Aktinídia drobnoplodá 

Je to klasická ovíjavá liana. Ako taká vyžaduje bezpodmienečne oporu vo forme drôtenky, možno ju tiež sadiť pri pergoly, altánky či iné oporné konštrukcie. Na pestovanie nie je náročná. Vyžaduje ľahké výživné pôdy, počas vegetácie pravidelnú zálievku. V prvom roku po zasadení treba rastliny na zimu prikryť aby nezamrzli, v ďaľších rokoch sú už spoľahlivo mrazuvzdorné.

Pre dosiahnutie optimálneho rastu a rodivosti prihnojujeme štandardnými hnojivami. Vhodný je tiež postrek mikroelementami priamo na list. Aktinídia je cudzoopelivá rastlina, preto kvôli opeleniu treba vysadiť samčie aj samičie rastliny. Na jednu samčiu rastlinu pritom pripadá osem samičích. Rodivosť je na jednoročnom dreve vyrastajúcom z dvojročného, preto rez treba prispôsobiť tomuto faktu. Úrody z jedného kra sa dosahujú až 70 kg. 

Arónia čiernoplodá

Je významnou rastlinou aj z včelárskeho a okrasného hľadiska. Na jar upútajú jej biele súkvetia, v lete lesklé tmavozelené listy, v jeseni čierne súplodia a nádherne do červena vyfarbené listy. Je nenáročná na pôdne a klimatické podmienky. Znáša tiež suchšie prostredie. Môže sa pestovať v tvare kra alebo menšieho stromčeka.

Arónia čiernoplodá nie je náročná na stanovište. Možno ju pestovať v záhradkách, parkoch, ale aj plantážnicky pre potreby konzervárenského priemyslu. Veľmi plytko sa zakoreňuje. Na podpníku jarabiny sa dá pestovať aj v tvare štvrťkmeňa alebo polokmeňa. Pri vysádzaní krovitej formy volíme spon 2 x 3 m  až 4 x 4 m, stromčekovitú formu sadíme redšie, do sponu 5 m x 4 m až 6 m x 4 m.

Chorobami ani škodcami výrazne netrpí, plody sú tiež silne odolné voči plesňovým ochoreniam. Používajú sa hlavne na spracovanie. Intenzívne farbia, preto sa využívajú ako prídavok do sirupov, vín a ovocných čajov. Pri kompótovaní sa odporúča kombinovať ju s hruškami v pomere 1/3 arónia a 2/3 hrušky. Vynikajúci je tiež kompót z arónie zaliaty ríbezľovým vínom.

Brusnica 

Ako klasická kyslomilná rastlina vyžaduje na pestovanie kyslé prostredie. Dosiahneme ho zmiešaním vrchoviskovej rašeliny /pH 4 - 4,5/, pilín, lesnej hrabanky a indiferentného riečneho piesku. Tento substrát vsypeme do vopred vyhĺbenej jamy hĺbky aspoň 40cm. Aby sa predišlo nepriaznivému vplyvu okolitej pôdy, je vhodné jamu vystlať fóliou, resp. použiť inú zábranu. V praxi sa používajú napríklad betónové skruže, vyradené sudy alebo plastové balóny a podobne.

Brusnice sú náchylné na premokrenie pôdy, na čo reagujú odumieraním výhonov až postupne celých rastlín. Preto je vhodné substrát pred výsadbou nakopcovať a rastliny sadiť na vrchol tohto kopčeka. Prihnojujeme zásadne kyslými hnojivami bez obsahu vápnika. Dospelá rastlina má výšku asi 40-50 cm a prináša úrodu cca 0,5 kg. Pre dokonalé opelenie je lepšie vysadiť aspoň dve odrody. Viac informácií o pestovaní brusníc nájdete TU.

Černica 

Ker tvoriaci výhony dĺžky až niekoľko metrov. Rastliny sadíme približne o 5 cm hlbšie ako boli zasadené v kontajneri. Pre správny rast a pestovanie vyžaduje oporu vo forme drôtenky alebo pletiva, v opačnom prípade sa rozrastajú široko do priestoru. Na rastlinách vyrastajú na jar dlhé výhony, z ktorých cez zimu vyberieme 3 najvhodnejšie na každú stranu. Tieto skrátime na dĺžku asi 2,5 m, konáre vyrastené z pazúch listov skrátime na dĺžku 40 - 50 cm. Všetky ostatné konáre odstraňujeme. Ponechané výhony v budúcom roku prinášajú úrodu, po zbere ktorej ich odstraňujeme od zeme a z novovyrastených výhonov založíme rovnakým spôsobom nové ramená.

