Navigácia
Objednávky do sezóny jeseň 2014
Vážení zákazníci, vzhľadom na pokročilý vegetačný termín už nie sú optimálne podmienky pre správne a bezproblémové zasielanie rastlín. Preto objednávky prijaté po 2.4.2014 budú vybavené v najbližšom vhodnom termíne, t.j. v sezóne jeseň 2014. Výpestky si však stále viete osobne kúpiť v našich záhradných centrách či záhradníckych výstavách v Trenčíne a v Nitre. V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať. Ďakujeme za pochopenie.

Výsadba, pestovanie a ošetrovanie orecha kráľovského

Škrupinoviny zahŕňajú niekoľko ovocných druhov rôzneho botanického zaradenia, a tým i vlastností – morfologických aj biologických. Spoločným znakom však je, že semená, ktoré sú konzumnou časťou, sú obalené viac alebo menej tvrdým, zdrevnateným obalom - škrupinou. Semená obsahujú malý podiel vody a veľký podiel tukov, ktoré majú priaznivé zloženie z hľadiska zastúpenia jednotlivých mastných kyselín (vysoký podiel nenasýtených mastných kyselín) a spôsobujú vysokú energetickú hodnotu tejto skupiny ovocia. Okrem toho je v porovnaní s inými druhmi ovocia vyšší obsah bielkovín, vitamínov skupiny B, kým obsah vitamínu C je nevýznamný. K škrupinovinám zaraďujeme orech kráľovský, mandľu a liesku, podľa niektorých triedení do tejto skupiny patrí i gaštan jedlý, ktorý však možno zaradiť i do skupiny menej pestovaného ovocia.

Výber stanovišťa
Jednotlivé druhy škrupinovín majú odlišné nároky na stanovište, čo súvisí s ich miestami pôvodu, avšak napríklad rozšírenie orecha kráľovského v rôznych oblastiach Slovenska ukazuje, že pestovanie je možné aj v oblastiach s inými podmienkami, ako sú optimálne. Orech kráľovský pochádza z oblastí, ktoré majú južnejšiu zemepisnú šírku a sú charakteristické kontinentálnou klímou s teplotne výrazne odlíšenými obdobiami vegetácie a vegetačného pokoja a pomerne rýchlymi prechodmi medzi týmito obdobiami. V našich podmienkach sa za optimálne pre jeho pestovanie považujú polohy v kukuričnej výrobnej oblasti až teplejšie stanovištia v repárskej výrobnej oblasti.
V nedávnej minulosti sa orechy často vysádzali popri cestách. Z hľadiska vybraných charakteristík sú to stanovištia do nadmorskej výšky 300, na chránených lokalitách do 350 m, s priemernou ročnou teplotou nad 8,0 °C a ročnou sumou zrážok 550 až 700 mm. Dôležité je i v nižších polohách vyberať lokality s dlhým vegetačným obdobím, čo najmenej ohrozované neskorými jarnými mrazmi – nevhodné sú z tohto dôvodu terénne jamy, uzavreté údolia a lokality obkolesené terénnymi prekážkami, naopak ideálne sú mierne svahovité pozemky, chránené pred studenými vetrami a plošiny vyvýšené nad okolitým terénom. Orech patrí k drevinám pomerne náročným na svetlo, preto ho nevysádzame tam, kde je pozemok zatienený alebo v polotieni. Je síce schopný rásť aj v zápoji stromov, keďže je lesnou drevinou, avšak v takom prípade dochádza k zmene habitu stromu, zatienené konáre zle vyzrievajú a v zime zamŕzajú, rast a rodivosť sa presúvajú do osvetlených partií stromu, čím dochádza k poklesu produkcie. Z hľadiska nárokov na pôdu najviac vyhovujú orechu kráľovskému stredne ťažké pôdy so stredným obsahom vápnika a dostatkom humusu (nad 1,5 až 2,0 %), môže sa však pestovať aj na hlinito-piesočnatých pôdach za predpokladu vyššieho úhrnu zrážok, alebo i na ťažších pôdach s hlbšou hladinou podpovrchovej vody. Tá by nemala siahať vyššie ako 2,0 m pod povrch pôdy. Orech žiada tiež väčšiu hĺbku pôdneho profilu ako bežné ovocné druhy, keďže hlavná masa koreňov sa nachádza v hĺbke 0,25 až 0,85 m a jednotlivé korene siahajú ešte hlbšie.

