História ovocinárstva regiónu Trenčín - Horná Nitra

História ovocinárstva regiónu Trenčín - Horná Nitra

            Ovocinárstvo okolia Trenčína a Prievidze má dlhodobú tradíciu. Archeologické nálezy dokazujú, že jablone, hrušky, slivky a broskyne sa na našom území pestovali už 4 – 5 tisíc rokov pred n. l. Z doby laténskej pochádzajú napríklad nálezy hrušiek v Šárovciach a kôstok broskýň v Palárikove. Na rozvoj ovocinárstva a pestovanie viniča hroznorodého na juhozápadnom Slovensku /až po oblasť Trenčína/ mali vplyv vpády rímskych légií v 1. až 4. storočí. Rimania u nás zaviedli pestovanie ušľachtilých druhov ovocia a viniča, ktoré boli pravidelnou súčasťou ich stravovania.

         Každá obec má však svoju ovocinársku históriu rozdielnu. Napríklad v obci Trenčianska Turná doteraz najstaršia známa zmienka o tejto činnosti pochádza zo začiatku 17. storočia. V urbári z roku 1608 sa spomína: „...5 ovocných a iných záhrad...“. Ďalšie zmienky o ovocných záhradách , sušení ovocia, sušiarni ovocia, „ščepniciach“, či o založení novej ovocnej záhrady pochádzajú z rokov 1767, 1770, 1781, 1782, 1816, atď. V roku 1767 bol spísaný posledný urbár pred terezianskou reformou, v ktorom sa uvádza: „...a sú povinný sušiť dodané ovocie...“. Tento údaj nepriamo dokazuje, že sa sušením ovocia zaoberali. Či už v tom čase mali postavenú sušiareň, alebo ovocie sušili iba doma v peciach, na to nemôžeme jednoznačne odpovedať. V „súpise“ pánskych dôchodkov sa uvádza: „...záhradu vytvorili v roku 1982 z kúpených alebo výmenou získaných pozemkov. Bola ohradená dreveným plotom s murovanými stĺpikmi. Boli v nej rôzne druhy ovocných stromov a sušiareň ovocia...“. V štátnom archíve v Nitre existuje náčrtok komplexu budov panského majera z 31.8.1781. Na ňom je zreteľne označený ohradený priestor medzi dolným a horným majerom. Uprostred ovocných stromov je zakreslená sušiareň ovocia. Ak si pritom uvedomíme, že sa tu jedná o ucelený sad, v ktorom bola sušiareň už od roku 1781, môžeme predpokladať staršiu výsadbu, z ktorej ovocie už bolo treba sušiť. Preto je treba posunúť založenie záhrady aspoň o 10 – 15 rokov skôr.

         Ovocinárstvo na Hornej Nitre má rovnako bohatú tradíciu. Prvé zmienky o pestovaní ovocia v tejto oblasti s priaznivými pôdnymi a klimatickými podmienkami sú zo 17. storočia.

         K najväčšiemu rozkvetu ovocinárstva na našom území došlo podľa V. Chaloupeckého až v 16. a 17. storočí, pred tridsaťročnou vojnou, v období mieru a hospodárskeho rozvoja. Väčšie ovocné sady a záhrady vznikali na feudálnych statkoch svetskej a cirkevnej vrchnosti. Pri viacerých pánskych sídlach, od 16. storočia i pri domoch poddaných zakladali pridomové záhrady s ovocnými stromami. Na Slovensku sa v tomto období stali hlavnými ovocinárskymi oblasťami Považie, Gemer, Hont a Horná Nitra, hlavne okolie Nitrianskeho Pravna, odkiaľ sa časť produkcie ovocia vyvážala aj mimo územia Slovenska.

         Ovocinárstvom sa zaoberá aj dielo Mateja Bela „De re rustica Hungarorum“, ktoré ostalo v rukopise /toho času sa nachádza v Széchényiho knižnici v Budapešti/, z roku 1739. Pestovaniu ovocia sa na Slovensku venovala v tom čase značná pozornosť. Ovocie či už v surovom, ale najmä v sušenom stave bolo dôležitým doplnkom stravy širokej vrstvy obyvateľstva. Ovocinárstvo malo v tomto období svoje hlavné strediská na Považí, Hornej Nitre a v Gemeri. Na Hornej Nitre bolo pestovaním ovocia preslávené hlavne Nemecké Pravno /terajšie Nitrianske Pravno/ a jeho okolie, odkiaľ sa rozvážalo do okolitých krajov. Napríklad v hospodárskych poriadkoch Turčianskej prepozitúry v Kláštore pod Znievom z roku 1743 sa uvádza: „Poma et pira ex comitatu Nitriensi, videlicet Teutoprona ex vicinitate ...obligantur“ /archív turčianskej prepozitúry/.

