Ovocinárstvo v ďalekej Ázii – Južná Kórea

Ovocinárstvo v ďalekej Ázii – Južná Kórea

          Kórejská republika sa rozprestiera na ploche 221 135 km² a jej plocha je porovnateľná s veľkosťou Veľkej Británie, Nového Zélandu alebo Rumunska. Asi na 65-70% je to krajina hornatá, väčšinou na severe a východe polostrova. Kórejská republika má 47,9 milióna obyvateľov. Južná Kórea sa nachádza v miernom pásme a jej klíma, podobne ako aj u nás Slovensku, je typická štyrmi ročnými obdobiami. Na rozdiel od našej klímy sú však prechody medzi jednotlivými ročnými obdobiami o niečo drsnejšie. Krajina je typická horúcimi, vlhkými a dlhými letami a suchými a studenými zimami.
Poľnohospodárska pôda predstavuje plochu 9,96 milióna hektárov, z toho obrábaná pôda je 2,02 milióna hektárov. Medzi najpestovanejšie ovocné druhy patria jablone (29 000ha), hrušky (najmä ázijské) (26 000ha), hrozno (29 000ha), mandarínky (27 000ha) a broskyne (14 000ha). 

          Návšteva Južnej Kórey vzbudí v človeku zvláštny pohľad na poľnohospodárstvo, a ovocinárstvo zvlášť. Všetko nepoznané v nás vyvoláva nedôveru, často negatívne pocity. Napriek tomu nás táto krajina presviedča o svojich kvalitách nádherným prírodným bohatstvom, milými a ochotnými ľuďmi, nepredstaviteľným žriedlom kultúry a nostalgie. Napriek tomu, že sú kórejskí poľnohospodári hrdí na bohatú minulosť svojho ovocinárstva, aj tu cítiť vplyv západných krajín, najmä Spojených štátov amerických a novôt z vyspelých krajín Európy. 

          Začiatkom tohto storočia sa ovocie v Južnej Kórei pestovalo na 8,6 % obrábanej pestovateľskej plochy, čo predstavuje asi 173 tis. hektárov. Produkcia dosahovala 2 428 000 ton ovocia ročne. Spotreba ovocia na obyvateľa v roku 2001 bola 55,7 kg/rok. V roku 2004 sa jablone pestovali na ploche 26 tis. ha a produkcia jabĺk stúpla na hodnotu 360 tis. ton, čo v priemere znamená 13,85 t/ha.
Mnohí výskumníci a profesori na univerzitách študovali na amerických školách alebo tu absolvovali svoje doktorandské štúdium. Vplyv Spojených štátov amerických cítiť v plnej miere v každom odvetví priemyslu vrátane poľnohospodárstva. Čo sa týka európskych škôl, sú to najmä univerzity v Nemecku, Rakúsku, Belgicku a Taliansku, kde moderné ovocinárstvo prekvitá. Veľký obrat nastal po roku 1990, kedy sa do popredia dostal pestovateľský tvar „štíhle vreteno“. Aj tu sa posudzovala vhodnosť tohto systému do hornatého kraja Kórei, ale tí, ktorí riskovali, dnes hovoria o svojom úspechu. 

          Kórejci sú známi exportéri ovocia, hlavne jabĺk, hrušiek, sladkých perzimonov (hurmikaki), mandarínok, ale aj hrozna. Naopak, dovážajú hlavne južné ovocie - banány, pomaranče, ananás, stolové hrozno, grapefruity, citróny a kiwi. Vnútorné podmienky ovplyvňujúce export ovocia z Kórei sú vo vysokých vstupoch do výroby, ako sú chemická ochrana, výživa a technické vybavenie a ešte stále vysoký podiel ručnej práce. Dôležitou a významnou príčinou nižšieho vývozu je aj pokles konzumácie čerstvého ovocia vplyvom ekonomickej depresie. Z vonkajších vplyvov je to najmä strata trhu na Taiwane a dovoz ovocia z juhovýchodných krajín, najmä z Číny. Veľkým problémom je aj udomácnenie sa na svetovom trhu a prerazenie bariéry amerického a kanadského exportu ovocia. Hoci kórejskí ovocinári produkujú rovnako kvalitné ovocie ako USA, Chile alebo Čína, nedokážu zabezpečiť tak nízke ceny ako práve tieto krajiny.
Mnoho otázok zostalo napriek záujmu nezodpovedaných, je však obdivuhodné, ako si Južná Kórea dokázala poradiť s mnohými problémami, s ktorými si u nás nevieme dať rady. 

