- Hlavná stránka
- Poradenstvo
- Jadroviny
- Intenzívne tvary hrušiek
Intenzívne tvary hrušiek
Je množstvo názorov ohľadom termínu výsadby ovocných drevín. Jesennné i jarné obdobie majú svoje pozitíva a negatíva. V jesennom období je najmä u marhúľ a broskýň určité malé riziko vymrznutia, ale na druhej strane v jeseni vysadené stromky do zimy zakorenia a na jar vstupujú plnou silou do vegetácie. Stromky vysadené v jarnom období sa síce vyhnú zimným mrazom, nakoľko však ich koreňový systém nie je ešte v zemi riadne “uchytený”, vyžadujú zvýšenú zálievku. Každopádne, blíži sa obdobie jarnej výsadby ovocných drevín a to je čas pre tých, ktorí preferujú toto obdobie ako i pre tých, ktorí tak nestihli urobiť v období jesennom.
Hruška je ovocný druh, ktorý má od nepamäti v našich záhradách svoje miesto. Vyhovuje jej jarný i jesenný termín výsadby. Samotnej výsadbe však predchádza množstvo opatrení, od výberu vhodných odrôd a podpníka až po predvýsadbovú výsadbu pôdy. Ako prvé by sa však záhradkár mal rozhodnúť, aký pestovateľský tvar si zvolí pre svoju záhradku. V posledných rokoch sa stále viac upúšťa od vysokých kmenných tvarov, ktoré ich zápory ako menšia veľkosť a kvalita plodov, sťažené ošetrovanie a zber a veľká priestorová náročnosť predurčovali najmä na extenzívne pestovanie.
Väčšina záhradkárov má k dispozícii len malé pestovateľské plochy, na ktorých sa snaží dosiahnuť čo najvyššiu úrodu. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa i v záhradkách čoraz častejšie stretávame s intenzívnymi tvarmi. Ich ďaľšou výhodou je jednoduché ošetrovanie a zber, skorý nástup do rodivosti, väčšie využitie pestovateľskej plochy a slnečného žiarenia, vyššie úrody a vysoký podiel plodov výberovej akosti. Povedzme si preto základné informácie o niektorých pestovateľských tvaroch využívaných v intenzívnom ovocinárstve.
Podpník
Pre klasické kmenné tvary hrušiek sa používajú najmä semenné podpníky. Ich výhodou je dlhá životnosť, nevýhodou je neskorý nástup do rodivosti, silný rast a nakoľko majú silný kolový koreň i nevhodnosť do pôd s vysokou hladinou podzemnej vody. Pre intenzívne tvary používame vegetatívne dulové podpníky, ktorých štandardom vo svete je podpník MC. Ďaľšími vhodnými podpníkmi sú podpník MA a podpníky těchobuzického šľachtenia K-TE-B a K-TE-E. Ako perspektívne sa pre budúcnosť ukazujú podpníky francúzskych šľachtiteľov Sydo ale najmä BA-29. Vyznačuje sa slabým rastom a zvýšenou odolnosťou k suchu, chloróze a vírusovým ochoreniam. U hrušiek so slabšou afinitou k duli (“Williamsova”, “Clappova”, “Parížanka”, “Boscova”) sa doporučuje použiť medzištepenie, vhodná je odroda “Hardyho”.
Holandské štíhle vreteno
Je to najpoužívanejší pestovateľský tvar vo svetových intenzívnych výsadbách. Dopestujeme ho podobne ako jabloňové vreteno. Stromy sa sadia na vzdialenosť 0,75 až 1,5 m (príp. až 2 m) v radoch, medziradová vzdialenosť je 3 m. Potreba výsadbového materiálu je závislá od zvoleného sponu. Pri výsadbe na vzdialenosť 0,75 m potrebujeme 4500 stromov na ha, pri vzdialenosti 1 m 3000 stromov a pri vzdialenosti 2 m iba 1500 stromov na ha. Orientácia radov je v smere sever-juh (príp. JV-SZ al. JZ-SV). V prvých rokoch zakladáme korunu, ktorá má na rozdiel od jabloní i kostrové konáre. Tieto zabezpečujú stabilitu a pevnosť koruny. Na nich v pravidelných odstupoch nechávame polokostrové konáre, na ktorých sa vytvára rodivý obrast.
Nakoľko pre hrušky je typický silný vertikálny rast, je tu potrebné pravidelné ohýbanie konárov do horizontálnej polohy. Podporí sa tým oslabenie rastu a skorší vstup do rodivosti. Jednotlivé poschodia konárov zakladáme po celej dĺžke kmeňa, až po dosiahnutie konečnej výšky, ktorá nemá presahovať 2,2 – 2,5 m. Snažíme sa pri tom udržať pyramidálny tvar koruny. Nevyhnutný je letný rez, pri ktorom odstraňujeme vertikálne rastúce prebytočné konáre a tiež zahusťujúce a konkurenčné konáre. Správnou agrotechnikou, prebierkou plodov, rezom a výživou sa snažíme udržať rovnováhu medzi rastom a rodivosťou, čo je predpoklad pravidelných a vysokých úrod.
Tento tvar nevyžaduje nevyhnutne drôtenku. Aby sa však zabránilo vyvráteniu stromov, potrebuje dostatočne silný oporný kolík. Ten okrem kotvenia stromu slúži na vyväzovanie nových konárov a na vyväzovanie konárov preťažených úrodou. Pre tento účel by mal mať kolík výšku cca 1,8 m. Do rodivosti stromy vstupujú v 4.roku po výsadbe, plnú rodivosť dosiahnu v 9.-10. Roku. Pri dodržaní všetkých zásad pestovania sa na tomto tvare dosahuje úroda cca 40 – 50 t/ha, čo je v prepočte 400 - 500 kg/100 m2.
