OSKORUŠA

Morfologická charakteristika jarabiny oskorušovej Sorbus domestica L.

Jarabina oskorušová Sorbus domestica L. má podobnosť s inými jarabinami S. aucupari L.,S. tormalis Crantz a S. aria L. Crantz. Mladé stromy sú ľahko zameniteľné s ostatnými jarabinami, s veľmi podobnými listami a celkovou morfológiou. (Rotach, 2003)

Oskoruša je opadavý listnatý strom, ktorý dosahuje výšku asi 15 m ako solitér, v lesnom poraste až 30 m. Pri voľne stojacich stromoch môže priemer koruny dosahovať až 20 m. (Čížková – Mana, 1996)

Kvety sú obojpohlavné päťpočetné, kališné lístky spočiatku bieloplstnaté, neskoršie lysé, kališné zuby trojhranné. Korunné lístky zaokrúhlené, biele, zriedkavo ružovkasté sústredené do kužeľovitého chocholíkovitého vrcholíka.
Klíčne listy oválne, mierne podvihnuté, prvý list dlaňovito zárezový trojpočetný, ďalšie listy nepárnoperovito zložené. Klíčne i pravé listy sú na rube výrazne plstnatejšie ako pri semenáčikoch Jarabiny vtáčej. (Hoffman a i., 2007) Listy sú protistojné, 13- 15 cm dlhé, s 5 až 10 pármi lístkov. (Čížková – Mana, 1996)
Kôra je zo začiatku hladká, po 7. roku začína byť šupinatá až brázditá. (Čížková – Mana, 1996)
Koreňový systém má krátky kolovitý koreň, postranné korene sú silné.

V historickým záznamoch o oskoruši sa uvádza, že bola pestovaná pre mimoriadnu kvalitu dreva. Drevo oskoruší (obr. č. 1 a 2) má pieskovú, niekedy ľahko načervenalú farbu, vzhľadom i vlastnosťami je dosť podobné drevu, aké má viac rozšírená Jarabina brekyňová. Má značne vysokú špecifickú hmotnosť – 880 kg/m3. Inak sa jedná o drevo ťažko štiepateľné, tuhé, elastické, vhodné k obrábaniu i k lešteniu. Zároveň sa svojim charakterom radí ku skupine domácich farebných driev stromov a krov čeľade Rosacea, kam patrí napr. jabloň, hruška, jarabina brekyňová a iné dreviny. (Čížková – Mana, 1996)

Drevo je riedko roztrúsene pórovité s nevýraznými letokruhmi. Beľ je po vyschnutí makroskopicky takmer neodlíšiteľná od jadra. Dá sa odlíšiť len v čerstvom stave alebo po parení. Vzhľadom na nízku ponuku Paganová (2003) uvádza, že sa oskorušové drevo v súčasnosti využíva najmä na výrobu biliardových palíc, telies hoblíkov, foriem na odlievanie kovov, kancelárskych rysovacích potrieb, tiež na výrobu hudobných nástrojov (čembalá, píšťaly či gajdy), na výrobu unikátnych kusov nábytku, dverí do historických budov, ozdobných intarzií, ale predovšetkým na výrobu dýh.

Plodnosť oskoruše a variabilita plodov

Oskoruša má trojročnú periódu semenných rokov (Strašivtáková, 2003) Solitéry oskoruše prinášajú na rozdiel od iných ovocných stromov mnoho ovocia. Dobre plodiace stromy prinášajú 500 až 1200 kg ovocia ročne a plodia dvakrát behom troch rokov.
Oskoruša vypestovaná zo semena začína plodiť vo veku 8 – 12 rokov. Značne rozdielna je doba dozrievania a opadu plodov. Pri niektorých stromoch všetky plody opadávajú do konca októbra, u iných dozrievajú len od polovice októbra a opadávajú ešte v prvej dekáde novembra.
Plodom je malvica (obr. č. 3). V súplodí sú málo početné, spočiatku zelené, neskôr žlté, na slnečnej strane s „líčkom“, v neskorej zrelosti hnedé. (Hoffman a i., 2007)
Zrelé plody sú mäkké, celé škoricovo hnedo zafarbené s bielymi bodkami lenticel. (Benedíková – Prudič, 2003)