         V období rokov 1800 sa začína obrovský rozmach poľnohospodárstva vrátane vytvárania produkčných oblastí v pestovaní ovocia /Myjavsko – slivky, Vestenicko – čerešne, Bratislava a okolie – hrozno, Sabinov – marhule, Trnava – jablká, atď./

Prvá štátna ovocinárska škôlka na Hornej Nitre vznikla z iniciatívy Dr. Sporzona, poslanca Uhorského snemu, v Nitrianskom Rudne na prenajatej ploche o výmere 4,5 uhorského jutra /2,59 ha/ v roku 1893. Prvým vedúcim bol skúsený ovocinár Žigmund Rožnay. Škôlka už v prvých rokoch dobre prosperovala a zásobovala Nitriansku župu ovocnými stromčekmi, podpníkmi a kríkmi drobného ovocia. Už v roku 1897 dodala škôlka do celej župy 14 900 vysokokmenných stromčekov a 184 760 rôznych podpníkov. Pri ovocnej škôlke sa sústredil sortiment kvalitných kultivarov. Neskôr si zriadila sušiareň ovocia a lisovňu. V roku 1898 preberá vedenie škôlky Július Benke, ktorý začína pestovať jedlý gaštan a slivky. Pre záujemcov sa usporiadávajú pravidelné ovocinárske kurzy. Na záhradníckej výstave v Budapešti získala škôlka za svoje výpestky viaceré diplomy. V roku 1917 boli na piatich miestach na ploche 11,5 katastrálneho jutra založené plantáže jahôd.

V roku 1920 sa pracovisko zúčastňuje na 1. celoslovenskej ovocinárskej výstave v Bratislave a získava za svoje výpestky čestné uznanie. Koncom roka je škôlka pričlenená k Výskumnému ústavu ovocinárskemu v Bratislave a získava 8 katastrálnych jutár pozemkov v Prievidzi. Ďalších 8 katastrálnych jutár jej prideľuje Ministerstvo poľnohospodárstva v roku 1922. V tomto období pracovisko mimoriadne aktívne propaguje rozvoj ovocinárstva. V septembri 1925 organizuje veľkú Hornonitriansku výstavu ovocia a zakladá pobočku Slovenskej ovocinárskej spoločnosti. Dobové štatistiky uvádzajú, že v tomto období bolo na Hornej Nitre približne 1 milión kusov ovocných stromov, prevažne polo- a vysokokmeňov, priemerná ročná úroda ovocia sa pohybovala okolo 34 000 ton. V roku 1926 je zakladaný matečný sad nových odrôd ovocných stromov a bobuľovín. Škôlka získava zlatú medailu za kolekciu vzoriek ovocia a výpestkov na medzinárodnom veľtrhu v Bratislave.

Vo Vestenickej doline sa pestovalo vyše 70 kultivarov čerešní /i lokálnych a krajových/ a toto ovocie sa vyvážalo až do Viedne a Budapešti. Horná Nitra vynikala aj letnými hruškami ako bola napr. Voňačka, ale aj celou škálou zimných, dobre skladovateľných odrôd. Dosť rozvinuté bolo i sušenie a spracovanie ovocia na lekváry a destiláty.

Do roku 1918 na Slovensku vzniklo 281 poľnohospodárskych spolkov s ovocinárskou výrobou a 9 družstevných páleníc pre spracovanie ovocia na destiláty. Prvé družstevné pálenice vznikli v Bánovciach nad Bebravou, Dolnom Dubovom, Hontianskych Nemciach, Ilave, Nitrianskom Rudne, Sedličnej, Skale, Starej Lehote a Zlatých Moravciach.

         Veľký podiel na rozvoji ovocinárstva na Slovensku po prvej svetovej vojne mali aj štátne ovocinárske škôlky v Devínskej Novej Vsi a Prievidzi. Ich správcom bol významný škôlkár a ovocinár Martin Falešník /v Devínskej Novej Vsi od r. 1924, v Prievidzi od r. 1930 do r. 1958/.

         Vtedajší ovocinárski inštruktori František Hejl, správca Štátnej ovocinárskej škôlky v Trenčíne, a Čenek Zuna, správca ovocinárskej škôlky v Prievidzi majú svoju zásluhu aj na založení Slovenskej ovocinárskej spoločnosti. Tá bola založená 20.septembra 1920.

         2.apríla 1922 zvolali do Bratislavy prvé valné zhromaždenie Slovenskej ovocinárskej spoločnosti. Postupom rokov pod vedením predsedu Leopolda Hauptstummera a jednateľa Viktora Buchtu vznikli jej odbočky v Topoľčanoch a v Trenčíne /1922/, v Starej Turej, Nových Zámkoch, Veľkej Bytči a v Istebníku /1928/, v Ilave a v Senici /1929/, Bánovciach nad Bebravou, Bratislave, Košiciach, Závodí pri Žiline, Vrbovom, Modrom Kameni, Strážove, Považskej Bystrici, Púchove /1930/ i v ďalších mestách a dedinách.