          Lídrom v organizovaní záhradníckej produkcie a výskumu v oblasti ovocinárstva, zeleninárstva a kvetinárstva Južnej Kórei je Národný výskumný ústav záhradnícky (NHRI), ktorý vznikol v roku 1948 a prešiel mnohými zmenami vo svojom dlhom vývoji. Dnešnú podobu nadobudol v januári roku 2004. Delí sa na tri základné oddelenia, z ktorých každé má svoju špecifickú úlohu:
1.) Areál Imok-dong – sídlo Hlavnej riadiacej divízie, Oddelenia výskumu v oblasti zeleniny, Ovocinárskej výskumnej divízie, Oddelenia pozberovej technológie a Prepravnej divízie, ktorá zodpovedá za transfer záhradníckych produktov do obchodných reťazcov, obchodov a na trh.
2.) Areál Tap-dong – sídlo Oddelenia pre výskum okrasných drevín a kvetín, Oddelenia biotechnológie a Oddelenia životného prostredia.
3.) Regionálne výskumné stanice – Skúšobná stanica pre ochranu záhradníckych rastlín, Skúšobná stanica pre jablone, Skúšobná stanica pre hrušky a Namhae -záložná stanica. Hlavnými cieľmi výskumného ústavu sú:
- Vývoj nových odrôd záhradníckych plodín, výskum a šľachtiteľské techniky
- Zvýšenie produktivity a kvality, zníženie cien vstupov do výroby
- Výskum a vývoj nových technológií v oblasti ochrany, pestovania, životného prostredia a pozberových technológií záhradníckych plodín
- Uplatňovanie a rozširovanie nových technológií
- Semenárska produkcia rajčiaka 

          V rámci nášho spoznávania záhradníctva Južnej Kórei sme navštívili Skúšobnú stanica pre jablone – Gunwi, v provincii Gyeongbuk. Stanica sa zameriava na zvýšenie produktivity, kvality a štandardizácie technológií v ovocných sadoch, ako aj modernizáciu jabloňových sadov, vysokú intenzitu pestovania efektívnymi pestovateľskými technológiami, použitím čo najmenšieho množstva ručnej práce, produkciu kvalitného ovocia pre domáci aj zahraničný trh pri dodržiavaní podmienok ochrany životného prostredia. Stanica šľachtí nové odrody jabloní s využitím najnovších genetických a šľachtiteľských techník. Produkcia ovocia je vždy v súlade s integrovanou ochranou a v rámci podmienok správnej farmárskej praxe.
Skúšobná stanica hospodári na ploche 25 hektárov, z toho budovy a ich okolie sú na ploche 0,79ha a hlavná skúšobná pestovateľská plocha má 19,27ha. Ukážkové, resp. demonštračné políčka sú na ploche 4,85ha. Okrem radiaceho oddelenia sa tu nachádza kultivačné laboratórium, šľachtiteľské oddelenie a oddelenie životného prostredia. Čo sa týka personálneho obsadenia, treba zdôrazniť, že nie všetci pracovníci skúšobnej stanice sú internými zamestnancami. Pracuje tu mnoho externých pracovníkov z univerzity (Kyungpook National University, Univerzita Andong), 14 výskumníkov, 6 technici a 2 administratívni pracovníci. 91 % financií na chod výskumnej stanice pochádza z mestskej pokladnice (centrom je mesto Andong), 2-6% financií pochádza z peňazí provincie, asi 3% financuje kórejská vláda. Túto inštitúciu finančne podporujú aj samotní farmári, ktorých je v provincii Gyeongbuk asi 16 000 a priemerná veľkosť farmy je tu len 1,5ha. 