Černice sú veľmi úrodné, plody majú výbornú chuť, sú vhodné na priamy konzum, mrazenie i spracovanie. 

Gaštan

Vytvára vysoké stromy, na čo treba myslieť pri výbere stanovišťa. Vhodným miestom sú aj väčšie okrasné záhrady, nakoľko je to veľmi estetická drevina. Pôdy vyžaduje hlboké, s dobrou zásobou živín. Vďaka hlboko koreniacim koreňom dokáže prekonať bez poškodenia aj dlhšie trvajúce suchá. Stromy nie sú veľmi odolné proti mrazu, preto sa neodporúča ich výsadba do vyšších polôh. Je cudzoopelivý, preto je potrebné vysadiť aspoň dva stromy. Rez spočíva hlavne v založení koruny v prvých rokoch. V ďalších rokoch rez obmedzíme iba na prerezávanie koruny, t.j. odstraňovanie suchých konárov, ovisnutých prestarnutých konárov a konárov zahusťujúcich korunu.

Kľukva

Kľukva vytvára dlhé tenké poliehavé výhony dorastajúce do výšky cca 10 cm, na ktorých sú drobné stálezelené lístky. Z výhonov vyrastajú cez vegetáciu kratšie vzpriamené výhonky, na ktorých sa vytvárajú kvety. Plodom je bobuľa podobná čučoriedke od ktorej sa odlišuje výraznou červenou farbou.

Podobne ako brusnica vyžaduje pre pestovanie kyslé prostredie, ktoré vytvoríme rovnako ako u brusníc. Na rozdiel od brusnice však dobre reaguje na hnojenie. Takisto používame hnojivá bez zásaditej zložky. Na jar v období plného rastu prihnojujeme dusíkatými hnojivami v amoniakálnej forme, v období nástupu kvitnutia a rastu plodov využívame viac fosforečné a draselné hnojivá.

Ďalším rozdielom oproti brusnici je že nielenže nemá rada suché prostredie, ale priam vyžaduje zavodnenie. Rastliny zaplavujeme vodou v jarnom období a zamorený pozemok udržujeme až do jesene. V záhradkách sa to dá jednoducho dosiahnuť výsadbou rastlín do väčších nádob, ktoré nemajú odtokový otvor alebo aspoň častým zalievaním vysokými dávkami vody.

Rez spočíva iba vo vyrezávaní prestarnutých a zahusťujúcich výhonov. Staršie rastliny je tiež vhodné sporadicky skosiť, resp. zostrihnúť. Viac informácií o pestovaní kľukvy nájdete TU.

Malinočernica

Je to kríženec maliny a černice. Ošetrovanie je rovnaké ako u černice. 

Meruzalka plodová (ríbezľa zlatá)

Ríbezľa zlatá (meruzalka) sa v ovocinárstve najčastejšie používa ako podpník pri pestovaní kmeňových tvarov ríbezlí a egrešov. Často sa používa i v sadovníckych úpravách ako okrasná rastlina.
Na Šľachtiteľskej stanici vo Valticiach boli vyšľachtené veľkoplodé formy ríbezle zlatej, ktoré sa vyznačujú pozoruhodnými vlastnosťami. Pestovanie veľkoplodej ríbezle zlatej sa však doteraz veľmi nerozšírilo. 

Rastie v tvare kra, vytvára dlhé výhony. Na podpníky sú najvhodnejšie typy ríbezle zlatej, ktorých výhony sa málo rozkonárujú (ME-LS-A, ME-LS-B a ME-LS-C). Naopak veľkoplodá ríbezľa zlatá sa dobre rozkonáruje a vytvára rodivý obrast. Plody sú zoskupené do strapcov, ktorých hmotnosť je vyššia ako pri čiernych ríbezliach. Bobule nemajú typickú arómu čiemych ríbezlí.

