Situáciu ohľadne kvality ponúkaného ovocia v našich hypermarketoch je asi zbytočné niekomu vysvetľovať. Celoročne dostupný výber najrozmanitejšieho ovocia v týchto súčasných maloobchodných monopoloch prináša so sebou rad výhod, ale i nevýhod. Akciový tovar, zľavy, všetok tovar pod jednou strechou – to všetko si podmanilo súčasnú konzumnú spoločnosť veľmi rýchlo a jednoducho. Bez toho aby si najskôr zákazníci osvojili akúsi nákupnú etiketu, zvykli si na svoje nákupné a reklamačné práva, naučili sa nielen „vypýtať si“ ale „vypýtať si kvalitu“, povedať „nie“ alebo „tak toto snáď nemyslíte vážne“. Slovanská podmanivá nátura a 50 rokov komunizmu zatvárajúceho človeku ústa samozrejme tiež urobili svoje. Teraz už reťazcom stačí iba žať úspechy, naučená klientela nám predsa zoberie z podnosu všetko čo jej naservírujeme. Aj otlčené a hnilé jablká, nespĺňajúce žiadnu normu ani ako kus ani ako celok. Vo väčšine prípadov platí jednoduché pravidlo – hlavné, že je to lacné! Dal by sa dokonca vytvoriť aj jednoduchý kľúč – čím lacnejší reťazec, tým horšia kvalita ovocia. Nie vždy je to však pravidlom, každý z nich vybočí občas na tú pomyselnú opačnú kvalitatívnu stranu..

Katastrofálnu situáciu sme mali možnosť zažiť najmä pred nedávnymi Vianocami. Absolútne bez štipky súdnosti či poctivého svedomia nosili pracovníci týchto „chrámov konzumu“ na pulty plné debničky zmäknutých mandariniek, zvädnutých pomarančov, zelených banánov, kamenne tvrdých kiwi a doráňaných jabĺk. V niektorých debničkách dosahoval podiel vyslovene odpadových plodov, nespĺňajúcich ani najtolerantnejšie kritéria normy, až 90 %! A to hneď po prinesení, nie po prehrabaní debničky zákazníkmi. Zamestnanci na položené otázky len krčili plecami a kompetentní pracovníci sa snažili kompetentne vysvetľovať. Žiaľ, na hnilom pomaranči, jablku, či mandarinke do ktorej vám „vbehne“ prst len čo ju chytíte do ruky nie je nič kompetentné. To prekračuje už nielen normy ale i súdnosť človeka a zákazníka to v niektorých okamihoch priam uráža. Mňa osobne v každom. Nastoluje sa množstvo otázok – „NÁM ponúkajú hnilé ovocie?“, „Za toto pýtajú od nás peniaze? Za hnilé ovocie?“, „Je možné aby toto ešte v dnešnej dobe vôbec robilo?!“. Riešenie je náročné – nevýrazná konkurencia, neschopnosť zákazníka ozvať sa a brániť si svoje spotrebiteľské práva, akútny nedostatok pracovníkov obchodnej inšpekcie a stále slabé a nevyhovujúce sankcionovanie a pokutovanie nám nedávajú veľa možností. Jednoducho povedané – kontrol je tak málo, pokuty sú také nízke a rabaty na lacnom ovocí sú také zaujímavé, že sa reťazcom vysoko oplatí občas nejakú tú pokutu zaplatiť a „pokračovať v činnosti“. Vykľučkovať z tejto zložitej situácie musí zrejme každý po svojom, či už je to nátlakom na kompetentné miesta, alebo jednoducho zmenou svojho predajcu. Nielen zákazníkom, ale aj domácim producentom pomôže, keď sa naviažu priame väzby medzi nimi. Producent takto dokáže predať väčšinu produkcie konečnému zákazníkovi za lepšie realizačné ceny a zákazník má istotu kvalitnej produkcie /a často i servisu/ za výhodnú cenu. V konečnom dôsledku to snáď časom pomôže zmeniť aj kultúru predaja ovocia v hypermarketoch k lepšiemu. Snáď...

Ing. Marián Komžík