Veľkovýrobné pestovanie je, na rozdiel od záhradkárov, vyslovene ekonomickou činnosťou. Jej výsledkom sú plody ovocia dopestované za účelom predaja. Aby sa predali bez problémov a za výhodnú realizačnú cenu, musia spĺňať silné kritéria kvality. Aby bolo ich pestovanie efektívne, musia pestované plodiny dosahovať zároveň zaujímavú úrodu. V neposlednom rade treba spomenúť aktuálne, neustále sa meniace trendy, ktorým marketing ovocia neustále čelí. Konsenzom medzi požadovanou výškou úrody, vnútornou a vonkajšou kvalitou plodov a marketingovými trendmi je práve správny výber odrody. Súčasné intenzívne sady sa zakladajú, v závislosti od ovocného druhu a použitého podpníka, na dobu 15 až 20 rokov. Pestovateľ si preto musí veľmi dobre zvážiť, do akých ovocných druhov a najmä odrôd svoje peniaze investuje. Cieľom je dopestovanie každoročne vysokých a stabilných úrod vysoko kvalitného ovocia odrôd atraktívnych pre marketing a s predpokladanou dobou vysokého trendu týchto odrôd, a tým aj stability ich odbytu na trhu, po celú dobu rodivosti sadu.

Zakladanie výsadieb u nás v posledných rokoch silne kleslo. Po hektických a na dotácie bohatých deväťdesiatych rokoch nastal útlm a nové výsadby sa skoro úplne zastavili. Nulové dotácie a rozčarovanie z vývoja odbytu ovocia sa tiež veľmi silne podpísalo na eufórii ovocinárov. Napriek tomu možno súčasnú situáciu vo veľkovýrobe hodnotiť vcelku kladne. Z roka na rok sa zlepšuje kvalita dopestovaného ovocia, zvyšuje sa počet odborníkov v praxi a „fundovaných“ firiem, zlepšuje sa marketing ovocia. Veľkou výhodou je fakt, že vďaka správnemu smerovaniu najväčších škôlok je odrodová skladba v sadoch pomerne progresívna. Čo sa týka jednotlivých ovocných druhov, tu sa tento trend prejavil logicky najmä u najpestovanejšieho druhu - jabloní.

Veľkovýroba sa nasmerovala na cestu súčasného európskeho štandardu, kde je spomedzi tisícok odrôd v kurze len pár. Jednoznačne silnú pozíciu si už dlhé desaťročia udržujú odrody Golden Delicious, Jonagold a Granny Smith, progresívnymi a čoraz viac rozširovanými sú odrody Gala, Fuji, Braeburn a Pinova. S cieľom minimalizovať vstupy do výroby a popri tom dopestovať zdravšie ovocie nastal pred približne desiatimi rokmi silný rozmach tiež vo vysádzaní odrôd jabloní rezistentných voči chrastavitosti. Časom sa však v ich pestovaní vykryštalizovalo množstvo komplikácii, ktoré, žiaľ, neboli domyslené vopred. Plody zväčša nedosahujú kvalitu konvenčných odrôd, úrody sú nižšie a v neposlednom rade je ťažké presadiť sa s akoukoľvek novou odrodou na európskom trhu s ovocím. Z celého radu rezistentných odrôd sa tak výraznejšie presadili iba odrody Topaz a Rubinola. Ťažká a komplikovaná aklimatizácia novej odrody na trhu na jednej strane a neustála snaha o šľachtenie nových kvalitnejších odrôd na strane druhej viedli ku vzájomnému kompromisu. Tým je šľachtenie klonov nosných odrôd. Vzniká stále čoraz viac klonov a mutácii, odlišujúcich sa od materských odrôd zväčša vyššou intenzitou sfarbenia, výškou úrod, veľkosťou a vyrovnanosťou plodov či odolnosťou voči chorobám. Tieto klony sú väčšinou patentované, pestovanie niektorých z nich je dokonca sústredené do uzavretých  klubov pestovateľov s prísnymi a pevne stanovenými podmienkami (tzv. klubové odrody). Najrozšírenejšie u nás sú klony odrôd Jonagold, Fuji, Gala, Braeburn a Golden Delicious.