V prípade všetkých škrupinovín sa neodporúča pestovanie v tesnej blízkosti lesných porastov, nakoľko v takom prípade dochádza k stratám na úrode, ktoré spôsobujú veveričky, plchy a vtáky.

Opeľovacie pomery

Orech kráľovský patrí medzi rastliny jednodomé – má kvety oddeleného pohlavia, ktoré sa vyskytujú na rôznych miestach na rovnakej rastline (samičie vo zväzočkoch na vrcholoch letorastov vyrastajúcich z hornej časti výhonkov (v terminálnej i laterálnej pozícii), samčie usporiadané v jahňadách) a - vetrom opelivé. Kvety spravidla začínajú kvitnúť v rôznom čase a podľa postupnosti kvitnutia sa delia odrody orecha na proterandrické (samčie kvety kvitnú skôr ako samičie) alebo protogynické (samičie kvety kvitnú skôr ako samčie). Rôznym termínom kvitnutia samčích a samičích kvetov sa orech bráni samoopeleniu. Preto odrody orecha kráľovského spravidla vyžadujú opelenie peľom inej odrody.

Predvýsadbová príprava pôdy

Škrupinoviny sa u nás spravidla považujú za ovocné dreviny, ktoré sú menej náročné na prípravu pôdy, napriek tomu však nesmieme zanedbávať pri príprave pôdy niektoré všeobecne platné zásady – doplnenie živín, prevzdušnenie pôdy, odburinenie, urovnanie povrchu pôdy. V nedôsledne pripravenej pôde je rast po vysadení spočiatku pomalší a dochádza k oddialeniu rodivosti. Príprava pôdy sa podobne ako v prípade iných ovocných druhov začína 2 až 3 roky pred výsadbou stromov. V tomto období sa sústredíme predovšetkým na likvidáciu trvácich burín a zníženie zaburinenosti jednoročnými burinami, doplnenie obsahu živín na úroveň dobrej zásoby, úpravu pH, ak je to nevyhnutné, obohatenie pôdy o humus, rozšírenie druhového spektra mikrobiálnych spoločenstiev, obnovu dobrej štruktúry pôdy a jej prevzdušnenie. Pritom je rozdielny prístup pri mandli a orechu, ktoré korenia hlboko a v priebehu predvýsadbovej prípravy má pre ne hlboká príprava pôdy opodstatnenie a pri pravokorennej lieske, ktorá má do šírky rozložený plytší koreňový systém, a tak pre ňu stačí kvalitná príprava pôdy s doplnením živín a hlbokou orbou podobne, ako sa používa pod náročnejšie zeleniny.

Pri likvidácii burín  sa využívajú agrotechnické opatrenia - ošetrovanie pôdy a výsev plodín potláčajúcich buriny a kombinácia týchto opatrení s použitím herbicídov. Potlačenie burín umožňujú najmä husto siate plodiny  ako obilniny, strukovinovoobilné miešanky, niektoré strukoviny a pod. Buriny sa ničia s prihliadnutím na ich druhové spektrum rôznymi herbicídmi, napríklad na báze MCPA (Aminex, Agripur,...) alebo 2,4-D (Mustang,  Weedmaster, ...). Na odstránenie trvácich burín (pýr a iné) sa používajú herbicídy na báze glyfosátu (Glyphos, Kaput, Roundup, ...), ktoré sa aplikujú na buriny s dobre vyvinutou listovou plochou a porast sa ponechá bez ďalších zásahov približne mesiac, kým rastliny neodumrú.

Konkrétny postup pri príprave pôdy závisí od výsledkov komplexného agrochemického rozboru pôdy, vlastností pôdy a je ovplyvnený požiadavkami druhu škrupinového ovocia, ktorý plánujeme pestovať. V rokoch pred výsadbou sa na pozemku pestuje širšie spektrum plodín, čím sa zabezpečuje i doplnenie ľahko rozložiteľného humusu do pôdy, presun živín koreňmi rastlín po profile pôdy, prevzdušnenie pôdy.

Počas predvýsadbovej prípravy pôdy realizujeme zásobné hnojenie základnými živinami na úroveň dobrej zásoby (pozri tabuľka). Na každý chýbajúci miligram živiny sa dodáva 30 kg P2O5 a K2O na hektár, avšak celková dávka na hektár by nemala prekročiť 450 kg P2O5 a 750 kg K2O na hektár. Vhodné je použitie hnojív obsahujúcich mikroelementy.

