- Hlavná stránka
- Poradenstvo
- Pestovanie ovocných drevín
- Hĺbka výsadby ovocných stromčekov a dôvody povýsadbového rezu
Hĺbka výsadby ovocných stromčekov a dôvody povýsadbového rezu
Hĺbka výsadby ovocných stromčekov a dôvody povýsadbového rezu
Jeseň je jedným z hlavných období výsadby ovocných drevín. Záhradkári či pestovatelia si obnovujú svoje výsadby a zapĺňajú voľné miesta v záhradách novými či staršími overenými odrodami. Často však hneď na začiatku urobia chybu, vďaka ktorej sa namiesto očakávanej úrody dočkajú sklamania. Vysadené stromy nevyrašia podľa očakávania alebo nevyrašia vôbec.
Základom výsadby je samotná kúpa. Aby mal záhradkár istotu, mal by kupovať iba ovocné výpestky dopestované v oficiálnych škôlkach s pravidelnou rastlinolekárskou kontrolou. Len tieto mu totiž garantujú stopercentnú kvalitu výpestkov ako aj ich zdravotný stav. Zakúpené výpestky by mali byť v prvom rade zdravé, bez viditeľného mechanického poškodenia, dostatočného vzrastu, mali by mať svieži vzhľad a dostatočne vyvinutý koreňový systém adekvátny typu podpníka. Každý stromček by mal byť označený náležitou etiketou.
Najlepšie je sadiť výpestky hneď po zakúpení. Pokiaľ záhradkár nemá takúto možnosť, výpestky si musí zaškôlkovať do pôdy alebo do dostatočne veľkej nádoby s pôdou alebo riečnym pieskom. Pokiaľ boli stromčeky prevážané dlhšiu dobu alebo boli zakúpené prostredníctvom dobierkovej služby, je vhodné namočiť im korene na 24 hodín do vody a vysádzať až potom. Stromčeky vysádzame do vopred pripravených dostatočne veľkých jám, poriadne zalejeme a ku každému umiestnime kolík zabraňujúci ich vylomeniu alebo vyvráteniu. Nesmieme zabudnúť na rez koreňov. V prvom rade je potrebné odstrániť všetky poškodené a prípadne nahnité časti koreňov, následne skrátime ponechané korene o 20 – 50 % /v závislosti od ich množstva a veľkosti/. Priamo pri výsadbe je vhodné pridať ku koreňom aj ekologické hnojivo, ktoré nespáli korene a zabezpečí dostatočnú výživu pre správny štart stromčeka. V súčasnej dobe existuje na trhu takýchto hnojív už celý rad.
Významným krokom, ktorý je potrebné pri výsadbe dodržať je hĺbka výsadby. Práve nedodržanie tohto kroku je často chybou vedúcou k nezvratným dôsledkom v neskoršom raste stromov.
Jadroviny na vegetatívnych podpníkoch:
Do tejto skupiny patria najmä jablone na slaborastúcich podpníkoch /M9, J-TE-E až –H, J-OH-A, a pod./ a hrušky na podpníku dula. U týchto podpníkov platí pravidlo, že čím vyššie nad zemou je miesto štepenia, tým silnejší je oslabujúci vplyv podpníka. U hlboko zasadených výpestkov dochádza k neželanému silnejšiemu rastu, neskoršiemu vstupu do rodivosti a želaný tvar je ťažšie udržateľný. Hĺbku výsadby preto zvolíme tak, aby miesto štepenia bolo približne 20 cm nad zemou.
Kôstkoviny a jadroviny na generatívnych podpníkoch:
U výpestkov dopestovaných na semenných podpníkoch platí jednoduché pravidlo, že strom by mal byť zasadený rovnako ako rástol v škôlke, t.j. koreňový krčok by mal byť na úrovni pôdy alebo kúsok pod ňou. Pri výsadbe zohľadňujeme fakt, že pôda časom ešte usadne, preto sadíme tieto výpestky cca 5 cm pod úroveň povrchu pôdy. V žiadnom prípade však miesto štepenia nesmie byť pod povrchom pôdy. Následkom by bolo spravokorenenie odrody a postupné zaniknutie podpníka, čím by boli eliminované všetky jeho pozitívne pôsobenia, vďaka ktorým bol použitý.
