Na tomto webe používame súbory cookie, aby sme vám umožnili funkciu objednávania (funkčné cookies) a na analýzu návštěvnosti Google analytics (analytické cookies).

Zákony rastu a rodivosti

Zákony rastu a rodivosti

V organizme ovocných drevín ako trvácich rastlín dlhodobo platia zákony a pravidlá, podľa ktorých sa riadi rast a rodivosť. Tieto pravidlá platia všeobecne, pričom ich prejavy sú rôzne, viac alebo menej výrazné. Ovocinár by ich mal využívať pri reze a tvarovaní tak, aby dosiahol s hľadiska hospodárskeho čo najlepší výsledok. 

Organizmus ovocných drevín disponuje samoregulačným systémom, ktorý funguje počas celého života rastliny. Dôkazom je tvorba tvaru nadzemnej časti s útvarmi, ktoré sú si určitým spôsobom podriadené a majú určité funkcie, ako i charakter rastu typický pre daný druh a odrodu i v prípade, že rastlinu necháme úplne bez rezu. Pri raste stromu sa najprv vytvára kmeň a kostrové konáre, ktoré na svoje budovanie spotrebujú časť asimilátov vytvorených listami, postupom času hrubnú, avšak ich vzdialenosť od aktívnej asimilačnej plochy sa zväčšuje, dráha toku vody a živín do produktívnych častí stromu sa predlžuje, samotný vzostupný tok je oslabený, v dôsledku čoho klesá kvalita plodov i sila rastu. Zároveň bazálna časť koruny je horšie zásobená asimilátmi a vyhoľuje sa. Zhoršujúca transportná funkcia kostrových konárov spôsobuje oslabenie brzdiaceho vplyvu apikálnych častí na spiace púčiky na staršom dreve profitujúce z mešej vzdialenosti od koreňov a tak pri starších stromoch dochádza k tvorbe vlkov.
Samoregulačný systém je možné vyjadriť prostredníctvom fungovania nasledovných zákonov a pravidiel.

Zákon prirodzenej preferencie rastu vyššie postavených častí

Tento zákon by sme mohli rozdeliť na čiastkové zákony:
1.Zákon preferencie rastu vybraných častí
2.Zákon preferencie rastu na vrchnej strane konára
3.Zákon preferencie rastu na najvyššom bode oblúka 

1. Vyššie postavené časti konárikov, púčiky i celé časti koruny sú preferovanné v raste (spravidla).
V tomto zmysle, čím vyššie sa púčik na výhonku nachádza (spravidla čím bližšie k vrcholu) tým silnejší a vzpriamenejší letorast vyprodukuje. V korune je najviac preferovaný stredný konár a potom vrcholy kostrových konárov (podľa ich umiestnenia). Pri bazitonickom rozkonárovaní sú vzťahy iné (pozri časť venovanú rozkonárovaniu ovoc. drevín)
Na raste vrchola sa podieľajú auxíny ako základné hormóny apikálnej dominancie. Tvoria sa vo vrcholovom púčiku výhonka a sú transportované smerom dole, čím brzdia rast bočných púčikov. Ak sa vrcholový púčik odstráni alebo sa nejakým spôsobom zabráni transportu auxínov do nižších častí výhonka (aplikáciou inhibujúcich hormónov), začnú sa prebúdzať bočné púčiky a výhonok sa viac rozvetvuje. Púčiky sú uvoľnené z inhibície prostredníctvom cytokinínov. Po vypučaní začnú sa v nich aktivovať auxíny a giberelíny, ktoré spôsobujú prílev živín do rastúcich prírastkov a predlžovací rast.
I jednotlivé odrody sa líšia úrovňou obsahu fytohormónov. Dôsledkom je rozdielna schopnosť prebúdzania púčikov a tvorby výhonkov. 

Prírastky sú tým silnejšie, čím má konár polohu bližšiu vertikále a čím je bližší stredníku. Púčiky, ktoré sú v približne rovnakej polohe spravidla dajú základ rovnako silno rastúcim letorastom. Nežiadúce je, ak sa z púčika tesne pod vrcholom výhonka vytvorí vzpriamený letorast, ktorý vzhľadom na svoje postavenie rastie veľmi bujne a konkuruje predlžujúcemu letorastu (tzv. konkurenčný letorast), čo býva časté pri niektorých kôstkovinách. Na mladých stromoch sa pri jeho ponechaní môže vytvoriť nepevné spojenie v základe koruny, ktoré po zaťažení úrodou môže viesť k jej rozčesnutiu.
Predlžujúce výhonky horizontálne položených konárov majú slabší rast a prebúdzajú sa najmä púčiky na ich hornej strane, menej púčiky po bokoch konárika. 