Minerálne hnojivá sa odporúča zapracovať do pôdy veľmi hlbokou (rigolačnou) orbou do hĺbky 0,6 m (polovica celkovej dávky) a následne stredne hlbokou orbou (druhá polovica dávky), pričom spolu s druhou polovicou dávky sa aplikujú organické hnojivá - maštaľný hnoj, prípadne kompost v dávke 50 až 60 t.ha-1 (0,5 – 0,6 t na ár), kompost vo vyššej dávke. Na pôdach so skeletovitým podložím sa rigolačná orba neodporúča a vzhľadom na väčší spon pri výsadbe orecha kráľovského treba zvážiť, najmä na kvalitných, dobre obrábaných pôdach, efektívnosť celoplošného rigolovania v porovnaní s prípravou pôdy v jamách s rozmermi 1,0 x 1,0 m. Orech spočiatku rastie slabšie, avšak po zakorenení rast zosilnie a korene sú schopné získavať živiny z pomerne veľkého objemu pôdy. Pôdu pri tejto alternatíve zlepšujeme prevrstvením a vyhnojením organickými a minerálnymi hnojivami, a to premiešaním ornice, ktorú dávame na dno jamy so superfosfátom a síranom draselným v množstve 1,0 až 1,5 kg. Na ňu navrstvíme kvalitnú ornicu, tak, aby korene vysádzaného stromčeka neprišli pri vysadení do priameho kontaktu s hnojivom. V prípade potreby upravíme pH pôdy prídavkom vápna, radšej však na celej ploche ako len v jame. Pôdu v jame však treba tiež pripravovať s predstihom, podobne, ako sa to robí pri rigolačnej orbe, aby uľahla a živiny sa rozmiestnili po profile.

Výsadbový materiál

Vzhľadom na to, že orechy sa pestujú v menšom rozsahu ako iné druhy veľkého ovocia, výsadbový materiál sa vyrába v menšom množstve a jeho výber v škôlkach a gardencentrách je menší. Preto treba jeho výberu venovať veľkú pozornosť.

Orechy sa predávajú bez koreňového balu, výsadbový materiál v prípade orecha je spravidla hrotiak. Orech kráľovský sa v minulosti rozmnožoval generatívne, avšak takýto materiál nezaručuje dobrú kvalitu plodov a rodivosť, neskoro vstupuje do rodivosti, a tak na výsadbu využijeme iba stromčeky naštepené na semenáči orecha. Semenáč orecha vytvára pomerne silný kolovitý koreň, ktorý sa pri vyberaní z pôdy poškodí a stromček po vysadení na trvalé stanovište rastie pomaly, preto si všímame kvalitu koreňového systému a uprednostníme stromčeky s čo najväčším množstvom koreňov. Výhonok ušľachtilého kultivaru musí byť pevný, dostatočne dlhý a rovný, dobre prirastený.

Výsadbový materiál má byť riadne označený, bez príznakov napadnutia chorobami a škodcami, s nezvraštenou lesklou kôrou, ktorá by signalizovala stratu vody. Stromčeky na predajnom mieste by mali mať korene založené vo vlhkom substráte (piliny, rašelina, piesok), aby sa zabránilo vysychaniu koreňov a celej rastliny.

Spon výsadby

Orech kráľovský je vzrastný strom, čomu sa prispôsobuje i používaný spon výsadby. V minulosti, keď sa pestovali generatívne rozmnožované orechy, používali sa širšie spony, a to 10,0 – 12,0 x 10,0 – 12,0 m. Štepené orechy sa vysádzajú na menšie vzdialenosti, v štvorcovej alebo obdĺžnikovej schéme a spone 8,0 – 10,0 x 8,0 – 10,0 m, pričom pri slabšie rastúcich odrodách sa môžu vzdialenosti v radoch zahustiť až do 6,0 m.

Termín výsadby

Vhodným termínom na výsadbu orecha kráľovského je jar, nakoľko pučí neskôr a teplá pôda v tomto období umožňuje rast koreňov a čiastočne zakorenenie do pučania. Jeseň je na vysádzanie orecha menej vhodná.

