do farmaceutického priemyslu.

P1050336

            Po ocitnutí sa v tunajších jabloňových sadoch sa človek cíti ako v inom svete. Na každom kroku cítiť dlhoročný výskum, ako i skutočnosť, že zainteresovaných táto činnosť skutočne baví a robia ju s radosťou. Extrém strieda za rohom druhý extrém, vysoko kvalitne udržiavané parcely sa striedajú so zanedbanými alebo aspoň zanedbane pôsobiacimi. Mnohé veci sú v priamom rozpore s naším pohľadom na moderné ovocinárstvo, privádzajú vás do pomykova. Pestovateľských tvarov je tu veľa. Máte možnosť vidieť štíhle vreteno, voľne rastúce vreteno, voľne rastúce zahustené vreteno, V-tvar, Schlöosserovu a haagsku palmetu, kombináciu palmety a voľne rastúceho vretena, Solax, ba dokonca Delbardovu palmetu. Prekvapivo vyznievajú 25–ročné výsadby štíhlych vretien a voľne rastúcich vretien, stále v plnej rodivosti a dobrej kondícii. V zahustených výsadbách voľne rastúcich vretien dosahujú i napriek ich veku úrody až 60 t/ha. Diskutabilná je celková agrotechnika a s ňou súvisiaca kvalita ovocia. Prebierku plodov (ručnú či chemickú amitínom) vykonávajú len pokusne. Rez tiež v snahe minimalizovať náklady obmedzujú na minimum, väčšina parciel preto vyzerá voľne rastúco, niektoré porasty pôsobia dokonca až zanedbane. Dovoľuje im to zrejme stále pretrvávajúca situácia na trhu, ktorý ovocím nie je nasýtený (s odbytom preto nemajú problém) a zatiaľ nevyžaduje takú kvalitu ovocia aká je už bežným štandardom v Európskej únii. Prvé hypermarkety však vyrástli a začali ovplyvňovať trh i v Rumunsku i ich počet bude naďalej stúpať. Je preto otázne dokedy im tento kvalitatívny štandard vydrží...

P1050402

            Vcelku ma prekvapil rozsah výskytu spály. Nachádzala sa vo väčšej či menšej miere snáď na každom strome. Ako problém ju tu však vôbec nevidia. Tým, že s ňou „žijú“ už dlhé roky, si na seba akosi „zvykli“. Berú ju ako bežnú vec, úplne štandardnú chorobu, ktorú ošetrujú ako každú inú. Ochrana proti nej je založená na dvoch jednoduchých, každoročne sa opakujúcich krokoch. Po júnovom opade plodov zrežú alebo skrátia napadnuté výhony a následne vykonajú postrek meďnatým prípravkom. Zaujímavé je pre nás, že s chrastavitosťou majú ďaleko viac práce ako so spálou.

P1050429

            Celkovo zanechal vo mne tento ústav nadšený pocit. Pocit z toho, že niečo takéto dokáže na vysokej úrovni fungovať a produkovať výsledky i v krajine, kde by som to skutočne nečakal. Veľký obdiv si zaslúži ústav i za fakt, že napriek tomu že sú štátnou inštitúciou nepoberajú od štátu žiadne peniaze! Všetky potrebné financie (na mzdy, réžiu, prevádzku, investície, nákup technológií, atď., dokonca i výskum) si musia zarobiť svojpomocne a byť v nich plne sebestační. Drobným problémom s ktorým sa momentálne pasujú je vracanie pôdy. Väčšinu pôdy majú totiž v prenájme a v dnešnej dobe stúpajúcej ceny za pôdu začínajú byť tieto pozemky v blízkosti jedného z najväčších miest Rumunska veľmi zaujímavé a pôvodní vlastníci si ich preto postupne vyberajú späť. Len pre zaujímavosť, cena poľnohospodárskej pôdy sa v tejto lokalite pohybuje od 5 do 30 EUR/m2.

P1050391

 Naše ďalšie kroky viedli do mesta Râmnicu Vâlcea, kde sídli známa výskumná a šľachtiteľská ovocinárska stanica. Táto spadá pod Academy of Science so sídlom v Bukurešti. Príjemný vonkajší vzhľad nás po návšteve v Pitesti neprekvapil, rovnako ako milé a srdečné prijatie riaditeľom stanice ktorým je v súčasnosti Dr. Ing. Mihai Botu.

