V Dánsku nie sú pre ovocinárstvo vďaka severskému podnebiu vytvorené ideálne podmienky. Ovocinárska výroba ako taká je minimálna a väčšina predávaného ovocia sa nakupuje z iných krajín sveta. Vo väčšej miere sa tu pestujú najmä odolné druhy drobného ovocia ako jahody, ríbezle, maliny, dajú sa nájsť tiež jabloňové, hruškové či slivkové sady. U jabloní zaostáva tiež odrodová skladba, nakoľko všetky súčasné svetové trendové odrody sú určené najmä do južnejších polôh. Donedávna tu bolo pomerne rozšírené aj pestovanie arónie, zväčša na farbivá. Jej nízka výkupná cena na trhu a pretlak produkcie z Poľska za symbolické ceny však pestovateľov odradil a väčšina aróniových plantáží je dnes extenzívnych a spĺňa skôr krajinotvorný účel.  Napriek všetkým týmto skutočnostiam je záhradkárska obec v Dánsku pomerne čulá a nebojí sa experimentovať prakticky s čímkoľvek. Drobní pestovatelia i záhradkári bojujú proti drsným klimatickým podmienkam najrôznejšími spôsobmi. Bežne tu vidieť fóliové  alebo textíliové tunely chrániace rady jahôd či ríbezlí, na menších produkčných plochách nechýbajú protimrazové ochrany – zadymovanie, vrtule víriace vzduch či klimatizačná závlaha. U drobných pestovateľov je veľmi rozšírený spôsob pestovania jadrovín vo forme palmety na chránených miestach pri múroch domov a hospodárskych budov. Zaujímavý je tiež spôsob pestovania jahôd na netkaných textíliach v kombinácii s drevnou štiepkou. V prípade výskytu holomrazov sa drevná štiepka zhrabúva na rady jahôd a takto prikryté srdiečka bez ujmy prežijú zimu. V období dozrievania plodov je zas drevná štiepka spolu s textíliou zárukou čistých plodov. Vďaka vstupom je tento spôsob pestovania finančne pomerne nákladný, dostupnosť materiálov a stabilne dobrá cena jahôd na trhu však takéto pestovanie umožňujú. Podobne ako vo Švédsku je v produkcii kladený veľký dôraz na ekológiu, značná časť produkcie sa pestuje ako integrovaná alebo bio.


Ing. Marián Komžík