Ríbezľa zlatá sa dobre prispôsobuje podmienkam prostredia. Vyhovujú jej podobné podmienky ako ríbezliam a egrešom. Najlepšie sa darí v hlinitých pôdach dostatočne zásobených humusom.
Dobre zakorenené sadence vysádzame na trvalé stanovište na jeseň alebo zavčasu na jar. Pestujeme ju v tvare kra alebo s výškou kmeňa do 1,0 m. Pri pestovaní kmeňových tvarov treba zabezpečiť oporu.
Každoročný rez ríbezle zlatej spočíva v udržiavaní rastlín v nezahustenom stave. Ponechané výhony mierne skrátime, aby sme podporili tvorbu rodivého obrastu. Dobre znáša i silný zmladzovací rez. Veľmi dobre reaguje na prihnojenie organickými hnojivami (maštaľný hnoj, kompost) a plnými priemyseInými hnojivami (Cererit a i.). 

Plody ríbezle zlatej dozrievajú nerovnomeme, preto sa odporúča zberať ich postupne. Dozreté plody sú tmavočervené, čierne až fialové. Majú príjemnú osviežujúcu chuť. Vhodné sú na priamy konzum. Okrem toho sú cennou surovinou na spracovanie v domácnosti. Možno z nich pripraviť kompót, džem, rôsol, sirup a víno.

Moruša

Vytvára vzrastné stromy. Najlepšie jej vyhovujú svahy v teplých polohách. Neznáša mrazové kotliny. Darí sa jej najmä na priepustných pôdach dobre zásobených živinami. Neznáša studené pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody. Rez v prvých rokoch je zameraný na dopestovanie základného tvaru. V dospelosti na rez nie je náročná, veľmi dobre znáša presvetľovací rez ktorý vykonávame v letnom období /august/. 

Rakytník rešetliakovitý

Najpestovanejšie boli u nás ruské odrody Vitaminnaja, Dar Katuni, Novosť Altaja, Masličnaja, Obilnaja, Velikan a iné, ako aj nemecké odrody Leikora, Hergo, Frugana a opeľovače Polmix l, II, III. Dnes je už na trhu množstvo nových odrôd, ktoré sa každoročne objavujú aj v našej ponuke.

Rakytník je dvojdomá rastlina, ktorá rastie v tvare kra alebo stromu. Rastliny vytvárajú širokú koreňovú sústavu so značným počtom odkopkov. Táto vlastnosť sa využíva pri vysádzaní sadencov na spevnenie pôdy v rámci protieróznej ochrany. Na stanovište nemá osobitné nároky. Darí sa v pôdach dobre zásobených vápnikom. S úspechom ho možno pestovať vo vyšších i nížinatých polohách. Je veľmi odoIný proti mrazom. 

Sadenice je najlepšie vysádzať skoro na jeseň. Vzhľadom na dvojdomosť musíme pri vysádzaní k materským rastlinám vysadiť i opeľovača, pri väčšom počte rastlín v pomere 7: 1. V prvých rokoch po vysadení rez rakytníka spočíva v miernom skracovaní výhonov a neskoršie v presvetľovaní a odstraňovaní suchých výhonov. Rakytník dobre znáša i trvalé zatrávnenie s častým skášaním. Pri obrábaní pôdu kypríme len plytko, aby sme nepoškodili korene.

Vegetatívne rozmnožené rastliny začínajú rodiť už v 3. - 4. roku po vysadení. Plody zberáme podľa odrody a podmienok pestovania od polovice augusta. Zberáme ich ručne otrhávaním jednotlivých plodov alebo odstrihávaním celých dvojročných konárikov. Plody rakytníka sú biologicky vysoko hodnotné najmä pre vysoký obsah cenných nutričných látok. Obsahujú skupinu B vitamínov (B1, B2, B3), vitamíny A, C, E, P. Obsah vitamínu C je veľmi rozdielny (150 - 900 mg%). V plodoch sa nachádza rakytníkový olej. Harmonický je tiež obsah kyselín a cukrov.