U hrušiek je trend pestovať odrody s dlhou dobou skladovania, aby bolo možné ich dodávanie na trh počas celého roka. Z nových odrôd sa rozšírilo najmä pestovanie odrôd Bohemica a Dicolor. Záujem je tiež o letné odrody určené na spracovanie vo forme destilátov (Williamsova).

U kôstkovín je trend veľmi rozdielny v závislosti od druhu. Kým u broskýň sa stále nedarí prekonať kvalitu a pevnú pozíciu na trhu tzv. „havenov“ a do výsadieb sa tak stále vysádzajú osvedčené odrody ako Cresthaven, Fairhaven, no predovšetkým nosná odroda Redhaven, u sliviek je situácia diametrálne odlišná. Celková presýtenosť trhu stredne skorými odrodami sa poznačila na hlade po super skorých a super neskorých odrodách, ktoré majú šancu sa uplatniť na trhu. Šľachtenie i škôlkárska výroba priniesli v posledných rokoch na trh s ovocnými výpestkami množstvo nových odrôd a do sadov sa tak začali dostávať odrody Valjevka, Katinka, Elena, Herman, President, Valor, Verity, Presenta či Tegera. V poslednom období sa začínajú rozširovať odrody typu „top“ (Topgigant, Toptaste, Tophit, Topend a i.). Celkovo by som situáciu ohľadne sliviek z posledných rokov zhodnotil tak, že vývoj šľachtenia bol taký rýchly, že ešte sa nestihol rozšíriť jeden rad nových odrôd a už bol na trhu ďalší a ďalší.

U marhúľ vznikol rovnako veľký rad nových odrôd, kvalita plodov však bola vo veľkej väčšine prípadov neporovnateľná so štandardnou odrodou Maďarská. Z novších odrôd sa momentálne darí presadiť iba pár odrodám – Harcot, Silvercot, Bergeron, Orangered a i. Cieľom je dopestovanie veľkých atraktívnych plodov, ktoré vydržia dlho bez poškodenia na pultoch predajní.

Možnosti odbytu plodov čerešní do krajín západnej Európy za dobré realizačné ceny malo za následok vznik niekoľkých zaujímavých sadov čerešní. Západný trh žiada len plody atraktívnej veľkosti, čo spôsobilo rozmach vysádzania pomerne nových odrôd. Najväčšie zastúpenie spomedzi nich majú odrody Těchlovan, Regina, Vanda, Sunburst, Summit a Lapins, zo starších odrôd je stále pomerne dosť vysádzaná odroda Kordia.

            Z drobného ovocia majú jednoznačne najväčšie zastúpenie ríbezle. Zmysel ich vysádzania bol najmä v posledných rokoch veľmi diskutabilný, nakoľko ceny plodov klesli za krátke obdobie doslova katastrofálne. Situácia prinútila množstvo pestovateľov dokonca nezozbierať úrodu a nechať ju voľne popadať na zem. Dôvodom bola každoročná nadúroda u lídra na ríbezľovom trhu - v Poľsku a jej následný predaj za dampingové ceny. Neúnosnú situáciu však už nezvládli ani samotní Poliaci a množstvo výsadieb sa zrušilo alebo prestalo obrábať. A tak sa podľa predbežných prognóz črtá pre pestovateľov tento rok opäť po dlhej dobe svitanie na lepšie časy, nakoľko cena by mala ísť výrazne hore. Z odrôd sa rozširujú najmä novšie odrody ako Titania, Triton, Ben Alder, Ben Nevis, Ben Tirran, zo starších sú to Otelo a Öjebyn.

Ekonomicky zaujímavé sa stalo aj pestovanie jahôd. Odrodová skladba je tu silne progresívna, vysádzajú sa európske top odrody ako Elsanta, Symphony, Pegasus, Honeoye, Korona, Everest či Darselect. Presvedčivými vlastnosťami týchto odrôd je veľkosť a atraktivita plodov, výška úrod a odolnosť voči chorobám.

