Ochrana stromčekov proti hlodavcom

Ochrana stromčekov proti hlodavcom

            Zimné obdobie je pre ovocné dreviny obdobím vegetačného pokoja. Rast je zastavený, rovnako ako takmer všetky práce v sade. Vytvára to domnienku imaginárneho kľudu a presvedčenia, že do jari sa nič výrazné nemôže stať. Opak je však trpkou pravdou. Popri možnom poškodení zimnými mrazmi existuje ďalší, oveľa zákernejší nepriateľ. Zimné obdobie je totiž najrizikovejším z hľadiska poškodenia ovocných stromov ohryzom hlodavcami.

Výška tohto rizika je priamo závislá od množstva faktorov. Medzi najzákladnejšie možno zaradiť:

lokalita – rozlišujeme rizikovejšie a menej rizikovejšie lokality, ako aj lokality s extrémnym výskytom hlodavcov. Nevhodné sú napríklad lokality v blízkosti vodných tokov alebo lesa.

-          premnoženie hlodavcov v danom roku – platí jednoduché pravidlo - čím väčšiemu množstvu hlodavcov dovolíme dožiť sa zimy, tým väčšie je riziko premnoženia v zimnom období, ako aj pravdepodobnosť ohryzu.

-          početnosť dravcov v okolí výsadby – dravci ako prirodzení predátori sú hlavnými likvidátormi hlodavcov. Tie sú pre ne jedným z najzákladnejších zdrojov obživy. Ich početnosť súvisí úzko s premnožením hlodavcov, rovnako ako naopak aj so silným poklesom ich populácie.

-    dĺžka zimného obdobia – je rovnako veľmi významným faktorom. Jeho dĺžka je rozhodujúca najmä v období miernejších zím s vyššou snehovou pokrývkou.

-    výška snehovej pokrývky – snehová pokrývka poskytuje hlodavcom dokonalú izoláciu, pod ktorou môžu spokojne prežiť zimu. Pri jej dostatočnej vrstve a vyššej zimnej teplote dochádza dokonca k situácii, že hlodavce vynechajú obvyklý zimný spánok a začnú s ohryzom. Zajacom zas vyššia vrstva snehu vo forme pokrývky či závejov napomáha k prekonanie prekážok v podobe plota, vďaka čomu sa lepšie dostanú ku stromom. Rovnako im dopomôže k lepšej prístupnosti k tvarom s vyššie položenými korunkami, ku ktorým sa za bežných podmienok nedostanú.

-        teplota – nízke teploty prispievajú k pokojnému priebehu zimného spánku hlodavcov a tým k dlhšiemu obdobiu ich nečinnosti. Vyššie zimné teploty spôsobujú v korelácii s ďalšími faktormi vyššie uvedené javy.

-      vek výsadby – mladé výsadby sú spravidla vďaka mäkšiemu drevu najväčším lákadlom pre hlodavce.

-          podpník – je dokázané, že niektoré typy podpníkov lákajú hlodavce viac ako iné. Súvisí to s ich tvrdosťou a obsahom sacharidov v nich. Napríklad medzi najobľúbenejšie „chuťovky“ z radu jabloňových podpníkov patrí v súčasnosti najrozšírenejší podpník M9.

 

Pri ideálnej konštelácii dochádza niekedy k extrémnemu premnoženiu hlodavcov a vďaka nim k veľkým hospodárskym škodám.  Dôkazom je práve tohoročná zima, kedy výška snehovej pokrývky a  mierny priebeh zimy spôsobili, že hlodavce sa prakticky neuložili k zimnému spánku ale vegetovali ďalej pod snehom. Ich zväčšujúca sa populácia potrebovala na prežitie oveľa viac krmiva ako pôvodná generácia z jesene a tak došlo k extrémnemu ohryzu. Plne mu napomohla aj dlhá perióda udržania snehovej pokrývky, znemožňujúca odhaliť tieto poškodenia ako aj bojovať voči hlodavcom. Až v jarnom období po zmiznutí snehu sa objavili desivé dôsledky zimy.

            Druhov hlodavcov je veľké množstvo. Veľa z nich je na ovocných drevinách  hospodársky viac alebo menej významne škodlivých. Medzi základných škodcov zo skupiny hlodavcov patria:

-          zajac poľnýkrálik divý – poškodzujú kôru kmienikov a krov, ako aj konce mladých konárov. V prípade vyšších závejov poškodzujú aj vyššie partie stromov. Veľmi závažné bývajú ich poškodenia v ovocných škôlkach, kde s padajúcim snehom dokážu doslova zožrať celý výpestok od vrcholu po bázu a spôsobiť tak výšku škôd rovnajúcu sa percentuálnemu podielu 100%.