Červenka a kol. (1986) charakterizujú plody Sorbus L. p.p. (Rosaceae) jarabina (ružovité) Domestica L. oskorušová (oskoruša) oskoruša domáca:
- Var. Maliformis – jabĺčkovitá
- Var. Micropyriformis – drobnohruškovitá
- Var. Obtusipyriformis – tupohruškovitá
- Var. Pyriformis – hruškovitá

Charakteristika nárokov na podmienky prostredia

Oskorušu možno charakterizovať ako vyslovene teplomilný, centrálno medziteránny až panónsky a juhoatlantský resp. juhosubatlantský floristický element. (Benčať, 1995)

V kultúre ju pestujú najmä v pahorkatinách na slnečných južných a juhozápadných svahoch. Michalko (1961) zaznamenal jej vertikálny výstup od 109 m n. m. max do 610 m n.m.
Je to drevina svetlomilná a teplomilná, ktorá dobre rastie na stanovišti bohatom na živiny, nie príliš vlhkom alebo zamokrenom. Je naopak schopná znášať i pôdy kamenisté, vysychavé, vhodná je ich neutrálna až zásaditá reakcia (dáva prednosť viac vápenitým pôdam).

Rast je veľmi ovplyvnený prostredím, kde táto drevina rastie. Pokiaľ je ako solitér na poliach alebo záhradách, je jej rast nižší, ale korunu má mohutnú, široko rozloženú. V lese je vyššia (udržuje sa v úrovni okolitého porastu), ale koruna je menšia a menej plodí. Z ovocných a lesných drevín patrí medzi najodolnejšie na smog a exhalácie, preto nájde uplatnenie v priemyselných centrách. (Benedíková, 2009)

Hoci je S. domestica schopná vytrvalo odolávať teplotám do -30 C a je menej citlivá na neskorý mráz ako dub, dáva prednosť teplému a miernemu podnebiu s predĺženým vegetačným obdobím. Je náročná na svetlo a tieň toleruje len v prvých rokoch. Napriek dobrej schopnosti rásť, je to slabý konkurent. (Rotach, 2003)

Oskoruša toleruje priame slnečné žiarenie a krátkodobý vodný deficit v pôde. Je preto vhodná pre zalesňovanie suchých a teplých stanovíšť (aj holín). Uprednostňuje pôdy s priaznivými fyzikálnymi vlastnosťami, sorpčne nasýtené s kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou. (Paganová, 2008)
Okolo svojho kmeňa nemá rada hlbokú orbu, čo sa signalizuje uschýnaním celých vetiev v rámci koruny ani nadmerné pasenie dobytka. Naopak, vyhovuje jej v blízkosti trvalý trávny porast v okruhu min. jeden a pol šírky koruny.
Korene oskoruše sa vyznačujú pevnosťou, veľmi dobre kotvia.

Choroby a škodcovia

I keď viaceré zdroje uvádzajú, že oskoruša je rezistentná voči chorobám, Paganová a Bakay (2010) počas výskumu zistili, že medzi najzávažnejšie patogény oskoruše patrí hubové ochorenie poškodzujúce najmä mladé sadenice v produkčných škôlkach Venturia inequalis (Cooke) a Nectria galligena Bres. Okrem spomínaných chorôb sa okrajovo vyskytujú aj ďalšie: Nectria ditissima Tul. & C. Tul., Fusicladium orbiculatum Desm. A Fusicladium dendriticum var. Sorbinum Sacc. Plody a sadenice poškodzujú larvy obaľovača jablčného (Cydia pomonella L. ).