Stanica má dve divízie – výskumnú a produkčnú, ktorá sa venuje produkcii ovocia ale najmä ovocných výpestkov. Hospodári na ploche 321 ha, z čoho 60 ha tvoria škôlky a približne 90 ha sady. Zamestnáva 50 ľudí, z toho 10 v ovocnej škôlke. Škôlka patrila kedysi medzi najväčšie v krajine, jej produkcie sa pohybovala od 700 000 do 1 milóna kusov výpestkov. Dnes jej produkcia predstavuje približne 200 000 ks veľkého a škrupinového ovocia. Stanica sa venuje šľachteniu a kríženiu ovocných drevín a podpníkov a tiež fytopatológii. Z ovocných druhov sa zameriavajú najmä na orechy, liesky, slivky a gaštany. Jej súčasťou je tiež in vitro laboratórium, v ktorom množia rastliny pomocou meristémov, vykonávajú množstvo pokusov a prevádzajú testovanie na vírusy. Vybavené je množstvom najmodernejšej techniky, testovanie robia tiež ako služby pre iné inštitúcie. Som rád že sme mohli nahliadnuť i do týchto priestorov.

P1050472 P1050485

Zo šľachtiteľských úspechov nám Dr. Botu predstavil najmä výsledky dosiahnuté v oblasti šľachtenia sliviek a orechov:

-        Andrea – slivka vyšľachtená v roku 2000. dozrieva v strede augusta, plody sú hmotnosti 50 g, obsahujú veľa cukru. Do dnešného dňa sa na nej neprejavili žiadne príznaky šarky sliviek, možno ju považovať za rezistentnú voči tejto chorobe.

-          Valcean – 15 rokov stará odrody slivky, plody hmotnosti až 70 – 80 g.

-   Alutus – skorá slivka, dozrieva koncom júla. Vyznačuje sa plodmi dorastajúcimi do hmotnosti až 100 g!

-          odrody orechov – Valcor, Valrex, Valmit

-          Portval – slabo rastúci podpník na orechy

-          Otesani 8 – najslabší generatívny podpník na slivky. Znáša viac ako 45% gleja v pôde.

-          liesky – 5 odrôd

-       vegetatívne podpníky na slivky a marhule – Otesani II, Miroval, Rival, Corval, Oltval, Pinval.

Skutočným zážitkom bolo pre nás vidieť zbierky, matečnice, genofondy a technické izoláty. Stanica disponuje obrovským genofondom ovocných drevín. Široký záber majú najmä u orechov a liesok. V ich výsadbách sa nachádza 40 odrôd orechov a 60 odrôd liesok, v semenných kolekciách však uchovávajú až 250 odrôd orechov! V matečniciach a izolátoch možno okrem klasických odrôd orechov určených na produkciu plodov vidieť i rarity ako strihano listé, zakrpatené či červeno listé orechy.  Všetko v bezchybnom stave, veľmi solídne udržiavané a evidované. Miestny šľachtiteľ orechov nám predstavil tiež ním vyvinutý, samozrejme patentovaný, špeciálny stratifikátor, pomocou ktorého dosahujú až 100% ujateľnosť  výpestkov orechov. Týchto zariadení majú niekoľko, sú plne funkčné a každoročne využívané. Z pochopiteľných dôvodov nám nedovolil zariadenie odfotografovať, na druhej strane nám však vysvetlil dopodrobna jeho fungovanie. Napriek vysokej ujateľnosti a efektivite výroby orechových sadeníc si v Rumunsku udržujú stále ich vysoký cenový štandard, cena výpestku sa pohybuje v rozmedzí 12 až 13 euro. 

P1050516

Z ostatných ovocných druhov sa v zbierkach a matečniciach nachádza vyše 20 odrôd hrušiek, 70 odrôd jabloní, dominujú však najmä kôstkoviny. Nájdete tu okolo 120 odrôd broskýň a vyše 400 odrôd sliviek. Na pokusných parcelách sme mali možnosť vidieť pokusy so zakrpatenými broskyňami a nektárinkami, stĺpovitými jabloňami či granátovníkmi. Asi nemusím zdôrazňovať, že celá stanica funguje bez štátneho príspevku, čiže plne sebestačne. Plní dojmov sme po asi troch hodinách opustili stanicu a vybrali sa na sever.

