Na tomto webe používame súbory cookie, aby sme vám umožnili funkciu objednávania (funkčné cookies) a na analýzu návštěvnosti Google analytics (analytické cookies).

Je americké ovocinárstvo kreatívnejšie ako to slovenské ?

Je americké ovocinárstvo kreatívnejšie ako to slovenské ?

V americkom štáte Missouri, v samotnom srdci Spojených štátov amerických prekvitá ovocinárstvo pre našinca možno smiešnym spôsobom. Namiesto veľkolepých a drahých, často krát zbytočne nadhodnotených investícií do výsadieb tu vládne pokojný, tichý systém pestovania, ktorí farmárčenia chtiví Američania pokladajú za odkaz svojich otcov a starých otcov.

V hodnoteniach možno budeme zaostávať za superlatívmi slovenského alebo európskeho ovocinárstva, nechceme však poukazovať na kvalitu produkcie alebo vysoké hektárové výnosy. V našom záujme je ukázať a priblížiť slovenskému ovocinárovi iný pohľad na ovocinárstvo, možnosť využitia pestovateľských chutí a spojiť tak príjemné s užitočným. Využili sme na to návštevu vo firme pána Petersa – Peter´s Orchard. Pod takýmto názvom distribuuje svoj tovar do obchodných reťazcov a hypermarketov v celých Spojených štátoch. Pri pohľade na sady plné krásnych jabĺčok hýriacich všetkými farbami sa natískala otázka, prečo takýto štýl pestovania? Prečo obrovské previslé opachy, ktoré neprinášajú vyššiu úrodu ani kvalitu? Nechcú Američania zintenzívniť svoje pestovateľské plochy, súvisí to s ich životným štýlom a patriotizmom? Nechcú kopírovať Európu v jej pozitívach alebo..?  Odpoveď na otázku bola úplne jednoznačná, bolo v nej kus pravdy, aj kus životného štýlu. Samotný pán Peters sa vyjadril, že pre neho a pre jeho rodinnú farmu nie je dôležité aká vysoká produkcia bude, nehľadá za tým len ovocinárčenie a pestovanie ako také, ale hlavne ako priniesť ovocie na stôl bežnej americkej rodine. Či už v podobe jabĺčok, ale aj nápojov, džemov, ciderov (čítaj: saider, vyrábajú alkoholické aj nealkoholické) sušeného ovocia a podobne.“

Po dlhých prechádzkach po sade pána Petersa sme sa dostali úzkymi cestičkami pomedzi stromy až k malému obchodíku, ktorého názov sa zhodoval so značkou uvedenou na každom kartóne, v ktorom už bola pripravená úroda ovocia. Vtedy sme pochopili tých niekoľko slov, ktoré nám pán Peters povedal. V tomto malom, útulnom príbytku sa nachádzalo všetko, čo s ovocím môže akokoľvek súvisieť. Kartóny prehýbajúce sa pod ťarchou ovocia navážené v tzv. busheloch, pričom 1bushel = 36 litrov. Rôzne fľaštičky naplnené marmeládami, kde ste podľa obrázku mohli zisti, čo všetko a v akých kombináciách ovocia majú radi Američania na svojich stoloch. Prekvapivé bolo aj zistenie, že hoci problémy s odbytom ovocia sú v zásade porovnateľné so Slovenskom, podmienky na zlepšenie tejto situácie sú veľmi odlišné. Keď sme sa opýtali, kto vyrába všetok tovar, ktorý sme v útlom obchodíku mohli vidieť a samozrejme aj ochutnať, pribehla k nám milá pani, ktorá sa ako správna gazdinka nezabudla popýšiť svojimi produktmi. Všetok tento tovar pochádzal z domácej produkcie, vyrobenej podľa receptov starých mám a tiet. Samozrejme, že pri zbere ovocia takisto pomáha celá široká rodina, a tiež svoje domáce výrobky predávajú v malom marketingovom reťazci pána Petersa.

Pri spomienke na produkciu ovocia u nás na Slovensku, na naše šikovné mamičky a babičky, čo všetko dokážu vytvoriť z ovocia, nám napadlo konštatovanie, že u nás by to také jednoduché s predajom vlastných výrobkov určite nebolo. Najskôr by ste si museli zohnať povolenia, potom zasa vybudovať miestnosť, ktorá by plne zodpovedala prísnym pravidlám EÚ, potom snáď ešte získať patent na vlastnú receptúru a kým by ste vyrobili pár pohárikov džemu, marmelády alebo kompótov, prešla by vás chuť po všetkých prekážkach, ktoré by sa vám dostali do cesty. V menšej debate sme rozobrali aj náš pohľad na vec. Pán Peters sa opýtal, ako je to na Slovensku, ako my spracovávame poškodené alebo menej kvalitné ovocie z našich sadov. Tak sme sa trošku posťažovali, že u nás to až také jednoduché nie je, sú prísnejšie hygienické opatrenia a prísne kontroly. Samozrejme, chýba spracovateľský priemysel, chýba nápad, ktorý by obohatil naše hypermarkety a mnohokrát aj chuť do práce. Na margo našich poznámok skonštatoval, že je chybou ak sa zatvárajú dvere pred tvorbou vlastnej marketingovej politiky, že človek by mal dostať šancu realizovať sa, a zároveň ak by neboli pravidlá také tvrdé, zvýšil by sa tým počet nových pracovných príležitostí a konkurencie schopnosti.