Podľa Benedíkovej a Hrdouška (2003) sa pri dospelých stromoch na listoch vyskytuje huba Clasterosporium carpophyllum, ktorá sa prejavuje škvrnitosťou listov. Kmene stromov bývajú často v dospelosti napádané hubou Laetiporus sulphureus (Čížková, 1996), avšak bez kalamitných dôsledkov. Chradnúce stromy môžu byť napadnuté hubou Stereum purpureum, ktorej vlákna prerastajú do drene napadnutého stromu, spôsobujú jeho odumretie behom niekoľkých nasledujúcich rokov a prerastaním podhubia v pôde môžu napadnúť aj okolité stromy.

Výsadba

Benedíková (2009) odporúča vysadiť predpestované sadenice o výške min 1,5 m do voľnej prírody, menšie sadenice okolo cca 0,5 – 1 m na miesta, kde je zaistené kosenie trávy. Vďaka silným kolovitým koreňom znáša oskoruša i suchšie stanovištia. Nevhodné sú pre túto drevinu podmáčané ťažké ílovité pôdy.

Vhodný termín pre výsadbu je na jeseň po opade listov od konca septembra do novembra alebo z jari od marca do apríla. Sadíme do vyhĺbenej jamy o niečo väčšej ako je koreňový systém sadenice. Na dno jamy pridáme 10 cm vrstvu zmesi piesku a záhradného substrátu v pomere 1 : 1, v ťažkých ílovitých pôdach môže byť táto vrstva väčšia. Pre prihrnutie sadenice použijeme hlinu obohatenú o ľahší výživný substrát, v ktorom lepšie zakorenia.

V Nemecku sa oskoruša používa ako primiešaná drevina v porastoch listnatých drevín spolu s dubom, brekyňou, hruškou, hrabom a javorom. Jej vysoké nároky na svetlo vyžadujú dostatočný predstih pred ostatnými drevinami. Už od skorej mladosti je citlivá na zatienenie, preto aj vzdialenosť vysadených jedincov oskoruše nemá byť menšia ako 4 m a treba uplatniť výchovný vplyv bočného tlaku tieniacich drevín. (Paganová, 2003)

Mladé stromčeky treba ochrániť hlavne proti zveri, ktorá dokáže zničiť v priebehu prvých rokov až 80% výsadby. Na ochranu sadeníc sa používa najmenej jeden podporný kôl (priemer nim. 5 cm) a obal z pevnej fólie s UV filtrom alebo tubus (napr. špeciálny lesnícky tubus z dutinkového plastu), ktorý je pevne prichytený ku kolu minimálne na dvoch miestach. Ďalším variantom ochrany sú tri koly zarazené rovnomerne okolo sadenice vo vzdialenosti asi 20 cm od kmienku, na ktorých je pripevnené zajačie pletivo. Je možné použiť aj ploché dosky zviazané proti sebe vo vzdialenosti 5 – 8 cm od kmienku.

Ďalšou možnosťou je náter kmeňa a ochranných kolov, ktorý sa dá použiť spolu s oplotením. Náter koreňových krčkov sa doporučuje hlavne pre lokality s vysokým výskytom drobných hlodavcov. Používa sa repelentný prípravok Aversol, pri starších stromčekoch i viac agresívny Morsuvin. Ochranný kôl je vhodné natrieť kontaktnou páchnucou látkou Lavanol vyrábanou na báze lanolínu z ovčej vlny (Benedíková, 2009)

Oskoruša sa v lesných porastoch vyskytuje zatiaľ len výnimočne, skôr len ako pozostatok z minulosti. Jej rozsiahlejšie zastúpenie v porastoch lesných drevín môže prispieť k rozšíreniu diverzity a zlepšenie porastov v zmenených ekologických podmienkach.