P1050520

 Ako posledné miesto našej cesty sme si vybrali mesto Aiud, v ktorého oblasti sa nachádza niekoľko ovocných škôlok. Pre vytvorenie si obrazu sme si vybrali dve z nich, každú s úplne odlišnou históriou a vývojom. Prvá navštívená škôlka je pomerne mladá -  funguje asi 8 rokov. Je to klasický rodinný podnik a zameraná je najmä na drobný predaj. Tomu je prispôsobená aj ročná produkcia – okolo 40 000 výpestkov. Neveľká produkcia dáva majiteľom priestor na intenzívnejšiu starostlivosť, čomu zákonite zodpovedá aj kvalita výpestkov. Škôlku obhospodarujú sami majitelia (manželský pár), v nárazových a sezónnych obdobiach im pomáhajú 2 – 3 brigádnici. Z ovocných druhov sa sústredia výhradne na druhy veľkého ovocia – jablone, hrušky, čerešne, slivky, višne, broskyne a marhule. Zazlievať by sa im dala iba zastaraná odrodová skladba, pre ich potreby je však nateraz plne postačujúca a problém s odbytom nemajú. Škôlka produkuje tiež okolo 50 000 ruží slušnej kvality.

Našou poslednou zastávkou v tomto meste bola veľká ovocná škôlka s dlhoročnou tradíciou a príjemným názvom Pepiniera. Hneď úvod bol pre nás, jemne povedané, šokujúci. To že sme čakali kúsok pompéznejšie sídlo firmy, namiesto ktorého nás čakala ošarpaná drevená chalúpka by sa ešte dalo pochopiť. Horšie však bolo, že majiteľ firmy pán Oliviu Feneşan rovnako ako i jeho manželka neovládali ani jeden z jazykov, ktorými sme sa dokázali dorozumieť. Priznám sa, že bolo dosť humorné komunikovať každý svojou rečou a nerozumieť tomu druhému ani najmenej. V podstate ani neviem ako sme sa nakoniec dorozumeli a dozvedeli potrebné informácie. Firma produkuje ročne okolo 400 – 500 tisíc výpestkov veľkého ovocia. Odrodový sortiment je štandardne zastaraný, chýba tu akýkoľvek progres. Kvalita je priemerná, dalo by sa povedať že jej nie je čo vyčítať, no na druhej strane ničím neoslní. Pôvodne bola škôlka štátnym podnikom, kde bol súčasný majiteľ zamestnancom, na starosti mal odbyt. Pri prvej vhodnej príležitosti podnik sprivatizoval a vďaka získaným kontaktom pokračoval v jeho dovtedajšej činnosti. Škôlku brali producenti ovocia ako tradičného dodávateľa výpestkov, pri zachovaní kvality a cien preto nebol problém udržať si túto pozíciu dodnes. Podniku patrí tiež ovocný sad, na nedostatok práce sa tu teda skutočne nemôžu sťažovať.

I keď sme vo výskumných ústavoch mali možnosť vidieť opak, bolo pre nás kúsok nemilo prekvapujúca slabá aplikácia výsledkov výskumu a šľachtenia do praxe. Ústavy síce svoje nové odrody ovocia i podpníkov množia a plne zavádzajú do výsadieb, súkromné firmy však o nich často ani nevedia. Jednoznačne chýba silnejšia propagácia a prepojenosť s výrobou.

Z Rumunska sme odchádzali plní dojmov. Prekvapilo nás. Biznis sme síce neurobili, mali sme však možnosť uvidieť a spoznať perfektne fungujúci výskum v krajine, kde by sme to asi skutočne neočakávali. Opäť sme sa mali možnosť presvedčiť, že to  pri dobrom zmenežovaní dokáže fungovať i tam, kde sú všetci presvedčení o opaku.

Ing. Marián Komžík, Kohaplant, spol. s r.o. Levice