Keď sme sa prechádzali po obchodíku v jednom z kútov sme našli malý monitor, pripojený k počítaču, a na tej malej obrazovke sme videli akési krivky, ktoré jednostaj menili svoj tvar, premiestňovali sa a vytvárali grafy. Tak sme sa ako správni zvedavci, nabití chuťou po novotách opýtali, na čo to tu je a čo to vlastne je? Pán Peters sa s ochotou hostiteľa ujal slova a začal vysvetľovať, že každý väčší pestovateľ vlastní program na zaznamenávanie momentálneho stavu počasia, v rámci celého štátu Missouri. Samozrejme toto mapovanie prebieha po celých Spojených štátoch, ale každého pestovateľa zaujíma hlavne jeho pole pôsobnosti, v tom ktorom regióne. Pomáha im to v plánovaní prác v sadoch a najviac pri plánovaní zberov.

Po našej rozlúčke a otázke, kde by sme si mohli dať nejaký ľahký obed, nás manželka pána Petersa odporučila do malej reštaurácie jej priateľky pani Jeanne. Tak sme asi po 20 minútach cesty autom v malebnom prostredí, na križovatke dvoch ciest naďabili na neskutočne krásnu chalúpku. Zvonka ovenčenú rastlinstvom, kvetmi, previslými pelargóniami, peknou skalkou, ktorá už dýchala jesennou atmosférou. Vošli sme dnu a ocitli sme sa v miestnosti zloženej asi z troch častí, ktorá bola plná ľudí, pretože práve prebiehala obedná „siesta“. V malej reštaurácii sme znova našli aj kútik, kde ponúkali čerstvé ovocie, fľaštičky s nápojmi, marmelády aj sušené ovocie. V tomto prípade nás však zaujalo niečo iné. Za pultom stála slečna, ktorá ponúkala koláče a rôzne ovocné záviny, ako inak, vlastnej výroby. V tom nás už privítala pani Jeanne, a pozvala nás na kúsok domáceho jablkového koláča podľa vlastného výberu. Popri tomto príjemnom sedení nám vyrozprávala ako sa vlastne dostala k tomuto nápadu, mať reštauráciu, ktorá ponúka výlučne domáce produkty z jej vlastnej záhradky.

Pani Jeanne je učiteľkou, teraz už na dôchodku a keďže je fyzicky veľmi aktívna, a chcela sa aj naďalej realizovať, vymyslela si, že bude ponúkať ovocie zo svojej záhrady, ale nielen bežným pultovým spôsobom, ale aj v nejakom produkte. Tak teda pečie koláče, štrúdle a záviny podľa receptov jej starej mamy. A má úspech, hovoril o tom aj fakt, že za stolmi v reštaurácii ste mohli nájsť ľudí rôznych vekových kategórií, ktorí boli očividne spokojní. Pri otázke, odkiaľ berie ovocie na výrobu koláčov, upriamila svoj zrak na neďalekú terasu, ktorá pokračovala až do priľahlej záhrady. Tu sa na nás dívali vysokánske stromy, plné jabĺčok, takej zvláštnej až čierno-červenej farby. Dozvedeli sme sa, že je to stará odroda „Arkansas Black”, je veľmi dobrá práve na prípravu “Apple pie” čiže po slovensky jablkového závinu. V záhradke sme našli aj maliny, černice, čučoriedky, prevažne drobné ovocie, a sem-tam nejakú tú hrušku.

Vzadu za reštauráciou sa nachádza aj malý sklad, je chladený, plne automatizovaný, v ktorom po zbere svoju úrodu uskladňujú. Pani Jeanne sa venuje svojmu kuchárskemu umeniu a dopestovať kvalitné ovocie na chutné koláčiky, je úlohou jej manžela. Ani v tomto prípade sme neočakávali super intenzívne ovocinárstvo. Nijaké štíhle vretená, nijaké vysoké úrody, ale samozrejme kvalitné plody a tie menej kvalitné, si takisto nájdu svoje miesto. Či už sú spracované v džemoch a nápojoch alebo vo veľmi chutných ovocných závinoch. Z návštevy sme mali veľmi dobrý pocit, ale hlavne kopec nápadov, ktoré by sa iste dali zrealizovať aj u nás doma. Čo k tomu treba? Chuť vymyslieť niečo nové, elán a vieru, že si takýto spôsob ovocinárčenia nájde svojich priaznivcov aj u nás.  

Našimi krátkymi postrehmi sme chceli vniesť trošku iný pohľad na ovocinárstvo. Nie každý môže pestovať ovocie na desiatkach hektárov, nie každý vyprodukuje ovocie prvotriednej kvality, ale nápad akým to funguje v ovocných sadoch, obchodíkoch a prídomových reštauráciách pani Jeanne a pána Petersa nás nenechal ľahostajnými. Aj toto by mohol byť návod pre menších ovocinárov, ako využiť ovocie nie tak pekné a príťažlivé na oko, nie tak veľké alebo vyfarbené. Nastolené sú však otázky, nad ktorými sme počas posledných rokov často premýšľali. Nie je dôležité len vyprodukovať, len tvoriť množstvo, aby bolo veľa, ale hlavne predať alebo speňažiť našu úrodu. Je mnoho pestovateľov, ktorí nemajú možnosť umiestniť svoje ovocie do obchodných reťazcov, hypermarketov alebo vyviesť ho na európsky trh. A takáto cesta, ako si sám pomôcť a uplatniť sa, by si našla svojich zástancov určite aj medzi našimi slovenskými pestovateľmi ovocia. Mali by sme radosť z toho, že sme vyprodukovali, že sme predali, ale aj ponúkli niečo nové v podobe našich vlastných produktov.  

    Ing. Marianna Andrašková, ÚKSÚP Bratislava