    Skúšobná stanica veľmi úzko spolupracuje s poľnohospodárskymi podnikmi, s univerzitami, študentmi a profesormi. Názov „skúšobná“ nesie v pravom slova zmysle, pretože ak má farmár problém s chorobami alebo škodcami, príde sa poradiť s výskumníkmi. Spoločne prekonzultujú získané skúsenosti a často nachádzajú optimálne riešenie. Špičkovo vybavené laboratórium vykonáva analýzy pôdnych vzoriek, primárne určovanie hubových alebo bakteriálnych chorôb, čím vychádzajú farmárom v ústrety a napomáhajú plneniu úloh správnej farmárskej praxe. Stanica ponúka kurzy pre farmárov z okolia. Na 1-2 týždňovom kurze sa zúčastňuje asi 20 farmárov a učia sa využívať personálny počítač, prípadne internet, ktorý im pomáha pri získavaní, uplatňovaní a využívaní nových informácií. Skúšobná stanica má vybudovanú internetovú stránku, tzv. monitorovací systém, kde si farmár zistí informácie o aktuálnom šírení chorôb a škodcov v rámci celej Kórejskej republiky. Nielen farmári, ale aj konzumenti z priľahlých miest a obcí sa môžu zúčastniť týchto kurzov. Okrem toho sem prichádzajú cez víkendy ľudia z miest a sami si môžu vyskúšať pestovanie ovocia alebo zeleniny, správnu farmársku prax, kedy a ako vysievať alebo sadiť a pod. Každá dedina si vytvára vlastný program, aby ukázala svoje najlepšie možnosti a skúsenosti a tým prezentovala kvalitu svojich produktov. 
Ďalej pracovníci skúšobnej stanice ponúkajú svoje služby v rámci cestovného ruchu. Cieľom tejto služby je pochopiť pestovanie záhradníckych plodín aj ako súčasť kultúrneho obohatenia sa, nielen ako produkciu potravy. 

          Naša návšteva v Južnej Kórei bola veľmi úspešná. Obohatila naše vedomosti, skúsenosti a pochopili sme, že nielen slovenské ovocinárstvo má problémy, že celý svet zápasí o presadenie sa na trhu. Možností máme stále dostatok, nechýba nám chuť a vôľa, šikovné ruky a dobré nápady. Podstatou je vydržať a pestovať kvalitné ovocie a výpestky. Jeden malý návrh by sme však mali. Keď sme kórejským farmárom položili otázku presadenia sa v rámci konkurencie vo svete, odpovedali nám nasledovne: „Nesmieme zabúdať na komunikáciu medzi sebou, povedať jeden druhému svoj problém, spoločne riešiť niektoré otázky ochrany, odbytu ovocia, vhodnosti pestovania odrôd podľa lokalít, nezabúdať na tradície a prinášať aj nové trendy. Podmienkou úspechu je neopakovať chyby minulosti, ale presadiť sa kvalitou, ktorá si pri správnom marketingu nájde cestu na trh“.

          Ing. Marianna Andrašková, ÚKSÚP Bratislava


Tab. 1 – Vývoj plôch ovocných druhov v ha 

                          1990      1995        1998      1999        2000 Jablone         49 000    50 000    35 000   31 000    29 000
Hrušky            9 000     16 000    25 000   26 000     26 000
Hrozno           15 000    26 000    30 000   30 000    29 000
Mandarínky   19 000    24 000    26 000   26 000     27 000
Broskyne       12 000    10 000    12 000   13 000    14 000
SPOLU         133 000  174 000 176 000 174 000  173 000


Tab. 2 – Produkcia ovocia v tonách v tis.

                        1990    1995    1998   1999    2000 Jablká             629       716      459      490      489
Hrušky            159       178      260      259      324
Hrozno            131       316      398      470      475
Mandarínky    493       615       512      624      563
Broskyne        115       130      158       157     170
SPOLU         1 766    2 300   2 153   2 385   2 428