Technika výsadby

Stromčeky sa vysádzajú spravidla klasickým spôsobom – ručne, do vopred vykopaných jám, ktoré sa v dobre pripravenej pôde kopú tesne pred výsadbou, aby pôda zbytočne nevysychala a iba také veľké, aby sa do nich zmestili korene sadených stromčekov. Vysádzame na urovnaný a vopre rozmeraný pozemok. Orech spravidla nepotrebuje kolík na vyväzovanie, vzhľadom na pomerne veľkú hrúbku výhonkov. Na koreňoch bezprostredne pred vysadením obnovíme rezné rany odstránením zaschnutých a inak poškodených častí koreňov po zdravé drevo.  Stromček umiestnime v jame tak, aby po uľahnutí zeminy bol rovnako hlboko, prípadne o niekoľko cm hlbšie, ako bol v škôlke, musíme však pamätať na to, že miesto štepenia musí zostať nad povrchom pôdy (aspoň 50 mm, na svahoch až 100 – 150 mm). Pri zasýpaní koreňov stromčekom občas potrasieme, aby sa zemina dostala do priestorov medzi koreňmi a nakoniec zeminu ku koreňom prišliapneme a stromček zavlažíme (10 l vody ku každému stromčeku). Pokiaľ sadíme na jeseň, pre ochranu stromčeka proti mrazu a proti vysychaniu v zime sa odporúča nahrnúť ku kmieniku kopček pôdy do výšky 0,3 až 0,5 m. V suchších oblastiach a predovšetkým pri jarnom termíne výsadby možno  odporučiť vytvorenie kruhovej „misy“ na zálievku s priemerom približne 0,8 až 1,0 m nahrnutím valu zeminy s výškou približne 0,1 m po obvode misy, ktorú ponecháme okolo stromu počas prvej vegetácie.

Ak stromčeky javia príznaky straty vody (zvraštená, matná kôra), treba ich pred výsadbou po dobu jedného dňa ponoriť do vody tak, aby vodu mohla nasávať čo najväčšia plocha povrchu stromčeka.

Výsadba za pomoci strojov pripadá do úvahy pri budovaní väčších výsadieb škrupinovín, ktoré sú však v našich podmienkach v súčasnosti pomerne zriedkavé. Pri výsadbe strojom sa jamy dopredu nekopú, nakoľko stroj vyoráva brázdu, do ktorej sa stromčeky (kríky) vkladajú na vzdialenosti určené sponom a strojom sú ich korene bezprostredne po uložení zahŕňané. Pôda musí byť dobre pripravená a povrch urovnaný, aby sa zabezpečilo dodržanie rovných radov a sponu výsadby. Závlaha je potrebná podobne ako pri ručnom sadení.

Oporné konštrukcie

Budovanie opôr nie sú potrebné, nakoľko orechy tvoria konáre primerane pevné s ohľadom na vlastnú hmotnosť i hmotnosť úrody. Nepestujú sa ani v umelých tvaroch, takže opora nie je nevyhnutná ani v ďalšom období pestovania.

Obrábanie pôdy

Koreňová sústava orecha je schopná pomerne dobre prenikať horizontmi pôdy a zasahuje do pomerne veľkej hĺbky, čo podmieňuje schopnosť týchto druhov čerpať vodu a živiny aj z hlbších vrstiev pôdy na jednej strane a relatívne nižšiu vnímavosť na spôsob ošetrovania pôdy vrátane hnojenia a závlahy. Všeobecne však reakcia na agrotechniku vyjadrená úrodou je nižšia ako napríklad v prípade kôstkovín.

Obrábanie pôdy má zabezpečiť rýchly rast a vývin stromov po vysadení, čo je pri druhoch škrupinového ovocia dôležité aj preto, lebo rodivosť týchto druhov nastupuje neskôr ako pri iných ovocných druhoch. Ďalšími úlohami je zabezpečenie dobrého vlahového, živinového a teplotného režimu pôdy, dostatku vzduchu pre dýchanie koreňov a procesy prebiehajúce v pôde.

V prvých rokoch po vysadení sa pre dobré zakorenenie a minimalizáciu konkurencie týkajúcej sa vody a živín odporúča využitie čierneho úhoru, udržiavaného mechanickou kultiváciou – plytká orba na jeseň po opadnutí listov (maximálne 0,15 až 0,2 m, v neskorších rokoch plytšie), na jar po obschnutí pôdy smykovanie pôdy alebo kultivátorovanie, diskovanie, ktoré sa uplatňujú aj v ďalšom období na rozrušovanie prísušku po dažďoch a na likvidáciu burín. Kyprenie počas vegetácie nemá presahovať hĺbku 5 až 7 cm, aby sa nestrácala vlaha. Pri jesennej orbe zapracujeme do pôdy podľa potreby organické a priemyselné hnojivá.