Na oblúkovito prehnutých konárikoch najsilnejšie rastú letorasty vyrastajúce z vrchnej časti oblúka. Tento jav sa najvýraznejšie prejavuje, ak je konár ohnutý naraz (cieľavedomým zásahom ovocinára), menej ak sa konár postupne prirodzene ohýba (pod ťarchou úrody). Konáriky vytvorené na vrchole oblúka možno využiť pri zmladzovaní koruny staršieho ovocného stromu, v prípade mladších stromov je ich tvorba nežiadúca, a preto sa snažíme pri ohýbaní konárov nevytvárať oblúky..
Podobne i pri výraznom ohnutí konára alebo výhonka smerom dole sa aktivizuje rast z púčikov (často spiacich) na jeho báze.

Zákon rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou 

Podzemná a nadzemná časť ovocného stromu alebo kra sa vyvíjajú súbežne a majú funkcie, prostredníctvom ktorých sú vzájomne previazané a ovplyvňujú aktivitu druhej časti.
Koreň - upevňuje rastlinu v pôde, prijíma z nej vodu a živiny, ale má i metabolické funkcie. Vláskové korene môžu asimilovať CO2 a tvoriť cukry, ktoré sa potom spotrebúvajú pri syntéze dusíkatých látok.
Svojou veľkosťou, rozložením a aktivitou v interakcii s vlastnosťami pôdneho prostredia /teplota, vlhkosť, štruktúrnosť, pH, obsah živín a humusu ai./ koreňová sústava rozhoduje o množstve vody, živín a iných látok, ktoré sú k dispozícii na rast a vývin nadzemnej časti a tým ju ovplyvňuje.
Nadzemná časť - svojou listovou plochou zabezpečuje tvorbu asimilátov a okrem toho ich distribúciu do častí rastliny, kde sa využívajú ako stavebné látky a zdroj energie a ďalej sa zúčastňujú metabolizmu. Prostredníctvom lyka sa dostávajú i do koreňa a umožňujú jeho rast a ďalšie aktivity.
Vzhľadom na vzájomnú spriahnutosť sú tieto dve základné časti stromu v rovnováhe, ktorá je dynamická t.j. vyvíja sa a akýkoľvek obmedzujúci alebo podporujúci zásah do jednej z častí vyvolá reakciu druhej časti. Tento efekt je často dlhodobejšieho charakteru a prejavuje sa dovtedy, kým sa rovnováha oboch častí neustáli na novej úrovni.
Takýmto zásahom je i rez, ktorý podľa miesta a času aplikácie môže spôsobiť lokálne alebo celkové povzbudenie, ale i oslabenie rastu.

Pri bežnom reze buď skracujeme výhonky, alebo odrezávame celé konáre, čím sa viac alebo menej porušuje rovnováha medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromu. Mierne skracovanie výhonkov sa prejavuje spravidla iba lokálne, a to zvýšeným prebúdzaním púčikov pod miestom rezu, nakoľko sa odsdtránením vrchola výhonka odstráni zdroj auxínu, ktorý brzdí ich prebúdzanie. Veľkosť časti, na ktorej sa účinok prejavuje, závisí od hĺbky rezu. Pri hlbokom reze sa zosilnenie rastu prejaví na väčšej časti koruny alebo na celej korune napr. pri zmladzovaní alebo znižovaní koruny.
Pri odrezaní celých konárov sa prúd vody a živín rozdelí do okolitých konárov, nedochádza tiež k odstráneniu vrcholov výhonkov, takže na prvý pohľad je zvýšenie intenzity rastu málo zreteľné. Pri radikálnom zásahu sa však okolo rán môžu vytvoriť zo spiacich púčikov bujné, vzpriamené výhonky - regeneračné výhonky a vlky.

