Na tomto webe používame súbory cookie, aby sme vám umožnili funkciu objednávania (funkčné cookies) a na analýzu návštěvnosti Google analytics (analytické cookies).

Tvarovanie a rez jadrovín

Tvarovanie a rez jadrovín

1. Používané tvary 

Pri jadrovinách sa používajú tvary prirodzené i umelé, v závislosti od spôsobu a intenzity pestovania.
Z prirodzených tvarov sa využívajú rôzne modifikácie poschodovej koruny (so stredníkom), spomedzi umelých tvarov sa uplatňujú voľnejšie rastúce moderné palmety, predovšetkým však modifikácie vretena až štíhleho a superštíhleho vretena (spindel a superspindel), ktoré umožňujú podstatne zvýšiť hustotu výsadby (až do 10 000 ks na hektár i viac). Ich použitie podmienilo zavedenie slabo a veľmi slabo rastúcich podpníkov do praxe, ako i uplatňovanie novších odrôd. 

2. Zvláštnosti rastu a rodivosti jadrovín 

Jadroviny znášajú všetky druhy rezu. Ich výhodou je dlhšia životnosť spiacich púčikov. Okrem toho majú schopnosť zakladať kvetné púčiky na rôzne dlhom dreve, na staršom dreve i na jednoročných prírastkoch (niektoré cv.) a ľahko sa prispôbujú rezu, ktorý nevyvoláva také negatívne javy, ako je glejotok pri kôstkovinách.
Najlepšia kvalita plodov sa dosahuje na mladom až trojročnom dreve. Preto rez rodiacich stromov musíme orientovať i na obnovu rodiaceho obrastu.
Jadroviny veľmi dobre znášajú i zimný i letný rez a majú relatívne dobrú regeneračnú schopnosť.  
3. Spôsoby rezu jadrovín:

Dlhý rez (Gaucherov rez) 
Spočíva v kombinácii zásahov robených v lete na letorastoch a zimného rezu.
Len čo letorasty na všetkých stranách konára dosiahnu dĺžku 150 mm, zaštipneme ich za 4. riadne vyvinutým listom (asi na 0,1m), z ponechaných púčikov zakrátko vypučia druhotné letorasty (1-3), ktoré ďalej ošetrujeme letným rezom. Ak vypučal len jeden, čo najskôr ho zaštipneme za 2. listom. Ak vyrástli dva, horný odstránime rezom na prevod na nižšie postavený letorast a spodný zaštipneme za 2.-4. listom. Po vyrastení 3 letorastov dva horné zosadíme po najspodnejší a ponechaný po dosiahnutí dĺžky 0,1 m zaštipneme za 3. až 4. listom. Nikdy neponechávame rozkonárenie. Krátke letorasty s dĺžkou pod 100 mm nezaštipujeme a nechávame ich voľne rásť. 

Počas vegetácie prerieďujeme husto vedľa seba rastúce letorasty, aby sa nezetieňovali.
V predjarí ošetríme rezom všetky výhonky zaštipované pri letnom reze a všetky výhonky dlhšie ako 100 mm. Výhonky zaštipované zrežeme nad miestom prvého zaštipovania, teda na 4 púčiky. Ostatné, dlhšie, nezaštipované výhonky režieme podľa sily rastu (silnejšie plytšie, slabšie hlbšie). Predlžujúce výhonky režeme v súlade s potrebami budovania koruny.
Na bočných výhonkoch sa takto popri založených kvetných púčikoch vyskytujú i krátke alebo dlhšie rodiace útvary, na ktorých sú púčiky s neukončenou diferenciáciou, ktorá sa ukončí na jar nasledujúceho roku. Pri reze na jar nad nimi ponechávame jeden až dva rastové púčiky, ktoré zabezpečia ich výživu. Podporu diferenciácie púčika môžeme dosiahnuť i krátkym pozdĺžnym rezom na dreve pod púčikom.
Na oslabenie rastu môžeme pri jarnom reze nalamovať výhonky nad tretím vyvinutým púčikom a na podporu tvorby nižšieho obrastu zo spiacich púčikov pri báze výhonka použijeme spodné nalomenie.