         V rámci osvetovej činnosti Slovenská ovocinárska spoločnosť usporiadala v dvadsiatych rokoch celý rad výstav ovocia, prednášok a školení. Na prvej významnej výstave ovocia a zeleniny v októbri 1924 v Prievidzi vystavovalo 174 vystavovateľov a zúčastnilo sa na nej približne 12 000 návštevníkov. Ďalšia významná výstava ovocia, ktorá mala veľký výchovný a propagačný význam, sa uskutočnila v októbri 1928 v Trenčíne.

         Sľubný rozvoj ovocinárstva prerušili silné mrazy v januári a februári 1929, kedy mráz miestami dosiahol až –42 oC. V najprodukčnejších ovocinárskych oblastiach Slovenska /okolie Krupiny, Levíc a Hornej Nitry/ zmrzlo približne 40 % ovocných stromov, čím sa znížili príjmy ovocinárov viac ako o polovicu.

         V tridsiatych rokoch sa na obnove sortimentovej skladby v ovocinárstve a pri skvalitnení produkcie ovocia /najmä na Hornej Nitre, kde sa nachádzalo asi 1 milión ovocných stromov/, významne podieľala Štátna ovocinárska škôlka v Prievidzi. V rokoch 1920 – 1949 ju ako pokusné a množiteľské pracovisko pričlenili k Výskumnému ústavu ovocinárskemu v Bratislave. Škôlka v rokoch 1930 – 1938 pod vedením Martina Falešníka produkovala ročne v priemere viac ako 50 000 ovocných stromčekov a veľké množstvo kríkov bobuľovín, podpníkov a jahodových sadeníc. Pri výsadbe ovocných drevín a zakladaní plantáží bobuľovín poskytovala tiež odbornú poradenskú službu.

         V roku 1934 je na pracovisku Výskumného ústavu v Prievidzi sústredený rozsiahly sortiment odrôd a botanických druhov, pozornosť je venovaná pestovaniu mrazuvzdorných kultivarov a ochrane proti kalamitným jarným mrazom.

         Na Slovensku vznikali v produkčných oblastiach prebytky niektorých druhov ovocia. Časť týchto prebytkov sa vyvážala do českých krajov /najmä skoršie kultivary teplomilných druhov/, Rakúska, Nemecka a Maďarska. Slivky, jablká a hrušky sa väčšinou sušili v domácnostiach alebo spracovávali na destiláty v spracovateľských páleniciach /približne 1300 páleníc/. Ovocie sa sušilo predovšetkým v Púchovskej a Bošáckej doline, na Hornej Nitre, v Gemeri a Šariši. Spracovávanie ovocia, vrátane sušenia, podnietila publikácia Viktora Buchtu „Spracovanie ovocia v domácnosti“, ktorá vyšla v roku 1927 v edícii Hospodárskej knižnice.

         Ovocinárstvo za Slovenského štátu malo prevažne samozásobiteľský charakter. Prebytky ovocia z najprodukčnejších ovocinárskych oblastí Malých a Bielych Karpát, Hornej Nitry, Hontu a Sabinovska sa spracovávali v konzervárňach, muštárňach, sušiarňach a páleniciach. Časť prebytkov sa odvážala do menej produkčných oblastí. Výskumom a šľachtením sa zaoberali personálne skromne vybavené pracoviská: Výskumný ústav ovocinársko-záhradnícky v Bratislave, Fytopatologický ústav Štátneho výskumného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, výskumné stanice a ovocné škôlky v Prievidzi, Devínskej Novej Vsi a Trenčíne.

         Rozvoj ovocinárstva v rokoch 1945 – 1960 si vyžiadal aj rozvíjanie vedy, výskumu a školstva. V roku 1949 zo Štátnej ovocinárskej škôlky v Prievidzi vznikla Výskumná a šľachtiteľská stanica ovocinárska. Jej vedúcim bol do roku 1958 Martin Falešník a od roku 1959 Alexander Fleischmann. V roku 1959 získala VŠSO v katastri obce Bojnice ďalších 212 ha pôdy. Okrem tejto škôlky existovali v západoslovenskom regióne škôlky na Myjave, v Borovciach, Senci a Trenčíne. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky zriadil v odvetví ovocinárstva skúšobné stanice vo Veľkých Ripňanoch, Dolných Plachtinciach, Nových Zámkoch a Remetských Hámroch.

