Po roku 1989 sa diametrálne zmenili pomery a podmienky v SR. Táto zmena sa dotkla všetkých oblastí života a svoj dopad si našla samozrejme aj u záhradkárov. Zmena nastala najmä v dĺžke ich pracovnej doby, voľného času majú preto čoraz menej. Doba, kedy bol bežný človek o pol tretej doma zo zamestnania a mohol sa plne venovať svojim záľubám a záhrade je nenávratne preč a rebríček priorít zaznamenal značný posun. Ľudia majú pre záhrady menej času, dopyt po záhumienkách a roličkách, kde si každý kedysi svojpomocne dopestoval všetku zeleninu, klesá. Tejto situácii dopomáha tiež cenové prostredie, keď na jednej strane je ďaleko vyššia cena pozemkov, na strane druhej ponuka zeleniny a ovocia silne stúpla. Konkurencia je už dnes natoľko silná, že po prerátaní nákladov na pestovanie a zvážení pestovateľských rizík záhradkár zistí, že je pre neho cenovo výhodnejšie zakúpiť si tovar v hypermarkete alebo od pestovateľa, ako by ho mal pracne dorábať doma.

Napriek tomu ostávajú záhradky stále populárne. Ich plocha sa znižuje, časť úžitkovej časti nahrádzajú okrasné výsadby. Väčšina záhradkárov si však stále ponecháva kúsok pôdy, kde si v menšej miere dopestúva čerstvú zeleninu, ovocie a bylinky. Tieto záhrady však už neslúžia na úplné samozásobenie, ale majú skôr relaxačný význam. Človek, ktorý príde vyčerpaný domov zo zamestnania, tu v príjemnom zelenom prostredí spojí príjemné s užitočným. Takého záhrady možno nájsť v mestách, v záhradkových osadách, čoraz viac však už aj na vidieku. Tvorí ich zväčša pár ovocných stromov a malá plocha zeleninových a bylinkových hriadok. Pri výbere ovocných stromov sa zohľadňuje najmä postupné dozrievanie, aby mal majiteľ možnosť odtrhnúť si počas celého leta zo stromu čerstvé ovocie. Z ovocných druhov sú tu najviac zastúpené jablone, broskyne, slivky a široký sortiment drobného ovocia /jahody, ríbezle, egreše, maliny, černice a p./. Zámerom je, aby ovocné rastliny zaberali čo najmenej priestoru a aby bolo možné ich oberanie priamo zo zeme.

Zo zeleniny sa dopestúvajú najmä druhy určené na priamu spotrebu – hrach, skorá mrkva, petržlenová vňať, šalát, cibuľa, reďkovka, rajčiny, bylinky /majoránka, saturejka, bazalka, ligurček, tymián, oregáno, kôpor/. Výhodou takýchto oddychových záhrad je tiež skutočnosť, že menšiemu počtu rastlín vie poskytnúť ich majiteľ lepšiu a dôkladnejšiu starostlivosť ako keby ich pestoval na veľkej ploche a súčasne nemal na ne primeraný dostatok času. Takto dopestované produkty sú preto zväčša krajšie, väčšie, zdravšie a kvalitnejšie. Ďalšou výhodou je vyššia estetická úroveň výsadby. Takéto malé výsadby sa pre dosiahnutia lepšieho efektu zväčša kombinujú s rozmanitými okrasnými rastlinami, ktoré dotvárajú prirodzený ráz výsadby a veľa z nich má tiež odpudzujúci účinok proti rôznym škodcom. Najbežnejšie využívané okrasné rastliny sú cibuľoviny, skalničky, letničky, zakrpatené dreviny, nezriedka sa však stretávame aj s malými skalkami na okraji záhonov. Ovocné, zeleninové a bylinkové hriadky sa často kombinujú tiež s najrozličnejšími typmi chodníkov a múrikov, ktoré dotvárajú celkový efekt výsadby. Vhodnými materiálmi sú andezitové kocky /tzv. „mačacie hlavy“/, štiepané kamene, drevo, ale tiež modernejšie materiály akým je napríklad zámková dlažba.

Pri tvorbe takejto relaxačnej záhradky by si jej majiteľ mal najskôr určiť priority a zvážiť, čo od záhradky očakáva a čo by v nej rád dopestoval.

Doporučujem držať sa týchto bodov:
- vybudovať si sieť chodníkov a technických doplnkov /závlaha, lavička a p./ pred samotnou výsadbou,

- určiť si počet a druhové zloženie ovocných stromov a krov, ich umiestnenie s ohľadom na slnečnú expozíciu a ich veľkosť v dospelosti vo zvolenom pestovateľskom tvare,

- zvážiť si, aké druhy zeleniny a byliniek majú byť zastúpené vo výsadbe, určiť si ich plochy a polohy. Pri tomto bode je vhodné vychádzať z predpokladaných úrod z jednotky plochy.

- zohľadniť vzájomné alelopatické pôsobenie jednotlivých zeleninových druhov a kombinovať na hriadke druhy navzájom pozitívne na seba pôsobiace /napr. mrkva s cibuľou/. Docielime tým súčasne zaujímavý estetický efekt.

- zohľadniť nároky rastlín ako aj osevné postupy, po zbere predplodiny hneď voľnú plochu racionálne využiť následnou plodinou,

- ponechať vo výsadbe miesto na bylinky a na okrasné rastliny.

Vhodnou kombináciou druhov a odrôd spojenou s ich intenzívnym pestovaním a nezanedbaním agrotechnických opatrení dokážeme i na malej ploche pri pomerne malom úsilí docieliť zaujímavé výsledky, vytvoriť pekný kútik a spojiť príjemné s užitočným.

Ing. Marián Komžík