Rajčiakovec (Cyphomandra betaceae) je vždyzelený ker alebo strom z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), pôvodom z Južnej Ameriky. Vo svojej domovine je bežnou ovocninou pestovanou v záhradkách i vo veľkovýrobe. Najznámejšie kultivary sú „Goldmine“, „Inca Gold“, „Rothamer“, „Ruby Red“, „Yellow“. U nás ho možno úspešne pestovať vo vykurovaných skleníkoch alebo v bytoch.
Dopestujeme ho najjednoduchšie odrezkom z rodiacej rastliny, alebo zo semena. Rastliny dopestované zo semena pikírujeme po objavení sa prvých pravých listov. Pre dosiahnutie silného rastu v prvých mesiacoch dbáme na to, aby mladé rastliny mali vždy primerane veľký črepník. Rýchlo totiž prerastajú koreňmi substrát a v prípade nedostatku miesta spomaľujú rast. Takto dopestované rastliny vstupujú do rodivosti po 2-3 rokoch. Úplne najjednoduchším spôsobom získania rastliny je zaobstarať si ju od skúsenejšieho pestovateľa, ktorý vám zároveň poskytne cenné rady potrebné pri pestovaní.
Na výživu je rajčiakovec stredne náročný. Vyžaduje výživnú pôdu, bohatú zálievku a pravidelné prihnojovanie. V prípade zanedbania zálievky rastlina okamžite reaguje vädnutím a následne žltnutím a opadom listov. Jeho až 30 cm veľké listy odparia denne veľké množstvo vody, na čo treba myslieť najmä v horúcich letných mesiacoch. Prihnojujeme každých 10 dní viaczložkovým hnojivom. V suchých bytových podmienkach je prospešné rosenie listov, ktoré môžeme zároveň spojiť s aplikáciou listového hnojiva. Rastlina rastie bujne a rýchlo, preto je dôležité zabezpečiť pre ňu primerane veľkú nádobu a adekvátne veľký priestor v byte.
Rajčiakovec je svetlomilná rastlina, umiestňujeme ju preto na čo najsvetlejšie miesto. V prípade zatienenej polohy sa rastliny vyťahujú za svetlom, konáriky sú slabé, listy blednú, kvety opadávajú a celková kondícia rastlín sa zhoršuje. V lete je prospešné vynášať rastliny na balkón alebo terasu. Tu ich umiestňujeme na miesto chránené pred vetrom. Veľké listy sú krehké a náchylné na mechanické poškodenie. Silný vietor by ich mohol ľahko roztrhať. Pri poklese teploty na 2OC rastliny prenesieme späť do miestnosti.
Výhodou rajčiakovca je, že veľmi dobre znáša rez a výborne regeneruje. Vďaka tomu môžme rastliny udržať v želanom tvare. Doporučujeme ich pestovať v tvare nízkeho stromčeka s výškou kmienika 0,5 – 1 m. V želanej výške odstránime vrchol a z následne vyrastených bočných konárov vyberieme 4 – 5 vhodne rozložených, z ktorých zapestujeme korunku. Rezom odstraňujeme tiež poškodené, choré a staré vyrodené konáre.
Zo škodcov spomenieme iba najčastejšie sa vyskytujúce a to vošky a molice. Veľké, zvláštne voňajúce listy sú priam lákadlom pre oba druhy, ktoré sebe priťahuje z celého blízkeho okolia. (Táto vlastnosť sa dá využiť i v biologickej ochrane: List rajčiakovca zavesíme na strop skleníka alebo fóliovníka. Večer naň nasadajú prítomné vošky a molice. Nadránom, keď je hmyz ešte zmeravený, list opatrne zoberieme a vnoríme do nádoby s vodou. Podobne sa dajú využiť i listy rajčiaka a uhorky.) Je preto potrebná pravidelná kontrola a v prípade potreby chemické ošetrenie. Použiť môžeme hociktorý z prípravkov bežne dostupných na trhu, dbáme však na dodržiavanie ochrannej lehoty a to najmä vtedy, ak sa v dobe ošetrenia nachádzajú na rastline plody.
Rajčiakovec kvitne drobnými bielymi kvetmi, ktoré majú krehké stopky. Pri bytovom pestovaní nedochádza vždy k dokonalému opeleniu a neopelené kvietky opadávajú. Je preto potrebné zabezpečiť, napr. pomocou jemného štetčeka, prenos peľu z jedného kvietka na druhý. Z opelených plodov dorastajú oranžovočervené plody veľkosti malého vajca. Zberajú sa v dobe maximálnej intenzity vyfarbenia šupky plodov. Konzumuje sa iba dužina bez tvrdej šupky. Chuť je veľmi príjemná, aromatická, šťavnatá. Pripomína zmes jahôd, ananásu a čiernych ríbezlí. Najčastejšie sa konzumuje v čerstvom stave, výborná je tiež so šľahačkou. Rovnako vhodná je i na prípravu sirupov, marmelád a mrazených drení, samotne i v kombinácii s inými druhmi ovocia. Jeho nenáročnosť, pomerne vysoké úrody a výborná chuť plodov ju predurčujú na bytové pestovanie, kde je príjemným spestrením jedálnička.

Ing. Marián Komžík