Slovensko patrí medzi pomerne malé, zato však značne členité krajiny. Rozmanitosť terénu, zemepisná šírka a globálne otepľovanie spôsobujúce teplotné extrémy hrajú hlavnú úlohu na nerovnomernom priebehu ročných teplôt v jednotlivých regiónoch Slovenska.

        Tieto diferencie sa prejavujú hlavne v jarných a jesenných mesiacoch, ktoré sú pre ovocinára obdobím výsadby ovocných stromov a krov. Kým v jeseni sa v južnej časti Slovenska ovocné výpestky naplno vysádzajú až do decembra, v severných častiach nárazové prudké ochladenie často spôsobí, že pôda už koncom októbra zamrzne, čo znemožní ovocinárom výsadbu. V jarných mesiacoch dochádza v južnej časti k rozmrznutiu pôdy už vo februári, čo znamená pre ovocné škôlky začiatok predaja. V severnejších regiónoch pôda rozmŕza asi s mesačným odstupom. Žiaľ, v tomto období už dochádza v ovocných škôlkach vďaka vypredaniu a skoršiemu nástupu vegetácie k značnému zúženiu sortimentu. Často je pomerne ťažké vysvetliť zákazníkovi tieto prirodzené dôvody nedostatku materiálu. Ak chce mať záhradkár zo severnej časti Slovenska istotu, že pokiaľ je u neho ešte silne zamrznutá pôda, nedôjde k vypredaniu ním požadovaných odrôd, je lepšie si tieto zakúpiť skôr, doma ich vhodne uskladniť a v najbližšom možnom termíne ich vysadiť.

          Ďalším problémom súvisiacim s teplotnými rozdielmi je situácia, keď náhle ochladenie príde tesne pred výsadbou. Ovocinár, ktorý si výpestky v škôlke už zakúpil /respektíve si ich objednal/, zostane často zaskočený a nevie, čo má so zakúpenými výpestkami urobiť. Niektorí sa dokonca uchyľujú k nekorektným metódam, keď si záväzne objednaný tovar jednoducho na pošte neprevezmú, čím ho vedome znehodnotia a spôsobia škôlke nemalú škodu. Ďaleko serióznejší spôsob je výpestky prevziať a telefonicky sa poradiť s pracovníkmi škôlky o ďalšom postupe. Zákazník musí tiež chápať, že ovocná škôlka nie je zodpovedná za aktuálne počasie v jeho regióne.

            Čo teda so zakúpenými a nevysadenými výpestkami ?
       Treba si v prvom rade uvedomiť, že výpestky sú určené nato, aby rástli vonku, v exteriéri. Ich nadzemná časť je v závislosti od konkrétneho ovocného druhu rôzne odolná proti nízkym teplotám. Citlivé na mráz sú korene. Preto je potrebné zakúpené a nevysadené rastliny prezimovať tak, aby bol dokonale chránený ich koreňový systém. V praxi to znamená vykopať dostatočne veľkú jamu, do ktorej vložíme celý zväzok výpestkov. Ich koreňovú sústavu následne dokonale prisypeme vhodným sypkým substrátom /piesok, piliny, záhradnícky substrát a podobne/ a zalejeme. Dokonalá zálievka dokáže zmyť veľkú časť substrátu až hlboko ku koreňom, preto v takomto prípade korene opätovne dosypeme. Výška zasypania by mala byť taká, aby zakrývala aj miesto štepenia. Pokiaľ záhradkár takto zazimoval výpestky v oblasti s pravidelným výskytom veľmi nízkych teplôt alebo extrémnych mrazov, je vhodné zväzok výpestkov obaliť vhodným priedušným materiálom /jutovina, papierové vrecia a podobne/. U mladých citlivých výpestkov prenesených do extrémnych podmienok je takéto zabezpečenie aspoň v prvom roku veľmi racionálnym opatrením.

        Vhodnou alternatívou sú tiež studené nevykurované skleníky a fóliovníky alebo studené pivnice. Tu sa výpestky skladujú buď priamo v substráte alebo v dostatočne veľkej nádobe. Vyhýbame sa skladovaniu v priestoroch, kde je teplota ovzdušia dlhodobo vyššia /teplé pivnice, vykurované skleníky/. Hrozí tu riziko predčasného vyrašenie púčikov. Nevhodné je tiež skladovanie v nádobách s vodou, kde korene nemajú zdroj potrebného kyslíka a následne hnijú. Pri skladovaní v interiéri s premenlivou teplotou, suchým ovzduším a vysokým výparom je naopak potrebné kontrolovať pravidelne vlhkosť substrátu a v prípade potreby ho zavlažiť. Túto kontrolu je potrebné vykonávať aj u výpestkov zazimovaných vonku. V období teplejších zimných dní bez snehovej pokrývky dochádza totiž k pohybu vody v rastline a jej následnému výparu. Preto zanedbanie závlahy v tomto období vedie k uhynutiu rastlín, ktorý záhradkári omylom pripisujú nekvalitnému materiálu. V skutočnosti neide o nič iné ako o vyschnutie rastlín vplyvom sucha a mrazu.

        Zvláštnu skupinu tvoria tzv. kontajnerované výpestky. Sú to rastliny druhov zväčša drobného ovocia a menej známych ovocnín, dodávané v kontajneroch. Tieto pred zazimovaním najskôr uvoľníme zo spoločného balu, resp. zväzku. I keď je ich koreňový systém pomerne odolný a navyše chránený kontajnerom, je vhodné vložiť celý kontajner až po bázu rastliny do zeme, aby sme takto rastlinu dokonalejšie ochránili. V prípade skladovania v studených skleníkoch a fóliovníkoch je úplne postačujúce ich uskladnenie na povrchu pôdy. Samozrejme je potrebné kontrolovať vlahu v kontajneri a v prípade potreby rastliny zavlažiť.

        Uskladnené výpestky vysádzame na stanovište hneď ako to stav pozemku dovolí, čiže čo najskôr po rozmrznutí pôdy. Skorá jarná výsadba je zárukou dokonalého zakorenenia a ujatia rastlín. Na výsadbu sa však dajú využiť aj prechodné teplé obdobia, ku ktorých často dochádza v decembri alebo januári.
Rada na záver. Pestovateľ nikdy nevie, aké počasie ho môže zaskočiť. Preto je vhodné už pred zakúpením si, resp. objednaním si výpestkov pripraviť si dostatočne veľkú jamu alebo vhodný priestor na uskladnenie a dostatok vhodného substrátu. Jednoduchým spôsobom tak predíde nečakaným nepríjemným situáciám.

        Ing. Marián Komžík