Na tomto webe používame súbory cookie, aby sme vám umožnili funkciu objednávania (funkčné cookies) a na analýzu návštěvnosti Google analytics (analytické cookies).

Slivkoviny v našej praxi

Slivkoviny v našej praxi

Aj keď slivkoviny nepatria medzi nosné plodiny nášho ovocinárstva, tešia sa veľkej obľube kvôli ich hodnotným plodom, ktoré sa dajú všestranne využiť, či už na priamy konzum, konzervárenské spracovanie, výrobu lekvárov, alebo destilátov.

Medzi slivkoviny patria slivky, slivy, poloslivy, mirabelky a ringlóty. Najviac sú pestované slivky. Cieľom dnešného článku je poradiť pri výsadbe zakúpeného stromčeka, jeho reze v prvých rokoch až do nástupu rodivosti.

Na úvod však pár zásad:

- slivky nepestujeme v oblastiach, kde priemerná ročná teplota neprevýši 7 C,
- slivkám sa najviac darí a netrpia ak je nadmorská výška pestovateľskej oblasti do 450 m,
- najvhodnejšie podpníky pre ťažké a vlhké pôdy sú podpníky typu St. Julien  a to S-BO-1, St. Julien A, S-BUPR-A. Vhodný pre tieto stanovištia je aj myrobalánový podpník MY-KL-A, ktorý je navyše aj vysoko mrazuodolný. Na ostatné typy pôd sú vhodné podpníky MY-BO-1 (netvorí výmladky) a MY-VS-1 (aj pre ťažké typy pôd). Pre menšie tvary stromov sa ako vhodné javia St. Julien-A, Pixy a S-BO-1,
- slivky nepestujme v oblastiach, kde je veľmi silne rozšírený vírus šarky sliviek (Plum Pox Virus) a pri kúpe stromčeka vyberajme nové odrody, ktoré netrpia vo veľkej miere týmto vírusom. 
- odporúčané kultivary sú Valjevka, Čačanska Lepotica, Čačanská Najboleja, Bystrická (trpí síce silne šarkou sliviek, ale jej plody sú vynikajúce),  Gabrovská, Chrudimská, pre výrobu slivovice sa javí ako najvhodnejší kultivar Stanley.

Na čo dávame pozor pri kúpe stromčeka­?

V prvom rade na celkový vzhľad stromčeka, ktorý úzko súvisí s jeho zdravotným stavom. Ovocné škôlky ponúkajú tzv. špičiaky, čo sú jednoročné výpestky, bez bočného obrastu. Ich nevýhodou je to, že nevidíme obrast a nevieme usúdiť, ako sa bude stromček správať po vysadení. Skúsení pestovatelia volia však radšej tento typ, pretože si z neho “ušijú” stromček, aký je ich predstavám vhodný. Minimálna výška stromčeka je 1 m, priemer kmienika v polovičnej výške má byť 6 cm. V škôlke sa ponúkajú aj dvojročné výpestky, ktoré pozostávajú z kmienika vytvoreného v prvom roku a z korunky, ktorá sa utvorila v druhom roku po naštepení. Ak je koruna správne zapestovaná (terminál-stredník a 4-5 bočných konárikov) a ak nemáme skúsenosti s rezom takýchto mladých stromčekov, volíme pri kúpe radšej tento typ.

Dávame pozor, aby bol kmienik dostatočne hrubý (obvod 6 cm), miesto štepenia, ale aj všetky ostatné časti stromčeka bez vážnejších poškodení a rán. Venujme takisto pozornosť aj koreňovej sústave. Stromčeky v škôlke by mali byť koreňmi na vlhkom mieste, prihrnuté zeminou, mali by stáť, nie ležať a mal by byť k nim čerstvý prístup vzduchu. Po vybratí zo zeme majú mať korene prirodzenú hnedú a vláskové korienky bielu, bielo-žltú farbu. Koreňov by malo byť pri dvojročných stromčekoch relatívne veľa, dĺžka v závislosti od veľkosti stromčeka 25-35 cm. Ak sú korene čierne, je ich málo a nie sú husté, je to chyba, korene sú odumreté a takéto stromčeky by sme nemali kupovať. Pri transporte dbáme na to, aby korene nevyschli, takisto pred výsadbou majú byť korene permanentne vlhké.

Vlastná výsadba stromčeka

Pri výsadbe existujú dva termíny výsadby. Je to jarný a jesenný termín. V oblastiach južného Slovenska (nízka nadmorská výška, teplá jeseň) odporúčam jesenný termín. Jarný termín je vhodný pre oblasti, kde je skorý nástup jesenných mrazov. Pri výsadbe na jeseň v takýchto oblastiach sa môže stať, že stromčeky nestihnú poriadne zakoreniť do príchodu zimy a vymrznú.

Pri výsadbe dbáme na to, aby bolo miesto štepenia nad zemou. Tomuto faktu treba prispôsobiť aj vykopanie jamy. Jama však má byť dostatočne hlboká, aby všetky korienky smerovali dole a nie hore. Tesne pred výsadbou ošetríme korienky tým spôsobom, že odstránime choré a odumreté časti a takisto odstrihneme asi 1/3 dĺžky všetkých korienkov. Po vykopaní jamy umiestnime kolík na severnú časť jamy. Dĺžka kolíka má byť po vysadení stromčeka minimálne taká, aká je výška stromčeka.