Ovocné kry:
Kríčkové ríbezle, egreše, jostu, maliny, černice, čučoriedky a ďalšie kry sadíme rovnakým spôsobom ako ovocné stromy. Hĺbka výsadby je o 5 – 10 cm väčšia ako zo škôlky. Väčšia hĺbka zabezpečí lepšie ukotvenie kra v pôde, vytvorenie nových koreňov, ale najmä /nakoľko koreňová sústava krov je pomerne plytká/ lepšie čerpanie vody. V prípade kontajnerovaných sadeníc koreňový bal nenarúšame a sadíme ich do rovnakej hĺbky ako voľnokorenné výpestky.
Povýsadbový rez dáva predpoklad správnemu prvotnému vývinu ovocných stromov. Pri jeho zanedbaní môže dôjsť, najmä u kôstkovín, k pomerne veľkému výpadu. Základným princípom potreby povýsadbového rezu je eliminácia odparovacej plochy a tým dosiahnutie správneho pomeru medzi príjmom a výdajom vody v rastline. Tu si treba uvedomiť, že pri vyorávke v škôlke sa výpestkom naruší koreňová sústava a odstráni sa značná časť koreňov, najmä koreňových vlásočníc. Nadzemná časť stromu sa tak dostáva k neželanému nepomeru s podzemnou časťou. Ostávajúce korene nedokážu prijímať z pôdy také množstvo vody, aké nadzemná časť dokáže vypariť. Preto v jarnom období po nástupe vyšších teplôt vyschne v záhradách na nedostatok vody vinou záhradkárov veľké množstvo zdravých a perspektívnych stromov. Treba podotknúť, že tento proces je čisto závislý od koreňovej sústavy a ani zvýšená závlaha ho nedokáže odvrátiť.
Ďalší dôvod povýsadbového rezu je, že je vlastne prvým krokom výchovného rezu ovocných drevín. Určujeme ním základy budúceho pestovateľského tvaru ovocného stromu, ako je napríklad výška kmienika, začiatok rozkonárovania, sila rastu, začiatok vstupu do rodivosti a pod. Vďaka vysokému potenciálu ovocných výpestkov /najmä na slaborastúcich podpníkoch/ dokážu stromy priniesť prvú úrodu už v prvom roku. Urýchlený vstup do rodivosti má však za následok zastavenie a zdegenerovanie rastu, niekedy až nezvratne. Ovocné stromy pestujeme kvôli úrode, nemá význam sa však unáhľovať. V prvých rokoch je dôležité správne ujatie, zapestovanie pestovateľského tvaru a docielenie zdravého a perspektívneho rastu. Až následne prichádza čas na rodivosť.
Rezy výpestkov s najčastejšími chybami:
- špičiaky – u výpestkov vo forme špičiakov pamätáme na fakt, že po zrezaní si vytvoria konáre na posledných 20 – 30 cm dĺžky, z čoho sa dá jednoducho vypočítať miesto rezu podľa želanej výšky kmienika. Čím nižšie výpestky zrežeme, tým silnejšie prírastky v prvom roku narastú. V prípade vyšších pestovateľských tvarov dopestúvame tieto na niekoľko etáp v následných rokoch. Ak by sa napríklad ponechal špičiak marhule zrezaný na výšku 2 m, korene by nedokázali v prvom roku vytlačiť vodu do takejto výšky, čoho dôsledkom by bolo veľmi slabé rozkonárenie alebo až uhynutie rastliny.
- ovocné kry – kríkové ríbezle a egreše je potrebné hneď po výsadbe zrezať tesne nad zemou. V opačnom prípade začnú rodiť už v prvom roku, vďaka čomu rast degeneruje a želaný tvar a výška krov sa nevytvorí.
- broskyne – broskyne vyparujú veľké množstvo vody. Rez po výsadbe musí byť preto veľmi silný /režeme v jarnom období!!/. Spravidla sa pri dopestúvaní klasickej kotlovitej koruny ponechávajú 3 – 4 pravidelne rozmiestnené výhonky, všetko ostatné sa úplne odstráni. Ponechané výhonky zrežeme na 2 – 3 očká a rany zatrieme voskom. Dôležitá je dôkladná závlaha.
