Na tomto webe používame súbory cookie, aby sme vám umožnili funkciu objednávania (funkčné cookies) a na analýzu návštěvnosti Google analytics (analytické cookies).

Pestovanie čerešní v tvare kra (Prvé tri roky pokusnej výsadby)

Pestovanie čerešní v tvare kra (Prvé tri roky pokusnej výsadby)

Snáď neexistuje ovocinár, ktorý by sa týmto nápadom aspoň raz v živote v myšlienkach nezaoberal. Trochu šialená, trochu nemožná, málo vyskúšaná, predsa však veľmi zaujímavá problematika. Cieľ tohto tvaru je v každom prípade jednoznačný – posunúť zónu zberu plodov čo najnižšie k zemi. Vyriešilo by sa tým množstvo komplikácií súvisiacich s vyššími tvarmi – jednoduchší, ale tiež ďaleko bezpečnejší zber a ošetrovanie, lepšia dostupnosť bežnej mechaniky /napr. postrekovačov/ a s tým súvisiace zvýšenie kvality plodov a efektivity pestovania. Skúseností s týmto tvarom je u nás pomerne málo, v Maďarsku sa však našiel zanietenec, ktorý sa rozhodol preniesť tento pestovateľský tvar do praxe.

Ako výsadbový materiál sú najvhodnejšie špičiaky naštepené na slabo rastúcich podpníkoch /Colt, Gisel A, P-HL-A, P-HL-B, .../.  Výhodou je i fakt, že prekážkou nie je ani použitie výpestkov druhej triedy kvality /nižšie, ale 100% zdravé špičiaky/, dostupných za ďaleko nižšiu cenu. Príprava pôdy je úplne štandardná ako u iných tvarov a druhov - vyrovnaný, odburinený a vyhnojený pozemok. Rovnako štandardná je aj výsadba. Nakoľko tento tvar bude mať konáre v dospelosti umiestnené nízko, čo zníži dostupnosť pri ošetrovaní pôdy /boj proti burinám/, odporúča sa výsadba do podkladových textílií, zaručujúcich ochranu proti burinám na niekoľko rokov.

Použitý spon výsadby je 2,5 x 4 m. Rozdielom oproti klasickým tvarom je povýsadbový rez. Výpestky zrežeme na pár očiek od miesta očkovania. Týmto spôsobom rezu aj nepriamo zvýšime ujateľnosť, nakoľko sme eliminovali výparnú plochu na minimum. Zvyšok roka postupujeme pri ošetrovaní ako pri bežných tvaroch.

V druhom roku pristúpime v jarnom období k prvotnému tvarovaniu. Vyrastené konáre ohneme do 45 stupňového uhla a zafixujeme. Vhodné na tento účel sú akékoľvek viazacie pomôcky /špagáty, bužírky, mäkké hadice, lyko, .../. Ohýbanie je potrebné aj z toho dôvodu, že vyrastené konáre prvej generácie /ktoré ohýbame/ majú vďaka radikálnemu povýsadbovému rezu na krátko silný vertikálny rast. Pri ohýbaní sa snažíme rozmiestniť konáre pravidelne na každú stranu, aby sa vytvorila vzdušná koruna a vyplnil sa dokonalejšie priestor. Silnejšie konáre necháme bez rezu, slabšie skrátime. Myslíme pri tom na skutočnosť, že čím silnejší zásah do konára urobíme, tým silnejšie naň zareaguje. Čiže, keď potrebujeme vyplniť priestor v tej časti koruny, v ktorej nám v prvom roku narástol iba malý výhon, zrežeme tento na 2 – 3 očká. Reakciou v následnom roku je vytvorenie 2 – 3 silnejších konárov z ponechaného čapíku. Dosadíme  tiež nové výpestky na mieste prípadných neujatých rastlín. Celý rok opäť pokračujeme v štandardnej agrotechnike. V priebehu vegetácie sa vytvorí druhá generácia konárov. Na prvej generácii by sa už pomaly mali objavovať prvé kvetné puky.

V treťom roku začíname z vybudovaného základu „cibriť“ tvar, čiže dostávať ho do tej roviny v ktorej ho chceme mať a pripravovať ho pomaly na prvú symbolickú úrodu. V prípade vertikálneho rastu druhej generácie konárov previažeme tvarovacie pomôcky vyššie /na druhú generáciu konárov/ a konáre ohneme opäť do 45 stupňového uhla. Skontrolujeme aj vyviazané konáre, ktoré preväzovať nebudeme, aby nedošlo k  prípadnému zarezaniu viazacieho materiálu do konárov.

V prípade potreby je možné aj vykonanie prvej jemnej prebierky konárov, pri ktorej odstraňujeme príliš zahusťujúce konáre, ako aj konáre s ktorými do budúcna nerátame. V prázdnych miestach koruny skrátime jemne koniec existujúceho konára prvej či druhej generácie, s cieľom stimulovať rast väčšieho množstva konárov a tým vyplnenia priestoru. V priebehu vegetácie  by sa mal tvar stabilizovať a jednotlivé stromy vo výsadbe zuniformniť.  Vďaka veku a použitému tvarovaniu sa stromy pomaly ale isto dostávajú do rodivého veku a na horizontálnych konároch sa už hojne nahadzujú kvetné puky pre budúcoročnú úrodu. Pár plodov na ukážku by už tiež nemalo byť zvláštnosťou.

Skúsenosti z ďalších rokov zatiaľ nie sú. Cieľom je však pokračovať v takomto spôsobe tvarovania, až kým sa stromy v radoch nezapoja. Treba očakávať tiež skoršie vyrodenie konárov a preto počítať v určitom veku s ich pravidelnou obmenou. Čo možno od tohto tvaru očakávať a či efektivita predbehne doterajšie konvenčné či menej konvenčné tvary ukáže až čas. Vyskúšať si tento tvar doma v sade či na záhrade a učiť sa sám na svojich chybách však už môžeme aj dnes.

Ing. Marián Komžík