V záhradkárskej verejnosti je vždy rozširovanie odrôd ďaleko pestrejšie. Drobní pestovatelia sa nemusia riadiť trendmi ani požiadavkou trhu, nepotrebujú dosahovať za každú cenu maximálne výnosy, ich kritériami je najmä chuť a atraktívnosť plodov a odolnosť proti chorobám. Dôvodom pre výber odrody sú často tiež dlhoročné skúsenosti s danou odrodou, obľúbenosť daného druhu či odrody v rodine či vhodnosť na určitý druh spracovania.

Trendy u veľkého ovocia vo svojej  podstate kopírujú veľkovýrobu. Záhradkári a drobní pestovatelia veľmi pozorne sledujú novinky na trhu a okamžite reagujú záujmom o ne. Každú jednu novinku si chcú vyskúšať sami, overiť si jej kvality doma na záhrade. Obmena sortimentu však nie je taká razantná ako vo veľkovýrobe. Popri nových odrodách sa záhradkári nevzdávajú ani starých, overených odrôd a stále vyžadujú aj ich dostupnosť na trhu. Nesledujem problém s odbytom „prekonaných“ odrôd ako Gloster, Ontario, Priesvitné letné či Mutsu. Oveľa väčšiu pozornosť ako veľkovýroba venujú tiež pestovaniu odolných odrôd. Medzi najobľúbenejšie patria Topaz, Rubinola, Melodie, Selena, Florina, Goldstar, Júlia, Rajka, Prima a Angold. Rovnaká situácia je u sliviek - záujem je najmä o odrody odolné voči šarke sliviek, oproti veľkovýrobe však nie je taký podstatný termín dozrievania.  U broskýň a marhúľ vyžadujú drobnopestovatelia najmä odolnosť voči nízkym teplotám, oddeliteľnosť plodov od kôstky, veľkosť plodov a vhodnosť na spracovanie. Na rozdiel od veľkovýroby sa v záhradách drobných pestovateľov udomácnili a sú stále žiadané aj naše domáce odrody broskýň (Flamingo, Radosť, Fenix a i.) a marhúľ (Veharda, Vesna, Vegama a i.). U čerešní a višní prevláda záujem o veľkoplodé odrody, silným súčasným trendom však nie je ani tak výber odrody ako výber podpníka. Žiadané sú najmä výpestky na slabo rastúcich podpníkoch, z ktorých sa v malopredajnej sieti objavujú najmä výpestky na podpníku Colt.

Oproti veľkovýrobe je u malopestovateľov silne rozšírenie pestovanie drobného ovocia a menej známych ovocných druhov. Ich výživná hodnota, nenáročnosť, atraktívna chuť, pestrosť v termíne dozrievania a vhodnosti na všetky druhy spracovania ich na pestovanie v záhradách doslova predurčujú. Radikálna obmena nastala najmä v odrodovej skladbe egrešov. Moderné odrody rezistentné voči americkej múčnatke egreša sa rozširujú takmer výhradne. Najznámejšie z nich sú Invicta, Niesluchowski, Hinnomaki Rot, Spinefree, Pax a Rokula. U červených ríbezlí stále prevládajú domáce dlhostrapcové odrody Tatran a Detvan, z čiernych je to najmä odolná odroda Titania. U malín dochádza k postupnému nahrádzaniu klasických odrôd remontantnými odrodami rodiacimi na jednoročných výhonoch. Odrôd je celý rad, u nás najdostupnejšími a tým aj najrozširovanejšími sú poľské odrody Polana, Polka, Pokusa a na spestrenie žltoplodá odroda Poranna Rosa.

Z menej známych druhov ovocia prevláda záujem o čučoriedky, zemolez, jostu, moruše a aktinídie. Naopak, v prípade brusníc, tayberry či kľukvy cítiť pokles záujmu.

Trochu rozporuplným je stabilne sa zvyšujúci záujem o škrupinové druhy ovocia, najmä gaštany, mandle a orechy. Problémom je ich večný nedostatok brániaci ich rozširovaniu.

Ing. Marián Komžík