Vzhľadom na väčšiu vzdialenosť rastlín sa medziradia môžu pomerne dlho využívať  na pestovanie  úžitkových rastlín, predovšetkým zeleniny. Pestovanie podplodín je jednoduchšie ako pri iných druhoch ovocných drevín, pretože orechy trpia menej škodcami a chorobami ako iné druhy, frekvencia a dĺžka obdobia, keď sa aplikujú pesticídy sú nižšie, a tak je podstatne nižšie i nebezpečenstvo kontaminácie zelenín rezíduami pesticídov v období zberu. Na pestovanie sú vhodné predovšetkým strukoviny, cibuľové zeleniny, dajú sa pestovať i niektoré koreňové zeleniny, hlúboviny, prípadne jahody a ďalšie plodiny. Vyhýbame sa plodinám veľmi náročným na vodu a živiny, rastlinám majúcim väčší vzrast a trvácim rastlinám. Vhodné sú aj plodiny hnojené maštaľným hnojom. Nadzemnú i podzemnú časť rastlín pestovaných medzi stromami, podobne ako hmotu vytvorenú burinami, ktoré však nesmieme nechať vytvoriť semená, využijeme ako zdroj ľahko rozložiteľnej organickej hmoty, a tým ju zapojíme do kolobehu živín. V neskoršom veku stromov, v súlade s tým, ako ich koruny zatieňujú pôdu, je pestovanie podplodín obmedzené na užší pás pôdy medzi stromami a neskôr prakticky znemožnené. Taktiež v intenzívnych výsadbách sa pestovanie podplodín z prevádzkových dôvodov nepoužíva.

Kosené zatrávnenie používané pri iných druhoch ovocných drevín je teoreticky použiteľné, avšak prakticky, keďže plody sa zberajú z povrchu pôdy a trávnik by zber sťažoval a spôsoboval straty na úrode, sa nepoužíva. Rastlinný pokryv tiež vytvára podmienky pre väčší výskyt hlodavcov, čím sa zvyšuje nebezpečenstvo strát na úrode. Pôda sa v období rodivosti preto spravidla ošetruje systémom čierneho úhoru, avšak pokiaľ sú stromy vysadené na svahovitom pozemku a hrozí nebezpečenstvo erózie, môže sa pôda chrániť porastom rastlín na zelené hnojenie, ktoré sa vysievajú po odkvitnutí stromov alebo po ukončení periódy intenzívneho rastu letorastov a po pokosení a rozdrvení vytvorenej zelenej hmoty sa zapracuje do pôdy v dostatočnom predstihu pred zberom, tak, aby zvyšky nezostali na povrchu pôdy a pôda nezostala hrudovitá. Podobne poslúžia i jednoročné buriny, ktoré by mali byť pred zberom plodov zlikvidované, aby sa plody dali pozberať s čo najmenšími stratami.

Herbicídny úhor, ktorého princípom je udržiavanie bezburinového povrchu pôdy za pomoci herbicídov možno použiť tiež, pokiaľ medzi stromami nechceme pestovať iné plodiny. Použiť sa môžu prípravky na báze MCPA, glufozinátu, glyfozátu a iné. Mulčovanie sa ako agrotechnický systém v sadoch škrupinovín nepoužíva.

Výživa a hnojenie

Orechy  patria k ovocným druhom, pri ktorých podiel hospodárskej úrody na celkovej biomase vytvorenej v priebehu roka je nižší ako pri iných ovocných rastlinách, čo spolu s hlbším zakoreňovaním a schopnosťou prijímať živiny z rôznych vrstiev pôdy znamená, že v kvalitnej pôde nereagujú na aplikáciu hnojív výrazným zvýšením úrody. Preto sa ich hnojeniu tradične nevenuje v našich podmienkach veľká pozornosť. Význam má preto predovšetkým predvýsadbové zásobenie pôdy živinami. Aplikované živiny v dobrých podmienkach zabezpečujú potrebu orechov po dlhé obdobie, niekedy i počas celého trvania výsadby. Potreba živín sa môže objaviť na extrémnejších stanovištiach a v takom prípade živiny dopĺňame podľa aktuálnej potreby, buď plošne, alebo injektážou vo vodnom roztoku, aby sa dostali do väčších hĺbok, aplikácia na list je kvôli vzrastnosti orechov nereálna.