- korunkové tvary marhúľ a sliviek - platí rovnaký princíp ako u broskýň, konáre ani stredník sa však nemusia zrezávať až tak hlboko. V prípade problémov s rašením je potrebné konáre aj stredník zrezať hlbšie.
Jeseň je jedným z hlavných období výsadby ovocných drevín. Záhradkári či pestovatelia si obnovujú svoje výsadby a zapĺňajú voľné miesta v záhradách novými či staršími overenými odrodami. Často však hneď na začiatku urobia chybu, vďaka ktorej sa namiesto očakávanej úrody dočkajú sklamania. Vysadené stromy nevyrašia podľa očakávania alebo nevyrašia vôbec.
Základom výsadby je samotná kúpa. Aby mal záhradkár istotu, mal by kupovať iba ovocné výpestky dopestované v oficiálnych škôlkach s pravidelnou rastlinolekárskou kontrolou. Len tieto mu totiž garantujú stopercentnú kvalitu výpestkov ako aj ich zdravotný stav. Zakúpené výpestky by mali byť v prvom rade zdravé, bez viditeľného mechanického poškodenia, dostatočného vzrastu, mali by mať svieži vzhľad a dostatočne vyvinutý koreňový systém adekvátny typu podpníka. Každý stromček by mal byť označený náležitou etiketou.
Najlepšie je sadiť výpestky hneď po zakúpení. Pokiaľ záhradkár nemá takúto možnosť, výpestky si musí zaškôlkovať do pôdy alebo do dostatočne veľkej nádoby s pôdou alebo riečnym pieskom. Pokiaľ boli stromčeky prevážané dlhšiu dobu alebo boli zakúpené prostredníctvom dobierkovej služby, je vhodné namočiť im korene na 24 hodín do vody a vysádzať až potom. Stromčeky vysádzame do vopred pripravených dostatočne veľkých jám, poriadne zalejeme a ku každému umiestnime kolík zabraňujúci ich vylomeniu alebo vyvráteniu. Nesmieme zabudnúť na rez koreňov. V prvom rade je potrebné odstrániť všetky poškodené a prípadne nahnité časti koreňov, následne skrátime ponechané korene o 20 – 50 % /v závislosti od ich množstva a veľkosti/. Priamo pri výsadbe je vhodné pridať ku koreňom aj ekologické hnojivo, ktoré nespáli korene a zabezpečí dostatočnú výživu pre správny štart stromčeka. V súčasnej dobe existuje na trhu takýchto hnojív už celý rad.
Významným krokom, ktorý je potrebné pri výsadbe dodržať je hĺbka výsadby. Práve nedodržanie tohto kroku je často chybou vedúcou k nezvratným dôsledkom v neskoršom raste stromov.
Jadroviny na vegetatívnych podpníkoch:
Do tejto skupiny patria najmä jablone na slaborastúcich podpníkoch /M9, J-TE-E až –H, J-OH-A, a pod./ a hrušky na podpníku dula. U týchto podpníkov platí pravidlo, že čím vyššie nad zemou je miesto štepenia, tým silnejší je oslabujúci vplyv podpníka. U hlboko zasadených výpestkov dochádza k neželanému silnejšiemu rastu, neskoršiemu vstupu do rodivosti a želaný tvar je ťažšie udržateľný. Hĺbku výsadby preto zvolíme tak, aby miesto štepenia bolo približne 20 cm nad zemou.
Kôstkoviny a jadroviny na generatívnych podpníkoch:
U výpestkov dopestovaných na semenných podpníkoch platí jednoduché pravidlo, že strom by mal byť zasadený rovnako ako rástol v škôlke, t.j. koreňový krčok by mal byť na úrovni pôdy alebo kúsok pod ňou. Pri výsadbe zohľadňujeme fakt, že pôda časom ešte usadne, preto sadíme tieto výpestky cca 5 cm pod úroveň povrchu pôdy. V žiadnom prípade však miesto štepenia nesmie byť pod povrchom pôdy. Následkom by bolo spravokorenenie odrody a postupné zaniknutie podpníka, čím by boli eliminované všetky jeho pozitívne pôsobenia, vďaka ktorým bol použitý.