-          krysa vodná /nazývaná tiež hryzec vodný/ – patrí medzi najzákernejších škodcov. Žije v tuneloch plytko pod povrchom pôdy, ktoré málokedy opúšťa. Ohlodáva podzemné časti kmienikov a hrubšie korene. Príznakmi napadnutia je chorľavenie rastlín, žltnutie listov, tvorba malého množstva malých listov, ich neskoršie vädnutie až zaschnutie. Vyskytuje sa najmä v blízkosti vodných tokov. Nie je zriedkavé dokonalé uhynutie rastlín i celých výsadieb vďaka tomuto škodcovi.

-          hraboš poľný – patrí medzi drobné hlodavce. Obhrýza kôru na nadzemných častiach kmienikov a koreňovom kŕčiku. Ohrozené sú najmä stromy rastúce v trávnikoch, ktorý je pre hraboša prirodzeným útočiskom.

K poškodeniu hlodavcami dochádza na niekoľkých výškových úrovniach, v závislosti od druhu hlodavca. Niektoré druhy spôsobujú ohryz pod zemou, niektoré tesne nad zemou, niektoré zas vyššie nad zemou. Vo všeobecnosti platí, že výpestok by mal byť chránený proti ohryzu aspoň do výšky 70 cm, v prípade výskytu druhov spôsobujúcich poškodenie koreňov /napr. krysa vodná/ dokonca aj pod zemou a to do hĺbky cca 50 cm. Nemožno zabúdať na bázu kmeňov, v prípade výskytu hraboša poľného ide totiž o najrizikovejšiu časť stromu.

V podstate všetky základné opatrenia proti ohryzu sú založené na preventívnej báze. V prvom rade je potrebné vyhnúť sa lokalitám s extrémnym premnožením určitého druhu hlodavca. Ak nepoznáte danú lokalitu, tieto informácie si je po výbere pozemku potrebné zistiť od susedov alebo miestnych poľnohospodárov. Potrebné je tiež vybudovanie pevného oplotenia, najlepšie v kombinácii s doskami proti podhrabávaniu alebo s betónovým múrikom dostatočnej výšky a najmä hĺbky. Výška plota by mala byť aspoň 150 cm, v oblastiach s vysokou snehovou pokrývkou a bežným výskytom závejov i viac. V oblastiach s výskytom krysy vodnej je potrebné už pri výsadbe myslieť na ochranu koreňov. Preto je dôležité zabezpečiť ochranu koreňov vo forme tzv. košov z hydinového pletiva. Tieto dokonale dokážu zabezpečiť ochranu koreňov v najbližších rokoch.

Pred zimou je vhodné zabezpečiť mechanickú ochranu jednotlivých stromkov.  Poznáme niekoľko spôsobov ochrany kmienikov. Najjednoduchšou alternatívou je zabalenie kmeňov papierom či starými vrecami. Vhodnou alternatívou je tiež hydinové pletivo, resp. iné pletivo s malým priemerom očiek. V súčasnosti sa dajú zakúpiť v špecializovaných záhradkárskych predajniach aj priemyselne vyrábané plastové ochranné sieťky proti ohryzu. Sú vyrábané v rôznych výškových a šírkových kombináciách, z čoho vychádza aj ich cena. Sú veľmi jednoducho aplikovateľné a vďaka použitému materiálu aj trvanlivé. Zákazníka občas odrádza ich cena, ktorá je však v porovnaní s hodnotou ktorú dokážu ochrániť zanedbateľná.

Ďalším z mechanických spôsobov boja proti hlodavcov je umiestňovanie potkaních pascí v ústiam nôr. Vhodnou návnadou sú kúsky orieška či mrkvy. Tento spôsob je však potrebné vylúčiť pri aktívnom využívaní ďalšieho z jednoduchých a účinných spôsobov boja – prostredníctvom mačiek a psov. Tieto dokážu celé hodiny stráviť lovom hlodavcov, viac však pre zábavu ako pre obživu.

V boji s hlodavcami našťastie nezostáva človek sám. K jeho boju s nimi sa popri mačkách a psoch pripája množstvo iných predstaviteľov živočíšnej ríše loviacich hlodavcov z odlišného a úplne prozaického dôvodu – pre potravu. Dravce. Preto ďalším z preventívnych opatrení je podpora dravcov v okolí. Tento druh opatrenia sa týka najmä väčších výsadieb, ako aj výsadieb v blízkosti lesa. Patrí medzi najzákladnejšie a najmä medzi úplne biologické a prírode identické ochranné opatrenia, nakoľko sa vďaka nemu v prírode udržuje biologická rovnováha ako aj najzákladnejší potravinový reťazec. Udržaniu počtu dravcov dopomôžeme výstavbou jednoduchých posedov v tvare barličiek v sade. Ich množstvo by malo byť aspoň 1 kus na hektár, výška posedu by mala byť situovaná nad úroveň výšky stromov. Rovnako dobre pomôže budovanie hniezdnych búdok pre jedného z najúpornejších dravcov a prirodzených predátorov hlodavcov – sokola myšiara, ktoré by mali byť aspoň vo výške 8 metrov nad zemou.