Vzťah medzi rastom a rodivosťou 

Intenzívne rastúce časti koruny alebo intenzívne rastúce ovocné stromy (napr. v prvých rokoch po výsadbe alebo prehnojené dusíkom) sú charakteristické nižšou úrovňou zakladania kvetných pukov.
Z hľadiska fyziologického sa to vysvetľuje tým že vysoká hladina auxínu inhibuje zakladanie kvetných pukov. Letný rez ovocných drevín alebo zaštipovanie letorastov, pri ktorom sa odstraňujú vrcholové časti letorastov (ktoré sú zdrojom auxínu), obnovuje meristematickú aktivitu v bočných púčikoch, spôsobuje vyššiu citlivosť na kvetotvorné stimuly a následne diferenciáciu kvetných pukov. Antiauxíny aplikované zvonka, napríklad TIBA (2,3,5 trijódbenzoová kyselina), stimulujú diferenciáciu kvetných púčikov.
Na uvedený vzťah treba pamätať pri rozhodovaní sa o spôsobe a hĺbke rezu. Mladé stromy sa neodporúča rezať veľmi hlboko, lebo sa tým spravidla oddiali rodivosť. Naopak staré stromy, ktoré sú charakteristické krátkymi prírastkami a zakladaním veľkého množstva púčikov, je možné hlbším rezom podporiť v raste, znížiť intenzitu zakladania kvetných pukov a zvýšiť kvalitu plodov.
Niektoré ovocné druhy sú charakteristické sklonom k striedavej rodivosti. Prejavuje sa to tým že v jednom roku strom prinesie bohatú úrodu a v nasledujúcom prípadne i dvoch rokoch potom akoby "oddychoval", úroda je minimálna a potom nasleduje rok s vysokou úrodou. K tomu dochádza v dôsledku toho, že v plodoch obsiahnuté semená produkujú auxíny, ktoré inhibujú zakladanie kvetných základov, v dôsledku čoho stromy v nasledujúcom roku menej kvitnú. Priebeh striedania úrod je pritom odorodovo podmienený. 

Ovocné stromy, na ktorých sa prejavuje striedanie rodivosti možno usmerniť hlbším rezom v roku veľkej násady plodov alebo prebierkov plodov pred začiatkom diferenciácie. Striedavá rodivosť sa prejavuje v tých prípadoch, ak sa iniciácia uskutočňuje v čase keď môžu semená plodov daného stromu produkovať veľa auxínov.

Poschodovitosť a morfologický paralelizmus
Ako už bolo uvedené najväčšiu rastovú silu má predlžujúci letorast výhonka a letorasty vyrastajúce z púčikov pod ním. Spodné púčiky výhonkov sú menej diferencované a v prípade vertikálne rastúcich výhonkov často vôbec nevypučia. Vlastnosť ovocných drevín vytvárať dlhé prírastky iba na určitých miestach konára zapríčiňuje poschodovité rozmiestnenie konárov. Tento jav sa nazýva poschodovitosť.
Najvýraznejšie sú poschodia na stredníku, na konároch vyšších rádov sa poschodia utvárajú menej výrazne. Taktiež rez a tvarovanie môže prispieť k potlačeniu poschodí.
Poschodia, ktoré vzniknú na rovnako rozmiestnených konároch a vyvinú sa za približne rovnakých podmienok majú približne rovnakú stavbu. Hovoríme o morfologickom paralelizme.
Zákonitosti poschodovitosti a morfologického paralelizmu umožňujú uplatniť v rôznych častiach koruny stromu s podobnou stavbou rovnaký prístup k rezu.

Podriadenosť a nadriadenosť konárov jednotlivých rádov

Vzhľadom na to, že jednotlivé konáre sa v korune nevytvárajú v rovnakom období života a nemajú rovnakú funkciu, uplatňuje sa delenie konárov do skupín - rádov.
Konáre, ktoré vzniknú ako prvé (kostrové konáre) sú konármi 1. rádu, na nich vyratajú konáre 2. rádu, z konárov 2. rádu vyrastajú konáre 3. rádu atď. Počet rádov konárov v korune môže byť rôzny podľa druhu koruny (spôsobu tvarovania) a podľa jej veku.
Pre konáre jednotlivých rádov platí zákon podriadenosti resp. nadriadenosti, podľa ktorého konáre nižšieho rádu sú nadriadené všetkým konárom vyšších rádov, ktoré z nich vyrastajú. Z hľadiska praktického to znamená, že vrchol konára nižšieho rádu musí dominovať svojim rastom konárom z neho vyrastajúcim (ich vrcholy sa musia nachádzať nižšie). Ak sa toto pravidlo poruší, konár, ktorého vrchol sa nachádza najvyššie, začína svojim rastom dominovať ostatným a preberá funkciu konára nižšieho rádu, ktorý prerástol (možno to využiť na zmenu smeru rastu konára).

