Pestujeme psídia

Pestujeme psídia

Rod Psidium zaraďujeme v botanickej taxonómii do čeľade myrtovitých –Myrtaceae. Zahŕňa viac ako 100 druhov a odrôd, z ktorých väčšina má jedlé plody. Domovinou týchto rastlín je Mexiko a Peru, odkiaľ sa rýchlo rozšírili do všetkých subtropických a tropických oblastí. V súčasnej dobe sú hlavnými produkčnými oblasťami Florida, Kalifornia, Havajské ostrovy, India, východná Ázia a južná Afrika.

Psidium cattleyanum – v našich podmienkach sa pestuje ako stálezelený ker alebo nízky stromček. Je veľmi dekoratívny svojimi lesklými, hladkými, kožovitými listami. Je samoopelivý, plodí na jednoročnom dreve, do rodivosti vstupuje už v 2.-3. roku. Neskoro na jar kvitne drobnými bielymi voňavými kvetmi, z ktorých sa v lete vyvinú purpurovočervené plody veľkosti 2-4 cm. Dužina plodov je taktiež tmavočervená, aromatickej, lahodnej chuti. Vďaka vzhľadu, veľkosti a chuti plodov sa tento druh často označuje ako “stromová jahoda”. Jeho výhodou je tiež, že znáša pokles teplôt až na –5 oC. Medzi pestovateľmi je známa tiež jehožltoplodá forma “lucidum”.

Psidium guajava – ker alebo strom s neopadavými listami. Je najpestovanejším druhom rodu Psidium. Obľúbený je najmä pre veľké chutné plody, ktoré v zrelosti presahujú 10 cm. V domovine sa dosahujú úrody presahujúce 100 kg ovocia z jedného stromu. Je samoopelivá a do rodivosti vstupuje približne v 4. roku. Plody dozrievajú v lete, 5 mesiacov po odkvete. Tvarom pripomínajú hrušky, povrch šupky majú slamovožltej farby. Dužina obsahuje cenné nutričné látky (vitamíny A a B, železo, vápnik), predovšetkým však vitamín C, ktorého obsah v plodoch je 300 mg/100 g čerstvej hmoty, čo je v prepočte 5x viac ako u citrusového ovocia. Ich výborná chuť ich predurčuje na konzumáciu v čerstvom stave a v rôznych ovocných šalátoch. Taktiež sa z nich vyrábajú džemy, kompóty, marmelády, ale najmä známy mušt. Nevýhodou plodov je ich krátka skladovateľnosť.

Medzi ďaľšie známe pestované druhy patria Psidium araca, Psidium quineense a Psidium friedrichsthalianum. Ich rozšírenie medzi pestovateľmi je však ďaleko menšie ako u predchádzajúcich druhov.

Pestovanie

Psídia môžeme pestovať v temperovaných skleníkoch, oranžériach, zimných záhradách i v bytoch. Umiestňujeme ich na slnečné miesto, kde majú dostatok svetla, ale nedochádza k popáleniu listov. Pre rastliny pestované v nádobách je prospešné letné prenášanie na chránené miesto na balkóne alebo terase, kde môžu zotrvať až do jesene. Ešte pred nástupom prvých mrazov ich však musíme premiestniť späť do bytu. V zime im vyhovuje chladná svetlá miestnosť (napr. schodište), kde teplota neklesá pod 10 oC.

Na zeminu nie sú náročné. Vyhovuje im klasický pestovateľský substrát obohatený o dobre rozložený kravský hnoj, piesok a listovku. Mal by byť dobre priepustný a výživný. Nesmieme zabudnúť na drenážnu vrstvu v spodnej časti nádoby. Veľkosť nádoby prispôsobíme veľkosti rastliny. Rastlinám sa najlepšie darí vo voľnej pôde, a preto i pri pestovaní v nádobách dbáme na to, aby mali dostatok priestoru. Presádzame spravidla na jar, v mladosti každý rok, staršie rastliny každé 2-3 roky. Použijeme vždy o pár centimetrov väčšiu nádobu, ako bola predchádzajúca.

Psídiá sú rastliny náročné na vodu. Na nedostatok vody rýchlo upozorňujú vädnutím listov, pri dlhšie trvajúcom suchu je reakciou rastliny žltnutie a následný opad listov. Dbáme preto na pravidelnú závlahu a to najmä u druhov s veľkými listami (Psidium guayava), ktorých listová plocha odparí denne veľké množstvo vody. Rýchly opad listov nastáva tiež vtedy, ak rastlina utrpí šok. Tenot jav je charakteristický najmä pre druh Psidium cattleyanum. Stáva sa to najmä pri presadení rastlín, silnom napadnutí škodcom, ale najmä pri zmene stanoviska. Pri zakúpení si mladej rastliny musíme preto dbať na to, aby sme jej vytvorili podobné podmienky aké mala na svojom predchádzajúcom stanovisku. Pomôže tu prispôsobenie teploty a vlhčenie vzduchu rosením listov.
Prihnojovanie rastlín je veľmi jednoduché. Každých 10 – 14 dní pridáme do závlahovej vody viaczložkové hnojivo, vhodné je tiež prihnojovanie postrekom na list. Týmto spôsobom dodávame rastlinám najmä dôležité mikroelementy.

Čo sa týka rezu, psídiá nie sú zvlášť náročné a rez znášajú dobre. Pre docielenie bohatšieho obrastu skracujeme pravidelne letorasty. Po zimnom období je vhodné zrezanie letorastov o 1/3 až ½. V súčinnosti s následným prihnojením sa tým dosiahne bujný jarný rast a následne pevné a dlhé prírastky. Treba však dať pozor, aby sa týmto rezom neodstránili kvetné puky, ktoré sú základom budúcej úrody.
Z chorôb je významnejšia iba antraknóza, zo škodcov sa môžu vyskytnúť červce (najmä červec izbový), roztočce a puklice. Dajú sa jednoducho zlikvidovať použitím bežných prípravkov dostupných na trhu. Ak sa ochranný zásah uskutoční včas, rozsah poškodenia je zanedbateľný. Pri zanedbaní ochrany môžu vážne poškodiť rastliny, ktoré zhadzujú listy, konáre postupne nekrotizujú až úplne odumierajú. V otvorených skleníkoch a na balkónoch a terasách hrozí tiež požer zrelých plodov vtáctvom.

Čo sa týka rozmnožovania, psídiá množíme buď generatívne – semenom, alebo vegetatívne (najlepšie odrezkami). Pre začínajúceho pestovateľa však odporúčam zaobstarať si rastlinky od pestovateľom, ktorí už majú s ich pestovaním bohatšie skúsenosti.
Pre svoju nenáročnosť sú psídia veľmi vhodnými rastlinami do bytových podmienok, kde pomerne dobre znášajú ústredné vykurovanie, a to i pre začínajúcich pestovateľov. Pri správnom ošetrovaní sa vám čoskoro odvďačia chutnými plodmi, ktoré budú odmenou za vašu starostlivosť.

Ing. Marián Komžík