Krátky rez (Lorettov rez) 
Je to rez, ktorým donucujeme slabo vyvinuté púčiky na báze letorastov vypučať a vytvoriť predčasný obrast už počas vegetácie.
Na jar vypučané letorasty necháme voľne rásť a keď dosiahnu pri základe hrúbku ceruzky, zrežeme ich nožom na pätku vysokú asi 10mm (t.j. na ružicu menej vyvinutých listov). Po tomto zákroku sa začnú púčiky na pätke vyvíjať a do konca vegetácie sa vytvoria rodiace hroty (krátke rodivé výhonky). Pri väčšej sile rastu sa mäžu vytvoriť silnejšie druhotné letorasty, ktoré treba po zhrubnutí tiež rezať na pätku. Stromy ktoré chceme rezať Lorettovym rezom musia byť zdravé a musia mať dobrú kondíciu.
Vlastnému rezu, ktorý sa vykonáva v druhej polovici júna predchádza príprava. Asi 10 až 12 dní pred vlastným skrátením sa všetky dlhšie bočné letorasty vo výške 20 až 30 mm nalomia alebo skrátia.
Vzhľadom na nerovnaký rast letorastov sa nedajú všetky ošetriť naraz, preto rez robíme ešte koncom júla a koncom augusta. V augustovom termíne režeme na pätku všetky bočné letorasty bez ohľadu na hrúbku, hrubšie na pätku, slabšie nad 2. až 3. normálne vyvinutým listom. Letorasty kratšie ako 100 mm neskracujeme, lebo sa samovoľne premenia na rodivý obrast. 

Vzhľadom na to, že sa pri tomto reze odstraňuje veľká časť listovej plochy, používa sa pri moderných tvaroch v obmedzenej miere na ošetrenie bujnejších, vzpriamene rastúcich letorastov.
Stromy ošetrované Lorettovym rezom potrebujú dostatok svetla, inak sa druhotné letorasty netvoria. Na jar stačí potom iba preriedenie alebo zmladenie obrastu.
Krátky letný rez nemožno použiť pri odrodách rodiacich na dlhom dreve ´Jonathan´ , ´Gloster´ , ´Boscova´, ´Angoulemská´ a i.

Zmiešaný rez 

V chladnejších a suchších podmienkach sa Lorettov rez úplne neosvedčil, preto sa používa kombinácia Lorettovho a Gaucherovho rezu - zmiešaný rez.
Bujne rastúce letorasty zrezávame na pätku a slabšie rastúce letorasti skracujeme za 3. až 4. listom. Pri inom postupe silný letorast po dosiahnutí dĺžky 60 mm zrežeme na spodný púčik a letorast vyrastený z tohoto púčika na pätku. Lorettov rez môžeme použiť aj na brzdenie rastu silnejšie rastúcej odrody, tak že ním ošetríme predlžujúci letorast konára.

Pekrunov rez 

Predlžujúce letorasty ošetrujeme bežným spôsobom. Bočný obrast skracujeme pri dosiahnutí dĺžky 150 až 200 mm za 3. až 5. listom. Zaštipujeme od polovice V. do polovice VIII. Keď letorasty druhej generácie dosiahnu dĺžku 150 mm, zaštipneme ich za 3. listom, letorasty tretej generácie za 2. listom. V jeseni rozkonárené letorasty zosadíme na najspodnejší letorast, ktorý zrežeme na 1 až 3 púčiky.
Ak spozorujeme, že sa spodné púčiky alebo rodivé útvary nevyvíjajú, zaštipujeme letorasty na krátko, na 1 až 2 púčiky.

Iný spôsob rezu 

Letorasty sa zaštipujú pred začiatkom diferenciácie kvetných púčikov za 6. až 8. listom. Ak zo skrátenej časti vypučí viac letorastov, koncom leta spravíme opravný rez na najspodnejší druhotný letorast.
V predjarí výhonky neskracujeme na normálne vyvinutý púčik ale na pätku druhotného výhonka. Tento pučí oneskorene, čím sa podporí tvorba dlhšieho a trvácnejšieho obrastu z nižšie postavených púčikov.
Viac sa v súčasnosti používa kombinovanie rezu s ohýbaním apod. 


(Ing. Oleg Paulen, PhD., KOVaV SPU Nitra)