Pri aplikácii udržiavacieho hnojenia sa pre orechy pri vyváženej hladine živín v pôde odporúča pomer živín v aplikovanej dávke N:P:K 1,5:1,0:2,0, konkrétne pre mladé výsadby do 60 kg N, 40 kg P (P2O5) a 80 kg K (K20) na hektár ročne, pre výsadby v plnej rodivosti do 120 kg N, 80 kg P a 160 kg K na hektár za rok. Dusíkom hnojíme buď delenou dávkou (polovicu na jeseň a polovicu začiatkom jari), alebo výhodnejšie jednorazovo celou dávkou na začiatku vegetácie. V pôdach chudobnejších na vápnik môže byť potrebné doplnenie vápnika tak, aby sa pH pôdy upravilo na neutrálnu úroveň (okolo 7,0).
Od dávok určených podľa tabuľky sa odvíjajú dávky ďalších živín. Zásobenosť rastlín dusíkom naznačuje aj sila ich rastu. V prípade dlhých prírastov a intenzívne zelenej farby olistenia, odtieňa primeraného pre daný druh ovocnej dreviny, je dusíka v pôde dostatok a hnojenie nebýva potrebné.

Potrebu hnojenia jednotlivými živinami možno určiť i na základe výsledkov listovej analýzy.

Okrem dopĺňania živín priemyselnými hnojivami sa odporúča približne raz za 3 roky doplnenie organickej hmoty pôde organickými hnojivami (maštaľný hnoj alebo kompost) v dávke 15 až 20 t.ha-1 (1,5 – 2,0 kg.m-2), ktoré sa aplikujú po opadnutí listov na jeseň a zapracujú sa do pôdy stredne hlbokou orbou. Pritom treba pamätať na to, že touto dávkou organických hnojív dopĺňame do pôdy i živiny.

Zavlažovanie orechov

Orechy sa považujú za ovocné dreviny, schopné čerpať vodu z väčších hĺbok. Preto trpia suchom iba zriedkavo a v našich podmienkach sa nezavlažujú. Výnimkou je prvý rok po vysadení, keď sa odporúča podľa potreby zavlažiť rastliny dávkami 10 až 15 l vody na rastlinu, v období intenzívneho rastu i viac, čím sa zlepšia podmienky pre zakoreňovanie a urýchli sa vývoj rastliny.

Rez a tvarovanie

K charakteristickým znakom orecha, ktoré treba zohľadňovať pri reze, patrí:
  • pomalší rast v prvom až druhom roku po vysadení, neskôr silný rast
  • tvorba redších korún bez potreby usmerňovania rezom
  • postupná strata apikálnej dominancie v dôsledku sklonu k amfitonickému rozkonárovaniu vzpriamených konárov (predlžujúci výhonok býva niekedy kratší ako bočné vyrastajúce pod ním)
  • hypotonický spôsob rozkonárovania bočných konárov (silnejšie dcérske konáre vyrastajú na spodnej strane materských konárov)
  • citlivosť na veľké rany urobené v predjarí a začiatkom vegetácie - tieto sa pomalšie uzatvárajú a strom intenzívne slzí
  • pozvoľný nástup rodivosti a jej sústredenie v obvodových partiách koruny.

Rez sa sústreďuje na obdobie bezprostredne po vysadení, keď je treba vytvoriť rovnováhu medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromčeka, keďže pri vyberaní z pôdy v škôlke dochádza k poškodeniu koreňa a stromčeky s veľkou nadzemnou časťou ponechané bez rezu reagujú veľmi slabým rastom v prvých rokoch po vysadení,  v ďalšom období sa robí výchovný rez na založenie vyváženej koruny s rozložením kostrových konárov tak, aby dobre využili priestor. Po 3 rokoch od vysadenia pravidelný rez končí a ďalší rez sa obmedzuje iba na odstraňovanie poškodených a zaschnutých konárov, v prípade hustých korún sa robí mierny presvetľovací rez (do dreva starého 3 až 4 roky), čím sa do určitej miery rozširuje zóna plodnosti z obvodu o niečo hlbšie do koruny. Na termín rezu sú rôzne názory, podľa niektorých sa má rezať iba v auguste, prípadne niekoľko týždňov pred pučaním, iné názory pripúšťajú i rez krátko po vypučaní v období kedy mladé letorasty dosahujú dĺžku cca 10 cm.

Veľké rany (napríklad pri zmladzovaní a hlbšom prerezávaní koruny), spôsobené rezom v bežnom termíne, ako sa režú iné stromy, pomerne silno a dlho slzia, preto sa takýto rez odporúča vykonať 4 až 5 týždňov pred pučaním, za bezmrazového dňa a ranu po reze ošetriť zatretím. V rokoch, keď nie je úroda, napríklad ak boli stromy poškodené neskorými jarnými mrazmi, sa môže presvetľovací rez vykonať v auguste. Bežný rez pri tvarovaní koruny, pri ktorom zasahujeme iba do ročného až dvojročného dreva, možno realizovať krátko po vypučaní.