Použitá literatúra:
1. BENČAŤ, František. 1995. Rozšírenie a pôvodnosť Sorbus domestica L. na Slovensku. In Výsledky botanických záhrad a arborét pri záchrane domácej flóry a 2. dendrologické dni: zborník referátov seminára. Zvolen : Technická univerzita, 1995. 278 s., ISBN 80-228-0465-7.
2. BENEDÍKOVÁ, Marie - PRUDIČ, Zdeněk. cca 2003. Oskeruše - popis druhu Sorbus domestica. In Oskeruše od A do Z [online], [cit. 10.1.2010]. Dostupné na: <http://www.tvarozna-lhota.net/det.asp?ID=688>.
3. BENEDÍKOVÁ, Marie. - HRDOUŠEK, Vít. cca 2003, Oskeruše - péče o stromy. In Oskeruše od A do Z. [online] [cit. 10.1.2010]. Dostupné na: <http://www.tvarozna-lhota.net/det.asp?ID=688>.
4. BENEDÍKOVÁ, Marie. 2009. Metodické postupy množení a pěstování Jeřábu oskeruše (Sorbus domestica L.). In Lesnícký pruvodce [online], 2009, č. 3, [cit. 3.11.2010] recenzovaná metodika. Dostupné na: <http://www.vulhm.cz/docs/web%20LP%203_2009_cele.pdf > ISBN 978-80-7417-010-2.
5. ČERVENKA, Martin. a i. 1986. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda vydavateľstvo kníh a časopisov n. p., 1986. s. 520, číslo publikácie 5 596, SÚKK 1823/I-84.
6. ČÍŽKOVÁ, Luďka - MANA, V. 1996. Rozšíření a pěstování jeřábu oskeruše v Německu a u nás. In Lesnícká práce. roč. 75, 1996, č. 11, s. 392-393.
7. HOFMAN, Ján a kol. 2007. Lesné semenárstvo na Slovensku, II. vydanie, ITgamma, s.r.o. Sliač, s. 199. ISBN: 978-80-969717-0-1.
8. MICHALKO Jaroslav. 1961. Pôvodnosť oskoruše domácej (Sorbus domestica L.) v dubových lesoch našich Karpát, Biológia, Bratislava, 16, s.241-248.
9. PAGANOVÁ, Viera - BAKAY, Ladislav. 2010. Biologické vlastnosti jarabiny oskorušovej Sorbus domestica L. v meniacich sa podmienkach prostredia. Nitra: SPU, 2010. 91 s., ISBN 978-80-552-0425-3.
10. PAGANOVÁ, Viera. 2003. Jarabina je cenná produkčná drevina. In Les. roč. 59, č. 11-12, 2003, s. 10-11. Ministerstvo pôdohospodárstva SR : Bratislava ISSN 0323-0996.
11. PAGANOVÁ, Viera. 2008. Ecological requirements of wild service tree (Sorbus torminalis [L.] CRANTZ.) and service tree (Sorbus domestica L.) in relation with their utilization in forestry and landscape. In Journal of forest science, roč. 54, č. 5, 2008, s. 216-226. Praha : Ústav zemědělských a potravinářských informací, 2008 ISSN 1212-4834.
12. PÉNZES, A. 1959. Fruchtformen der Sorbus domestica. Biológia, Bratislava, 14, s. 282-285.
13. ROTACH, Peter. 2003. Technical guidelines for genetic conservation and use Service tree (Sorbus domestica). In Technical Guidelines for genetic conservation and use [online], 2009 [cit. 2010-11-1]. Dostupné na:
<http://www.euforgen.org/publications/technical_guidelines.html> ISBN 92-9043-573-9.
14. STRAŠIVTÁKOVÁ, Hana. 2003. Jarabina oskorušová na juhovýchodných okrajoch Malých Karpát. In Ochrana prírody Slovenska. č. 2, 2003, s. 4. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky: Banská Bystrica ISSN 1335-7921.


Článok je výťažkom z diplomovej práce Ing. Zuzany Vozárovej, ktorej týmto úprimne ďakujem za poskytnutý materiál.