Pri premnožení hlodavcov sa doporučuje ich chemická likvidácia. Táto by sa však mala použiť skutočne len v prípade ich extrémneho premnoženia, keď už nepomáhajú prirodzené metódy likvidácie a prah škodlivosti už prekročil svoju hranicu tolerancie, nakoľko jed použitý na otrávenie hlodavcov sa môže preniesť prostredníctvom potravinového reťazca následne do tráviaceho traktu dravcov a spôsobiť ich úhyn.

Chemické látky sa využívajú tiež preventívne pred zimou, kedy sa tesne pred napadnutím snehovej pokrývky ukladajú menšie hlodavce k zimnému spánku. Pre predídenie prípadných škôd sa odporúča v tomto období aplikácia chemických látok priamo do nôr škodcov. Známy je najmä prípravok Niva, aplikovaný vo forme otrávených obilných zŕn. Menej známy je rodenticíd, známy pod obchodnou značkou Volid. V domácich podmienkach je za predpokladu suchšieho počasie čiastočným riešením aj pomerne často používaný i keď značne nehumánny spôsob likvidácie prostredníctvom návnad vo forme obilia posypaného sadrou. Táto po zjedení návnady v kombinácii so žalúdočnými šťavami v tráviacom trakte hlodavcov stvrdne a spôsobí im veľmi nepríjemnú smrť.

Z priemyselných prípravkov sú najznámejšie prípravky založené na účinných látkach:

-          bromadiolone – Deralan H, Muskil Špeciál, Muskil Špeciál G

-          difethialone – Muskil Extra, Muskil Extra G, Ratmex HB

-          fosfir hliníka – Phostoxin

-          chlorophacinone – Redentin 75

-          fosfid zinku – Rodentic Blesk G a Z, Stutox – I

-          flocoumafen – Storm WBB.

 

Prípravky je vhodné každoročne obmieňať, hlodavce majú čarovnú schopnosť veľmi rýchlo si na určitý druh prípravku privyknúť.

Známe sú tiež prípravky využívané v lesníctve, ktorých pachová báza dokáže odpudiť škodcov. Ich využitie v ovocinárstve však nie je bežné, je málo vyskúšané a prípadným záujemcom o ich vyskúšanie sa odporúča v následnom roku podobne ako u predchádzajúcich prípravkov opäť ich obmena.

            Napriek všetkým doporučeniam dochádza každoročne k silnému poškodeniu ovocných stromov v určitých lokalitách. Rozsah poškodenia je rozdielny – od jemného až po extrémne. V každom prípade sa však nájde nejaké riešenie pre nápravu, alebo aspoň elimináciu rozsahu poškodenia. V prípade jadrovín a kôstkovín sú však silné diferencie, nakoľko jadroviny majú silnú regeneračnú schopnosť. Naopak k poškodeniu u kôstkovín sa zvyčajne veľmi rýchlo pridáva sekundárne napadnutie glejotokom. Riešením je zvýšená hygiena a dôsledné dodržanie ochranných opatrení. V prípade že ohryz nie je po celej šírke /obvode/ kmienika je postačujúcim opatrením zahladenie poškodených miest a ich zatretie stromovým balzamom, alebo zmesou ílu /blata/ a kravinca a ich dočasné zaviazanie kúskom vrecoviny, jutoviny alebo lyka. Do pripravenej zmesi sa odporúča pridať tiež menšie množstvo fungicídu. Rana sa za pár týždňov zacelí a zaleje kalusom. Pri rozsiahlejšom napadnutí v rozsahu celého obvodu kmienika je možné použiť komplikovanejšie a pracnejšie spôsoby tzv. premostenia. Využívajú sa tu buď kúsky kôry alebo mladých letorastov z toho istého druhu / a najlepšie aj odrody/, ktoré sa vložia do zarezaných a očistených rán, zaviažu a nechajú sa vrásť do rany. Po zrastení s pôvodnou kôrou vytvoria tzv. mostík, ktorým prúdia ďalej živiny zabezpečujúce ďalší rast stromu. Druhým spôsobom je výsadba podpníkov v blízkosti stromu, ktorých konce sa naštepujú do zdravej kôry poškodeného stromu nad miestom poškodenia. Po zrastení zabezpečí toto premostenie inkriminovaného stromu so zdravými podpníkmi dostatočnú výživu pre ďalší zdravý rast a vývoj stromu.

 

Ing. Marián Komžík