Plody rakytníka sú veľmi cennou surovinou na prípravu rozličných výrobkov. Osviežujúce sú napríklad čerstvé plody zaliate medom. V takomto stave ich však možno i sterilizovať a konzumovať v neskoršom období. Sú vhodné i na prípravu džúsu, prípadne aj v kombinácii s iným ovocím. V ľudovom liečiteľstve sa plody používajú preventívne ako ochrana pred infekciami a v čase rekonvalescencie. Účinné látky posilňujú zrak, pôsobia proti skleróze a spomaľujú proces starnutia. 

Schizandra čínska

Patrí do rodu Schisandra, ktorý zahŕňa 25 druhov lián rastúcich v trópoch a subtrópoch Ázie a Severnej Ameriky. V Rusku rastie na Ďalekom východe v cédrovo-širokolistnatých a širokolistnatých lesoch madžuského typu, v oblasti Primoria, Prlamuria a na juhu Sachalinu. Vyskytuje sa v Číne, na Kórejskom polostrove a v Japonsku. Rastie prevažne na dobre drenážovaných hlinitopiesočnatých pôdach, vo výške 200-500 m n. m. V ranom veku je tieňomilná, plody sa vytvárajú pri dobrom osvetlení. 

Trváca drevnatejúca liana so silnými monopodiálne sa rozkonárujúcimi výhonmi. Dosahuje dfžku 10-12 m. Výhony rastú zo sympodiálnych sivohnedých stoIónov, vyrastajúcich z koreňového kŕčika v h[bke 10-15 cm. Sú ľavotočivé. Listy sú strledavé, zúbkaté, mierne dužinaté, na líci zelené, na rube svetlejšie. Rastlina je jednodomá s oddelenými kvetmi obidvoch pohlaví. Súplodie je strapcovité, zložené zo 4-40 šťavnatých, jasnočervených bobúľ. V každej bobuli sú 2-3 semená obličkovitého tvaru. Vyžaduje si bežné poľné podmienky na pestovanie. 

V dužine plodov sa zistili kyseliny (citrónová, jablčná, vínna), cukry, bielkoviny, vitamín C. Obsah kyseliny citrónovej a jablčnej sa približuje ich obsahu v citróne. Zistili sa tiež látky typu vitamínu B a P a dokázali sa antokyány a cukry. V semenách sa nachádza väčšie množstvo silice. Ďalej obsahuje terpenické látky - schizandrol a schizandrín, ktoré jej dodávajú charakteristickú vôňu pripomínajúcu citrón, vitamín E a tuk. Významný je obsah minerálnych solí, najmä K a Ca, ďalej S, Mg, Na, P, Fe, Mn, Ni a Cu. Hlavnými účinnými látkami sú lignany, ktoré sa nachádzajú v koreňoch, stonkách, ale predovšetkým v semenách. Rastlina neobsahuje alkaloidy a glykozidy.

Z plodov sa získavajú dve drogy - Fructus schisandrae chinensis a Semen schisandrae. V Rusku z nich vyrábajú galenické prípravky. V súčasnosti sa používa TInctura schisandrae ako stimulans a tonikum. V Číne sa používa ako adaptogénny kompozitný prípravok shengmai - injekcie, roztok a prášok. "DDB capsulae - Xian Nong Tan Brand" sa využíva ako hepatoprotektívum. Z plodov sa pripravuje liečivé víno, pre potravinársky priemysel boli odporúčané ako farbivo.

Zemolez 

Patrí medzi najmenej náročné ovocné dreviny. Môže sa pestovať takmer na celom území republiky. Výborne znáša mráz, na pôdu nie je náročný, voči suchu je takisto odolný. Je to prvé dozrievajúce ovocie – jeho aromatické plody sa zberajú už v máji. Po výsadbe je potrebné sadenice zrezať o 1/3 až ½. V ďalších rokoch pred nástupom vegetácie opäť skracujeme mladé výhonky, aby sme docielili pevný základ kra. V dospelosti rez zameriavame na vyrezávanie starých, chorých a poškodených konárov a konárov nadmerne zahusťujúcich ker. Na závlahu a hnojenie nie je náročný, v dobe rastu plodov však naň veľmi dobre reaguje zvýšením úrody. Druhé hnojenie sa vykonáva v letnom období na podporu rastu a vyzrievania mladých letorastov. 

Ing. Marián Komžík
(niektoré texty boli prevzaté z publikácie Menej známe a tonizujúce ovocniny)