- Hlavná stránka
- Poradenstvo
- Spravodajstvo a reportáže
- Ovocinárstvo v Srbsku
Ovocinárstvo v Srbsku
Do Srbska som začal chodiť asi pred siedmymi rokmi. Ako ovocinár som si zákonite všímal najmä veci súvisiace s mojim oborom. Nakoniec, aj môj cieľ cesty bola vždy len ovocná škôlka. Prvé pohľady na Srbsko sú pre našinca vždy rozpačité. Krajina s obrovskými pláňami úrodnej pôdy, ideálnymi klimatickými podmienkami, s obrovským potenciálom. Na druhej strane divná mentalita zakorenená hlboko v každom človeku, nedovoľujúca rozvíjať naplno daný „dar“, akým toto prostredie z nášho pohľadu určite je. Ich hospodárenie by sa dalo prirovnať v polovici minulého storočia u nás, resp. k dobe niekedy pred znárodnením. Väčšinu ľudí živí pôda, každý má nejaký ten kus zeme, na ktorom sa celý rok realizuje. Po príchode do domácnosti zistíte takmer plnú sebestačnosť potravinových zdrojov. Ľudia na vidieku nekupujú v obchodoch z potravín takmer nič. Mäso, mlieko, vajcia, maslo, mäsové výrobky, údeniny, syry, chlieb, zelenina, ovocie, víno, koňak, pálenka, ... – to všetko sú suroviny, bežne dorábané v každom vidieckom dome. V Srbsku akoby sa zastavil čas. V každom dome aspoň jeden malý alebo stredný ale v každom prípade veľmi starý traktor, šopy na sušenie kukurice, zvláštnosťou nie je vidieť volmi ťahaný povoz. Krajina akoby dokonale pripravená na partizánsku vojnu.
Naše kroky viedli do jednej nemenovanej škôlky v okolí Kruševacu, približne
S odstupom niekoľkých rokov sme sa v rámci obchodnej cesty po Európe vybrali vlani opäť na známe miesta, aby sme si urobili prehľad o súčasnej situácii a dostali sa do aktuálneho obrazu. Vyhliadnutých sme mali pár firiem, ktorých návšteva ma dostala do nových obzorov a posunula môj pohľad na túto krajinu niekde dopredu. Firma, do ktorej sme sa vybrali bola pomerne mladá. Fungovala na trhu asi ôsmy rok, ale za tú krátku dobu svojej existencie si stihla vybudovať renomé doma i v zahraničí a stať sa jedným z najväčších producentov ovocných výpestkov v Srbsku. Zameraná je výhradne na produkciu ovocných výpestkov, ktorých ročne produkuje vyše 400 000. To, že majiteľom škôlky bol pomerne mladý človek, navodilo vo mne nádej, že kvalita produkcie tejto škôlky by mohla byť iná ako tie ktoré som poznal doteraz. Nemýlil som sa. Majiteľ, ovplyvnený západným spôsobom myslenia, viedol škôlku cestou kvality a pokroku, na európskej úrovni. Bezchybne udržiavaný porast bol situovaný v blízkosti rieky, vyriešiť závlahu preto nebol problém. Každým radom sa ťahali hadice kvapkovej závlahy, porast bol bez burín, rastliny boli kvalitne ošetrované a vysoko vitálne. V spektre ponúkaných tvarov sadeníc nechýbali ani korunkové tvary kôstkovín, jablone a hrušky robí rovnako vyslovene ako korunkový materiál. Uprieť by sa im dal iba známy nemeniaci sa skostnatený odrodový sortiment, ako sa však sám vyjadril – odbyt je stabilný a preto nemajú dôvod niečo na ňom meniť. Po obhliadke škôlky sme sa presunuli do výrobnej haly, kde vykonávajú triedenie, balenie a označovanie výpestkov. Ako sme sa mali možnosť presvedčiť, kritéria pre triedenie boli tvrdé a silne kontrolované. Výsledný materiál neobsahoval žiadne prímesy výpestkov II. triedy kvality. Materiál sa odbytuje najmä do krajín bývalej Juhoslávie /Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, Čierna Hora/, príležitostne aj v iných krajinách. Prekvapila nás však aj ďalšia skutočnosť – približne polovicu materiálu firma odbytuje ako balenú produkciu. Korene balia do rašeliny a fólie, sadenice označujú marketingovo zaujímavou farebnou etiketou. Takto pripravený materiál sa distribuuje do záhradných centier v západnej Európe /Taliansko, Nemecko/ a v Slovinsku.
Naše ďalšie kroky viedli do firmy Egzotik neďaleko Trsteniku. Jej katalóg som mal doma už veľmi dávno, strašne ma zaujal a roky som sa pripravoval, že sa tam raz pôjdem pozrieť. Žiaľ, opäť som sa mal možnosť presvedčiť o skutočnosti, že nie vždy je firma kvalitná keď má kvalitný pekný katalóg. A v tomto prípade niekoľkonásobne. Moje tajné predstavy, že prinesieme na slovenský trh novinky ako stĺpovité a zakrpatené kôstkoviny, nový sortiment ázijských hrušiek a aktinídií, obrie slivy, japonské černice či modré ríbezle sa veľmi rýchlo rozplynuli do nenávratna. Samotnú firmu – zašitú mimochodom veľmi dôkladne na miestnych lazoch bez akéhokoľvek označenia - tvorilo veľmi zle udržiavané záhradné centrum s priľahlou ovocnou a okrasnou škôlkou pochybnej úrovne. Z katalógom ponúkaného sortimentu mali možno štvrtinu a aj to len v pár kusových sériách a vo veľmi zlej kvalite. Majiteľ mal síce bohaté skúsenosti s danými odrodami a vedel o nich zmysluplne rozprávať, v jeho myslení a spôsobe myslenia však plne absentovali pojmy ako kvalita alebo marketing. So zbytkami nádeje sme sa rozhodli dať mu ešte šancu poopraviť si u nás reputáciu vyvolanú prvotným dojmom a tak sme absolvovali prehliadku jeho škôlky. Zlá kvalita, zlý sortiment, zle udržiavané porasty. Po zistení, že katalóg vytvoril z fotiek povystrihovaných zo západných katalógov typu Starkl sme radšej ukončili návštevu a vybrali sa pomaly smerom k hranici.
Zlý dojem, zanechaný v nás po poslednej návšteve, sa nám však nečakane podarilo napraviť. Asi
Ako zhrnúť túto tému na záver? Ovocinárstvo v Srbsku sa jednoznačne vyvíja pozitívnym smerom. Zlepšuje sa kvalita škôlkárskej produkcie ako aj produkcie ovocia. Čoraz častejšie sa tu stretnete s kvapkovou závlahou, či s bezchybnou agrotechnikou. Pribúda vyučených odborníkov so snahou robiť veci novou cestou, s novým prístupom. Iné im asi ani v súčasnom rozmáhajúcom sa konkurenčnom prostredí neostáva...
Ing. Marián Komžík, Kohaplant, spol. s r.o. Levice