Ovocné kry:
Kríčkové ríbezle, egreše, jostu, maliny, černice, čučoriedky a ďalšie kry sadíme rovnakým spôsobom ako ovocné stromy. Hĺbka výsadby je o 5 – 10 cm väčšia ako zo škôlky. Väčšia hĺbka zabezpečí lepšie ukotvenie kra v pôde, vytvorenie nových koreňov, ale najmä /nakoľko koreňová sústava krov je pomerne plytká/ lepšie čerpanie vody. V prípade kontajnerovaných sadeníc koreňový bal nenarúšame a sadíme ich do rovnakej hĺbky ako voľnokorenné výpestky.
Povýsadbový rez dáva predpoklad správnemu prvotnému vývinu ovocných stromov. Pri jeho zanedbaní môže dôjsť, najmä u kôstkovín, k pomerne veľkému výpadu. Základným princípom potreby povýsadbového rezu je eliminácia odparovacej plochy a tým dosiahnutie správneho pomeru medzi príjmom a výdajom vody v rastline. Tu si treba uvedomiť, že pri vyorávke v škôlke sa výpestkom naruší koreňová sústava a odstráni sa značná časť koreňov, najmä koreňových vlásočníc. Nadzemná časť stromu sa tak dostáva k neželanému nepomeru s podzemnou časťou. Ostávajúce korene nedokážu prijímať z pôdy také množstvo vody, aké nadzemná časť dokáže vypariť. Preto v jarnom období po nástupe vyšších teplôt vyschne v záhradách na nedostatok vody vinou záhradkárov veľké množstvo zdravých a perspektívnych stromov. Treba podotknúť, že tento proces je čisto závislý od koreňovej sústavy a ani zvýšená závlaha ho nedokáže odvrátiť.
Ďalší dôvod povýsadbového rezu je, že je vlastne prvým krokom výchovného rezu ovocných drevín. Určujeme ním základy budúceho pestovateľského tvaru ovocného stromu, ako je napríklad výška kmienika, začiatok rozkonárovania, sila rastu, začiatok vstupu do rodivosti a pod. Vďaka vysokému potenciálu ovocných výpestkov /najmä na slaborastúcich podpníkoch/ dokážu stromy priniesť prvú úrodu už v prvom roku. Urýchlený vstup do rodivosti má však za následok zastavenie a zdegenerovanie rastu, niekedy až nezvratne. Ovocné stromy pestujeme kvôli úrode, nemá význam sa však unáhľovať. V prvých rokoch je dôležité správne ujatie, zapestovanie pestovateľského tvaru a docielenie zdravého a perspektívneho rastu. Až následne prichádza čas na rodivosť.
Rezy výpestkov s najčastejšími chybami:
- špičiaky – u výpestkov vo forme špičiakov pamätáme na fakt, že po zrezaní si vytvoria konáre na posledných 20 – 30 cm dĺžky, z čoho sa dá jednoducho vypočítať miesto rezu podľa želanej výšky kmienika. Čím nižšie výpestky zrežeme, tým silnejšie prírastky v prvom roku narastú. V prípade vyšších pestovateľských tvarov dopestúvame tieto na niekoľko etáp v následných rokoch. Ak by sa napríklad ponechal špičiak marhule zrezaný na výšku 2 m, korene by nedokázali v prvom roku vytlačiť vodu do takejto výšky, čoho dôsledkom by bolo veľmi slabé rozkonárenie alebo až uhynutie rastliny.
- ovocné kry – kríkové ríbezle a egreše je potrebné hneď po výsadbe zrezať tesne nad zemou. V opačnom prípade začnú rodiť už v prvom roku, vďaka čomu rast degeneruje a želaný tvar a výška krov sa nevytvorí.
- broskyne – broskyne vyparujú veľké množstvo vody. Rez po výsadbe musí byť preto veľmi silný /režeme v jarnom období!!/. Spravidla sa pri dopestúvaní klasickej kotlovitej koruny ponechávajú 3 – 4 pravidelne rozmiestnené výhonky, všetko ostatné sa úplne odstráni. Ponechané výhonky zrežeme na 2 – 3 očká a rany zatrieme voskom. Dôležitá je dôkladná závlaha.
- korunkové tvary marhúľ a sliviek - platí rovnaký princíp ako u broskýň, konáre ani stredník sa však nemusia zrezávať až tak hlboko. V prípade problémov s rašením je potrebné konáre aj stredník zrezať hlbšie.
Ing. Marián Komžík
Rubriky