Vysokokmeň s voľne rastúcou korunou

Spon výsadby - 10,0 x 8,0 - 10,0 m

Výsadbový materiál – jednoročný hrotiak

Podpníky - semenáč orecha kráľovského, prípadne orecha čierneho, v súčasnosti sa vysádzajú iba štepené orechy.

Opora - nie je nutná.

Pestovateľský tvar má voľne rastúcu korunu so stredníkom a 3 až 4 kostrovými konármi v prvom poschodí, ďalšie poschodie sa zakladá samovoľne, bez zásahu pestovateľa a stredník stráca dominanciu.
Tvarovanie a rez tvaru

Stromčeky po vysadení režeme podľa toho, aká je veľkosť nadzemnej časti, hrotiaky nedosahujúce výšku korunky bez bočných výhonkov a s kvalitným koreňovým systémom nemusíme rezať, väčšie stromčeky skrátime a odstránime prípadné bočné výhonky až do výšky korunky, ak má výsadbový materiál založenú korunku, odstránime konkurenčný výhonok, vyberieme 3 až 4 bočné výhonky, ktoré skrátime na 1 až 2 dobre vyvinuté púčiky a stredník skrátime 0,2 až 0,3 m nad základom najvyššieho bočného konárika. Na vyššom hrotiaku, ktorý bočné konáriky nemá, odmeriame výšku kmeňa, pripočítame 6 až 10 púčikov, z ktorých by mali vypučať výhonky pre založenie korunky a nad najvyšším terminál skrátime.

Počas prvej vegetácie ponecháme iba letorast predlžujúci základ stredníka (ak bol stromček nižší), alebo predlžujúci letorast stredníka a bočné letorasty, z ktorých budeme formovať kostrové konáre, ostatné čo najskôr vylomíme.

V ďalšom roku na jar, ak bol rast dostatočne silný (prírastky aspoň  0,5 m dlhé), nemusíme skracovať alebo rez obmedzíme iba na zrezanie bočných výhonkov do jednej roviny a stredník skrátime vo výške približne 0,2 m nad touto rovinou. Ak boli prírastky slabé v dôsledku narušenej rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromčeka, skrátime ich o polovicu až dve tretiny. V lete vylomením odstránime prípadné konkurenčné letorasty a letorasty vyrastajúce na kmeni a ďalší rez v prípade dostatočne silného rastu nebýva potrebný.

V intenzívnych výsadbách sa môže uplatniť štvrťkmeň, prípadne polokmeň s kotlovitou korunou, ktorý vyhovuje predovšetkým odrodám s rozložitým charakterom rastu a ktorý sa vysádza v spone hustejšom (8,0 – 10,0 x 6,0 – 10,0 m). Pri tvarovaní sa stredník zrezáva nad najvyšším z 3 až 4 ponechaných kostrových konárov, ktoré by mali byť od seba vzdialené 0,2 až 0,3 m a rozložené do priestoru, ďalšie princípy a starostlivosť o stromček sú rovnaké ako v prípade prirodzene rastúcej koruny so stredníkom.
Regulácia plodnosti

Orechy nepatria medzi ovocné druhy, ktoré sa vyznačujú rodivosťou takou vysokou, že by mala nepriaznivý účinok na kvalitu úrody a jej pravidelnosť. Preto sa regulácia plodnosti smerom nadol, ako je to známe pri jadrovinách, nerealizuje.
Zber plodov

Orechy sa na rozdiel od ostatných druhov ovocných drevín nezberajú zo stromu, ale ovocie sa nechá opadať, prípadne sa (za pomoci mechanizácie alebo obíjaním) striasajú zo stromov a zbierajú zo zeme. Opadané plody sú v botanickej zrelosti, semená sú dobre vyvinuté, obaly plodov sa spravidla ľahko otvárajú a uvoľňujú oriešok.

Vzhľadom na to, že v období zberu orechov môže byť už daždivé, niekedy i hmlisté počasie, netreba so zberom opadaných alebo strasených plodov otáľať. Pretože plody nedozrievajú naraz a opadávajú, resp. uvoľňujú sa z konárov postupne, býva potrebné zberať na viac krát, najmä ak je chladnejšia, vlhká jeseň a predovšetkým v prípade orecha kráľovského a mandle. V závislosti od odrody a priebehu počasia býva potrebné striasať plody v 2 až 4 termínoch. V zahraničí je v komerčných výsadbách známe použitie prípravkov s obsahom etylénogénnych látok (Etephon) na dosiahnutie jednotného dozrievania plodov, potrebného pre mechanizovaný zber. Plody sa hneď zozberajú a uložia do suchých, čistých vzdušných obalov, aby sa nezaparili a nezačali plesnivieť.