Výhodou tohto tvaru sú pomerne nízke investičné náklady, jednoduché ošetrovanie, mechanizácia a zber a vysoké úrody.
Blokový systém pestovania
Ide o viacradový pestovateľský systém, kde sa v jednom bloku vysádza viac radov holandských štíhlych vretien. Dopestovanie samotného tvaru je rovnaké ako u vretena, jednotlivé rady v bloku sú však od seba vzdialené iba cca 1 m. Používajú sa dvoj- až štvorriadkové varianty. Do rodivosti vstupujú stromy v 3.-4.roku po výsadbe, plnú rodivosť dosiahnu cca v 10.roku. Výhodou tohto systému v porovnaní s klasickými vretenami sú vyššie úrody už v prvých rokoch, nakoľko na ploche je väčšia koncentrácia stromov, a tým i skoršia návratnosť investícií.
Po dosiahnutí veľkosti korún stromov, ktorá je už pre pestovateľa nevyhovujúca z hľadiska ďaľšieho ošetrovania, sa pristupuje k likvidácii vybraných radov. U štvorradového systému sa likviduje každý druhý rad (prípadne prostredné dva rady), u trojradového každý prostredný. Dvojradový systém sa ponecháva bez likvidácie radov. Vzniknutý priestor sa potom využíva ako pracovná ulička. Nevýhodami systému sú vyššie vstupné investície, ťažšie ošetrovanie a zber, komplikácie s likvidáciou a menšia vhodnosť využitia mechanizácie.
Superštíhle vreteno
Je to v súčasnosti jeden z najintenzívnejších pestovateľských tvarov. Jeho percentuálny podiel vo svetových výsadbách stále vzrastá. Stromy sadíme na vzdialenosť 0,25 – 0,35 m v radoch, čo predstavuje v priemere 10000 jedincov na ha. Pri zapestovávaní ponechávame na kmeni v pravidelných odstupoch od seba (cca 10-15 cm) krátke polokostrové konáre, na ktorých sa vytvára rodivý obrast. Stredník zakrátime asi 30-40 cm nad najvyšším poschodím. Týmto spôsobom postupujeme každoročne až po dosiahnutie konečnej výšky, ktorá je vo veľkovýrobe až 2,5-3 m. Pre jednoduché ošetrovanie a zber sa však v záhradkách používa konečná výška maximálne 2,2 m.
Pravidelným letným rezom a včasnou prebierkou plodov oslabujeme rast stromov a stimulujeme tvorbu kvetných pukov, potrebných pre budúcu úrodu. Periodicky sa zbavujeme prehrubnutých a zbujnených konárov, konkurenčných a poškodených konárov a vertikálne rastúcich konárov, ktoré nemienime ohýbať a ďalej využívať. Okrem rezu sa snažíme čo najviac využívať doplnkové spôsoby tvarovania ako sú vyväzovanie konárov do horizontálnej až previslej polohy, zaškrcovanie, prebierka plodov a pod. Stromy v tomto tvare vstupujú do rodivosti už v 2.roku po výsadbe, plnú rodivosť dosahujú v 4.roku.
V plnej rodivosti dosahujú úrody cez 50 t/ha. Nevýhodou tohto tvaru je potreba veľkého množstva výsadbového materiálu a tým i pomerne vysoké investičné vstupy. Skorý vstup do rodivosti a vysoké úrody sú však zárukou rýchlej návratnosti vložených prostriedkov. Ďaľšími výhodami sú jednoduché ošetrovanie, mechanizácia a rez, veľmi jednoduchý zber, vysoké úrody už v prvých rokoch, vysoká kvalita plodov a celková prehľadnosť.
V-systém pestovania
Samotnej výsadbe predchádza výstavba opornej konštrukcie v tvare „V“. Vhodným materiálom na stavbu tejto konštrukcie sú impregnované drevené stĺpy, používajú sa však i kovové konštrukcie. Stromy vysádzame v radoch tak ako u superštíhleho vretena, prípadne i hustejšie. Samotné dopestovanie tvaru je obdobné ako u superštíhleho vretena, rozdiel je v tom, že každý druhý strom v rade vedieme po opačnej strane drôtenky. Umožňuje to výsadbu väčšieho množstva stromov, nakoľko každý strom v rade má väčší individuálny priestor.
Tento systém umožňuje ideálne využitie slnečného žiarenia. Stromy vstupujú do rodivosti v 3.roku po výsadbe, plnú rodivosť dosiahnu v 5.roku. Nevýhodou tohto systému sú vysoké vstupné investície súvisiace s potrebou množstva stromkov a vybudovaním opornej konštrukcie a tiež komplikovanejšie ošetrovanie, rez a zber. Výhodou sú skorý vstup do rodivosti, vysoké úrody už v prvých rokoch po výsadbe, veľmi vysoká kvalita a vyfarbenie plodov.
Určitou obdobou tohto systému je Y-kordón, pri ktorom sa z kmienika vedú dva hlavné konáre, ktoré sa ďalej ošetrujú ako u V-systému. Výhodou je potreba menšieho množstva výpestkov. Častejšie sa však v praxi používa štvorramenný kordón. U tohto tvaru nechávame na kmieniku štyri základné kostrové konáre, z ktorých 2 vedieme po jednej strane drôtenky a dva po druhej strane. Tvoria potom akoby nepravé kmene V-systému. Ďaľšie pestovanie a ošetrovanie je zhodné s V-systémom. Výhodou tvaru je potreba oveľa menšieho počtu stromkov na výsadbu (4x menej ako u V-systému), vysoká kvalita plodov a pomerne rýchly vstup do rodivosti.
Ing. Marián Komžík