Cyklická výmena polokostrových konárov a obrastu

Jednotlivé časti koruny ovocného stromu majú rôznu životnosť. Toto závisí od toho o aký útvar sa jedná (obrast, polokostrový konár ap.) a v ktorej časti koruny sa nachádza, ako i od vonkajších podmienok a agrotechniky.
Ako bolo uvedené v odstavci „Zákony rastu a rodivosti“ vplyvom pôsobenia samoregulačného systému v neskoršom období života stromu, ako reakcia na porušenie rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou sa na báze odumierajúcich konárov začínajú zo spiacich púčikov formovať vlky, z ktorých vznikajú nové konáre a tieto nahradia odumreté časti koruny. Cyklus sa opakuje. Proces cyklickej výmeny konárov sa prejavuje na extenzívnych, veľkých tvaroch ovocných stromov. V intenzívnom ovocinárstve pri pestovaní menších tvarov s intenzívnym ošetrovaním a pravidelným rezom sú všetky časti koruny viac-menej dobre osvetlené a stromy sú dlhodobo v dobrej kondícii, takže samovoľné odumieranie konárov nenastáva. 

Cyklickú výmenu konárov pozorujeme i v prípade ovocných druhov s kríkovitým habitusom, kde z bázy kríka každoročne vyrastajú nové výhonky, ktoré slúžia ako náhrada starnúcich konárikov, ktoré sa pri pravidelnom reze od základu odrezávajú. Pri malinách, černiciach a malinočerniciach výhonky vyrastajúce z bázy kra zostávajú v prvom roku svojho života vo vegetatívnej fáze (s výnimkou remontantných odrôd) a rodia až v druhom roku života. Po zbere úrody odumierajú a rezom sa musia odstraňovať. Zároveň však z bázy rastliny vyrastajú nové letorasty, ktoré prinesú úrodu v ďalšom roku a tak nahradia odumreté časti.

Poloha konára a pevnosť koruny

Poloha konára, uhol odklonu od konára nižšieho rádu, z ktorého tento konár vyrastá má vplyv na intenzitu rastu, rodivosť (vzťah medzi rastom a rodivosťou), ako i na pevnosť spojenia s konárom nižšieho rádu.
Všeobecne platí, že čím menší je uhol odklonu od materského konára, tým je spojenie konárov slabšie. Ak takéto spojenie vznikne medzi základnými konármi koruny stromu, v neskoršom období, po nástupe rodivosti a zaťažení konárov úrodou môže dôjsť k rozčesnutiu konárov a k následnej strate časti koruny alebo i k uhynutiu celého stromu. Nebezpečné je to najmä v prípade kôstkovín, pri ktorých sa kostrové alebo polokostrové konáre pri neopatrnom tvarovaní môžu vytvoriť z konkurenčných výhonkov a vznikajú tzv. vidlicovité rozkonárenia. 

Pri zakladaní konárov konkurenčné výhonky nevyužívame a snažíme sa vyberať výhonky s uhlom odklonu väčším ako 45o, alebo smer rastu upravíme (napr. rozperkami, vyväzovaním, neskorým rezom, vhodným skracovaním ap.) I v priebehu ďalšieho vývoja koruny konkurenčné letorasty odštipneme alebo odrežeme hneď ako ich objavíme.

Miesto rastu konára a pevnosť koruny

Umiestnenie konárov voľne rastúcej koruny sa riadi zákonitosťou poschodovitosti. V dôsledku toho stromy majú tendenciu vytvárať poschodia konárov vyrastajúcich v praslenoch s nepatrnými vzdialenosťami medzi konármi. V takom prípade je spojenie konárov menej pevné, dochádza k väčšiemu zatieneniu niektorých častí koruny a rast stredníka nad takýmto rozkonárením je obmedzený. Odporúča sa, aby vzdialenosť kostrových konárov bola aspoň 0,15-0,20 m od seba. Vzdialenosť medzi poschodiami poschodovitých korún by mala byť minimálne 0,6-0,8m.


(Ing. Oleg Paulen, PhD., KOVaV SPU Nitra)