Ešte pred vysadením je vhodné vyliať do jamy jedno vedro vody. Stromček vysádzajú dvaja. Jeden drží kmienik, druhý ho prihŕňa zeminou. Zeminu utláčame minimálne. Vhodné je stromček aj počas výsadby zaliať vodou. Týmto spôsobom sa jednak vhodne utlačí zemina a na druhej strane sú korienky vždy vlhké. Po vysadení zalejeme stromček ešte raz poriadne vodou a priviažeme ho ku kolíku minimálne na dvoch miestach.

Rez v prvom roku po výsadbe

Vhodná doba pre rez je od konca vegetačného kľudu až do začiatku pučania. Hĺbka rezu závisí od termínu výsadby. Pri jesennom termíne výsadby máme výhodu v tom, že stromček je pevne zakorenený a pripravený na rast a príjem vody a živín bezprostredne s nástupom vhodných vonkajších podmienok na jar. Režeme od konca vegetačného kľudu až do začiatku pučania.

Začíname rezom stredníka. Skrátime ho rezom na púčik o polovinu až dve tretiny. Pristúpime k rezu bočných konárikov, ktoré budú v budúcnosti základom pre kostrové konáre. Pri slivkách ich nechávame obvykle v počte 5-8. Tieto skrátime na púčik smerujúci von z koruny tak, aby boli v rovnakej výške asi 0,25-0,3m pod stredníkom. Konáre, ktoré nemajú dostatočný uhol odklonu od stredníka odstránime rezom na konárový krúžok, alebo ich vyviažeme. Takisto odstraňujeme všetky konáriky, ktoré sú pod hranicou budúcej výšky kmienika. Pri zákrpku je to 0,6-0,9 m a pri štvrťkmeni 1,0-1,1 m.

Pri pyramidálnej korune nechávame 3-5 kostrových konárov, kde stredník zrežeme vo výške 0,9-1,0m, pri výške kmeňa 0,6-0,8m. Na kmeni necháme tri (až päť) konárikov, ktoré sú vzdialené od seba asi 0,2-0,3m. Tieto zastrihneme v rovnakej výške asi 0,3m pod stredníkom. Všetko ostatné odstránime.

Pri jarnom termíne výsadby režeme hlbšie. Stredník skrátime až o 3/4 a bočné výhonky ošetríme ako v prechádzajúcom prípade. Pri príliš bujnom raste môžeme počas vegetácie v lete uplatniť letný rez a odstrániť nevhodne rastúce letorasty. Sú to tie, ktoré rastú do koruny, stáčajú sa, rastú príliš kolmo - konkurujú stredníku.

Rez v druhom roku po výsadbe.

Vyhýbame sa príliš hlbokému rezu. Odstraňujeme zhruba 1/3 dĺžky. Rast stromčekov by mal byť po vhodnom reze v prvom roku vyrovnaný a pri slivkách relatívne bujný a silný. Režeme stredným skracovacím rezom a formujeme polokostrové konáre a konáre nižších rádov. Ak sú prírastky príliš slabé, v tomto roku nerežeme. Snažme sa letným rezom regulovať rast celej koruny. Dbajme o to, aby sa celá koruna vyvíjala dostatočne a rovnomerne. Na jar v druhom roku po výsadbe odstraňujeme prehusťujúce konáre, konkurenčné výhonky, konáriky smerujúce dovnútra koruny, ovísajúce konáriky, výhonky, ktoré sú dlhšie, ako terminál, či konáriky rastúce pod príliš ostrým uhlom. Režeme ich, podobne ako v prvom roku, na rovnakú výšku.

 Stredník má byť dominantný a vždy vyšší, ako ostatné kostrové konáre. Dopestujeme ho striedavým rezom, to znamená, že režeme v jednom roku na púčik smerujúci do ľava a na druhý rok na púčik smerujúci do prava.

Rez v ďalších rokoch

Pri nástupe do rodivosti je našou prvoradou úlohou túto rodivosť udržať čo najdlhšie. Spôsobom, ako to dokázať je udržať vegetatívny rast stromov. Ošetrovanie spočíva na rovnakých zásadách. Odstraňujeme prehusťujúce konáre, konkurenčné výhonky, konáre smerujúce dovnútra koruny a samozrejme poškodené, či odmrznuté konáre. V tomto životnom období je vhodnejší letný rez. Ročný prírastok by mal byť 0,4-0,6m. Ak sú prírastky takejto dĺžky, stačí nám stromček len občas presvetliť.

Koruny bez stredníka

V záhradkách vídať v posledných rokoch aj tvary korún, kde je stredník odstránený. Najčastejšie je to tvar ihlanovej koruny s odstráneným stredníkom a menším počtom kostrových konárov. Ich počet sa pohybuje okolo čísla 3, kde vzdialenosť medzi týmito konármi je 0,3 až 0,4m. Druhé poschodie koruny sa zakladá v 5. až 7. roku po výsadbe a až potom sa odstráni stredník.

Do záhradiek sú vhodné aj štvrťkmene s dutou korunou a tromi kostrovými konármi bez stredníka, voľne rastúca palmeta, štíhle vreteno, vretenové zákrpky, ovocné steny. Podmienkou je použitie slaborastúcich podpníkov typu Pixy, alebo St. Julien A.

Záverom len toľko, slivkovín v našich záhradkách a sadoch ubúda. Je to škoda. Pestujme slivky, nenechajme, aby toto ovocie bolo vzácnosťou. Na Slovensku máme vhodné podmienky na to, aby sa slivky pestovali takmer vo všetkých oblastiach.

Ing. Ján Mezey, PhD., KOVaV-FZKI-SPU Nitra