Plody sa po zbere osušia, zbavia obalov, ktoré sa samovoľne neuvoľnili z orieškov, pokiaľ sa budú distribuovať k veľkoodberateľom, nasleduje umytie orechov (krátkodobé umývanie vo valcoch so sieťovými stenami), pričom sa odstránia zvyšky rubiny orechov. Orechy sa musia čo najskôr vysušiť na vlhkosť, pri ktorej sa budú skladovať – za optimálnu vlhkosť sa považuje hodnota okolo 6 % hmotnostných, vlhkosť by nemala presahovať 8 %. Teplota pri sušení by nemala presiahnuť 42 oC, pretože pri vyššej teplote dochádza k poklesu kvality orechov. Nižšia vlhkosť je potrebná pre dlhodobé skladovanie plodov.  Plody sa najlepšie skladujú pri nízkej vzdušnej vlhkosti a teplote mierne nad 0 oC, za prístupu vzduchu.

Choroby a škodcovia orechov

Choroby:

Hnednutie listov orecha (Gnomonia leptostylla)

Choroba napádajúca listové čepele a stopky, letorasty a plody orecha kráľovského. K infekcii dochádza iba pri ovlhčení rastliny. Spôsobuje spočiatku žltozelené, neskôr hnednúce a nekrotizujúce škvrny. Na plodoch sú škvrny nepravidelné, tvorené mierne prepadnutým pletivom, sivohnedé až čierne. Pri silnejšom napadnutí sa pridružujú iné huby, a plody opadávajú. Zmenšovaním listovej plochy pri silnejšom napadnutí spôsobuje zhoršenie vyzrievania dreva.

Na zamedzenie škôd je dôležitý výber odolnejších odrôd, voľba stanovišťa a udržiavanie vzdušnej svetlej koruny. Chemická ochrana je realizovateľná iba v mladších výsadbách (kým sú stromy menšie). Vhodnými prípravkami sú Cuprocaffaro (3,5 – 4,0 kg/ha) alebo Kuprikol 50 (3,5 – 4,0 kg/ha).

Bakteriálna škvrnitosť orecha (Xanthomonas arboricola pv. juglandis)

Bakteriálna choroba napádajúca listy, letorasty a plody orecha kráľovského, na ktorých spôsobuje vodnaté, spočiatku vyvýšené škvrny, ktoré sa neskôr prepadajú a černejú. Ak sú napadnuté mladé plody, preniká do jadra, v prípade napadnutia starších plodov nekrotické škvrny zasahujú rubinu orecha, ktorá černie. Choroba sa šíri počas vlhkého počasia.

Na ochranu možno použiť postrek meďnatými prípravkami v termínoch pred kvitnutím a po odkvitnutí.


Škodcovia:

Vlnovník orechový (Eriophyes erineus)

Roztoč, ktorý napáda listy orecha kráľovského, na ktorých spôsobuje tvorbu hálok pripomínajúcich pľuzgiere, vyčnievajúcich nad hornú stranu čepele listu, v ktorých žijú jedince vlnovníka. Nespôsobuje hospodársky významné škody, hoci je pomerne bežne rozšírený.

Obaľovač jablčný (Cydia pomonella)

Obaľovač napádajúci plody jablone môže niekedy napadnúť aj plody orecha kráľovského, na ktoré kladie vajíčka a vyliahnuté larvy sa zavŕtavajú do plodov a spôsobujú ich červivosť. Škodlivosť je premenlivá podľa miery napadnutia plodov.

Na ochranu sú použiteľné insekticídy, ktoré sa používajú proti tomuto škodcovi na jadrovinách alebo biopreparáty (napr. na báze Bacillus thuringiensis).


Ing. Marián Komžík
Záhrada prakticky
Záhrada prakticky
Novinky
Nákupný košík
Váš košík je prázdny
Login
Užívateľské meno:

Heslo:


Voľná registrácia
Vyhľadávanie



Z našich produktov

Uhorka nakladačka SANTANA F1
Uhorka nakladačka SANTANA F1

ANKETA
Aké rozšírenie nášho sortimentu by vás potešilo najviac?


Celkom hlasovalo: 22197