         Od roku 1965 sa začali zakladať moderné intenzívne sady, predovšetkým na rovinách  alebo mierne svahovitých pozemkoch, prevažne na piesočnatých pôdach, najmä na Záhorí a v okresoch Dunajská Streda /1300 ha/, Nové Zámky a Komárno a tiež na vyhovujúcich stanovištiach v okresoch Prievidza, Košice, Trebišov, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Topoľčany a Nitra. V tomto smere si veľmi iniciatívne počínali niektoré okresy, ako napríklad Senica, Prievidza, Košice a ďalšie. Zo 75 špecializovaných ovocinárskych podnikov s vyššou výmerou ovocných sadov /nad 50 ha/ uvádzame sady v Dvoroch nad Žitavou, Topoľníkoch, Zlatých Klasoch, Gabčíkove, Dolnom Petri, Dunajskom Klátove, Trhovom Mýte, Stupave, Bojniciach, Štítniku, Nitrianskom Pravne, Dolných Vesteniciach, Latkovciach, Miezgovciach, Sadoch nad Topľou, Záhorskej Bystrici, Čuňove, Vajnoroch, Jahodnej a Nitre – Hornej Malante.

         V marci 1968 vznikol družstevný podnik pre výrobu, odbyt a spracovanie ovocia v Prievidzi /ďalej len DP/, ktorý založilo 7 JRD, 2 ŠM, ŠS BojniceKonzerváreň Prievidza. Členské podniky mali výmeru 1060 ha ovocných sadov, z toho 404 ha intenzívnych, s úrodou ovocia asi 3 000 t ročne. V roku 1960 vybudoval DP klimatizovaný sklad ovocia s kapacitou 1 000 t. Predsedom DP bol A. Fleischmann, riaditeľom Ing. O. Fizeľ a agronómom - ovocinárom Ing. J. Michalec. Na úseku udržiavacieho šľachtenia zaznamenali kvalitatívny vzostup najmä na Šľachtiteľskej stanici v Bojniciach /získavanie vrúbľov zo všetkých rajonizovaných odrôd na množenie v škôlkach/, i vo výbere kvalitných typov Bystrickej slivky a niektorých krajových odrôd jabloní a hrušiek.

         Vysoká úroda ovocia, najmä v jednotlivých závodoch, vyvolala potrebu budovania skladovacích priestorov. Preto sa v rokoch 1968 – 1969 pristúpilo k vybudovaniu niekoľkých skladov, napríklad v okrese Bratislava, Dunajská Streda, Prievidza a inde. V tomto období vybudovali aj niektoré konzervárne a liehovary vlastné plantáže drobného ovocia, napr. v Levoči, Gerlachove, Kľačne, Podolí, Malackách a Okoličnom.

         Viac ako 500 ha ovocných sadov k 1. septembru 1980 mali Rusovce a Dolné Vestenice.

         V roku 1980 vzniká v Bojniciach Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín /bývalá ŠS/. Pracovisko disponuje dostatočnou kapacitou vedecko-výskumných pracovníkov, šľachtiteľov a odborných pracovníkov. Rozvíja spoluprácu s mnohými pracoviskami v ČSSR i v zahraničí a je poverené gesciou za ďalší rozvoj ovocinárstva na Slovensku...

 

Použitá literatúra:

Demo, L. a kol.: Dejiny poľnohospodárstva na Slovensku, 2001
Horňák, R.: História a vývoj záhradkárstva a ovocinárstva v Trenčianskej Turnej.
Horniak, V. a kol.: Z dejín ovocinárstva na území Slovenska – II., Záhradníctvo 12/1992
Horniak, V. a kol.: Z dejín ovocinárstva na území Slovenska – III., Záhradníctvo 1/1993
Horniak, V. a kol.: Z dejín ovocinárstva na území Slovenska – IV., Záhradníctvo 2/1993
Horniak, V. a kol.: Z dejín ovocinárstva na území Slovenska – VI., Záhradníctvo 4/1993
Horniak, V. a kol.: Z dejín ovocinárstva na území Slovenska – VII., Záhradníctvo 5/1993
Horniak, V. a kol.: Z dejín ovocinárstva na území Slovenska – VIII., Záhradníctvo 6/1993
Horniak, V.: Vývoj ovocinárstva na Slovensku 2., Roľnícke noviny, 2001
Horniak, V.: Vývoj ovocinárstva na Slovensku 3., Roľnícke noviny, 2001
Horniak, V.: Z dejín ovocinárstva na území Slovenska – I., Záhradníctvo 11/1992
Hričovský, I. a kol.: Spomíname na začiatky a vývoj ovocinárskeho výskumu a šľachtenia na Hornej Nitre, Záhradníctvo 9/1988
Mačuhová, H. a kol.: 100 rokov existencie ovocinárskeho centra na hornej Nitre, 1993

 

Z použitej literatúry spracoval Ing. Marián Komžík.