Príchod krupobitia je jednou z najdesivejších predstáv každého ovocinára. Globálne zmeny podnebia posledných rokov sú jednou z príčin, že sa krupobitie u nás objavuje čoraz častejšie. Ukážkovým príkladom bol minulý rok, kedy sa krupobitie vyskytlo postupne takmer na celom území republiky, na niektorých lokalitách dokonca aj niekoľko krát. Záhradkári, ale najmä veľkovýroba utrpeli za veľmi krátky čas miliónové škody. Vysoká bola aj intenzita krupobitia. Napríklad v oblasti Šurian padali krúpy veľkosti 3 – 4 cm, ktoré v priebehu pár minút pokryli zem vrstvou až 20 – 30 cm. Krupobitie takejto intenzity dokáže doslova „skosiť“ všetko vyrastené čo zasiahne, nehovoriac o materiálnych škodách na strechách, skleníkoch, fóliovníkoch, závlahových systémoch a podobne. 

          Všeobecne sa pod pojmom krupobitie rozumejú atmosférické zrážky vo forme ľadu. Ľadové krúpy môžu byť rôznej veľkosti, od pár milimetrov po niekoľko centimetrov, rôznej tvrdosti a môžu padať v rôznej intenzite a po neurčitú dobu. Preto je tento jav neuveriteľne variabilný a nevyspytateľný, z čoho vyplývajú aj rozmanité stupne a spôsoby poškodenia. Ľudovo sa táto prírodná udalosť nazýva tiež „ľadovec“. 

          Tento prírodný živel je jedným z málo ohniviek spletitej reťaze pestovania ovocných drevín, ktoré sa človek zatiaľ nedokázal /alebo iba v obmedzenej miere/ naučiť ovládať. V niektorých krajinách sa v oblastiach s pravidelným každoročným výskytom krupobitia snažia pestovatelia brániť výstavbou ochranných sietí, ktoré sa pred predpokladaným príchodom krupobitia rozprestierajú nad porastom a mechanicky zabraňujú priamemu pôsobeniu padajúcich kúskov ľadu na ovocie. Typickou oblasťou je napríklad Štajersko na juhu Rakúska. Ochranné siete sú však stále iba doménou veľkopestovateľov. Pre drobných záhradkárov je toto ochranné opatrenie z hľadiska finančného, ako aj z hľadiska prácnosti náročné a nerentabilné. Preto je pre nich aspoň potrebné vedieť ako postupovať pri prípadnom výskyte krupobitia. 

          Krupobitie spôsobuje poškodenie na všetkých nadzemných častiach stromu. Žiaľ, pestovatelia si často uvedomujú iba poškodenie plodov a tým stratu cennej úrody. Pravda je však taká, že poškodenie ostatných častí stromu dokáže spôsobiť ovocnému stromu ďaleko väčšiu ujmu.
Poškodenie listov sa odzrkadľuje na menšej tvorbe asimilátov, čo vedie k celkovému oslabeniu rastu stromu a jeho nedostatočnému vyzretiu. Vďaka tomu stromy nie sú dostatočne pripravené na prekonanie zimného obdobia, namŕzajú, v niektorých prípadoch môže dôjsť až k ich uhynutiu.
Nebezpečné je tiež poškodenie kmeňa a konárov. Tržné rany sú vstupným miestom pre najrôznejšie infekcie, či bakteriálne, vírusové alebo hubové. Tento problém sa týka najmä kôstkovín, ktoré veľmi skoro po takomto poškodení postihne glejotok. U jabloní je tento efekt menej výrazný, rany sa hoja rýchlejšie. V niektorých prípadoch dokonca šok spôsobený takýmto poškodením spôsobí oslabenie rastu a skorší vstup do rodivosti, čo je paradoxne v prípade silno rastúcich mladších stromov žiadúci efekt. 

          Ďalším negatívnym efektom krupobitia môže byť narušenie pestovateľského tvaru. Silne krupobitie dokáže rozlámať tenšie vetvy alebo ich porušiť do takej miery, že musia byť odstránené. Týmto sa naruší cielene pestovaná rovnováha daného pestovateľského tvaru a pestovateľ musí pracne opravovať tieto ním nespôsobené chyby. Zničenie úrody má zase silný vplyv na nadmerný vegetatívny rast. Zanedbanie zohľadnenia tohto efektu vedie rovnako k narušeniu rovnováhy ovocného stromu a k porušeniu pestovateľského tvaru. Často sa chyby tohto typu opravujú až niekoľko rokov. 

          Ako postupovať v prípade krupobitia? 
          Krupobitiu sa zabrániť nedá. Možnosti záhradkára sú preto obmedzené iba na malú prevenciu eliminácie škôd spôsobených krupobitím a na opravu týchto škôd, aby bol zabezpečený zdravý rast a vývoj stromov do budúcnosti, ako aj dodržanie cieleného pestovateľského tvaru. Medzi preventívne opatrenia môžeme zaradiť napríklad vyväzovanie konárov štíhlych vretien k opornej konštrukcii, zakrývanie radov stromov ochrannými sieťami alebo aspoň netkanou textíliou a udržovanie stromov v dobrej kondícii, ktorá je zárukou ich zdravého zotavenia po poškodení. Z ochranných opatrení ktoré využívame v prípade, krupobitia, treba uviesť aspoň základné: 

- tesne po krupobití odstránime všetky silno poškodené časti /zlomené konáre, silno porušené plody, .../, - silné tržné rany je potrebné zatrieť stromovým balzamom, latexom alebo iným ochranným náterom, do ktorého je vhodné primiešať dezinfekčný prostriedok, prípadne fungicíd,
- silne narušené mladé konáre kôstkovín odstraňujeme celé vhodným rezom na prevod,
- vhodný je tiež preventívny postrek kôstkovín fungicídom, aby sa zabránilo napadnutie glejotokom a aplikácia listovej výživy,
- v prípade napadnutia glejotokom treba rany rýchlo ošetriť vyrezaním kôry až do „živého“ dreva a zatretím stromovým balzamom,
- dôslednou ochranou a výživou dopomôžeme k rýchlejšiemu zotaveniu stromu a jeho návratu do dobrej kondície,
- plody poškodené krupobitím je potrebné prednostne skonzumovať alebo spracovať. 

          Často sa stáva, že náhla strata úrody vplyvom krupobitia uvedie pestovateľa do apatie. Vďaka tomuto psychickému rozpoloženiu nevenuje poškodeným stromom náležitú starostlivosť a škody spôsobené ľadovcom tak zbytočne nevedomky znásobí. Vtedy si treba uvedomiť, že krupobitiu síce zabrániť nedokážeme, škody ním spôsobené však vieme eliminovať. Vhodne ošetrené stromy sa v ďalších rokoch určite odvďačia bohatou úrodou. 

          Ing. Marián Komžík