Jedným z najviac zanedbávaných krokov v slede celoročných zásahov pri pestovaní jabloní je prebierka plodov. Drvivá väčšina záhradkárov neprikladá tomuto dôležitému ošetreniu patričný význam, ktorý si právom zaslúži. Výsledkom ich celoročnej námahy je potom úroda malých neštandardných jabĺk s veľkým podielom plodov poškodených, deformovaných a úplne zakrpatených. Cieľom každého pestovateľa je však dosiahnutie úrody kvalitných krásnych plodov, tvarovo a odrodovo vyrovnaných a vyfarbených, dostatočne vyzretých, nepoškodených a dokonale pripravených na uskladnenie. V globále by minimálne 80% obratých plodov malo spĺňať kritéria prvej triedy kvality.
 

Sekundárnym sprievodným javom zanedbanej prebierky je tiež silná alternácia rodivosti, prejavujúca sa najmä u odrôd s prirodzeným sklonom k alternácii. Dôslednou prebierkou sa dá striedavá rodivosť nielen obmedziť, ale často aj úplne eliminovať. Celý mechanizmus alternácie rodivosti je totiž založený na fyziologických pochodoch, ktoré silne ovplyvňuje práve počet ponechaných plodov na strome. Semená plodov majú schopnosť vytvárať etylén, ktorý pôsobí inhibične na iniciáciu kvetných pukov. Preto čím je viac plodov na strome, tým viac je semien ako producentov etylénu. Vďaka tomu sa nedokážu vytvoriť na strome kvetné puky, ktoré sú základom pre ďalšiu úrodu. V druhom roku sú preto stromy naopak bez plodov, etylén sa nevytvára a nedochádza k inhibícii kvetných pukov. Vedie to k silnej nadúrode a celý tento cyklus sa stáva "bludným kruhom". U odrôd s geneticky podmienenou alternáciou (Florina, Ontario, a i.) dochádza z tohto dôvodu k tzv. dvojročnému rodivému cyklu, keď v jednom roku je silná nadúroda a v následnom sú stromy často bez akejkoľvek úrody.

Na docielenie želanej úrody ako aj eliminácie striedavej rodivosti slúži práve prebierka plodov a kvetov. Spočíva v dostatočne skorom odstránení časti plodov, resp. kvetov.

Prvou fázou prebierky je už zimný rez. Skúsený záhradkár rozozná, ktoré puky na strome sú rastové a ktoré kvetné. Preto aj nie je ťažké voľným okom posúdiť, aká je násada kvetov. Strom má prirodzenú vlastnosť vytvoriť niekoľkonásobne viac kvetných pukov ako je schopný vyživiť. Z toho dôvodu sa netreba báť už pri zimnom reze zasiahnuť aj do kvetných pukov a časť z nich odstrániť. V prvom rade odstraňujeme kvetné puky na prestarnutom rodivom obraste, na poškodených a chorých konároch, redukciu vykonávame tiež v miestach silnej násady kvetov, ale tiež u kvetných pukov z vnútra koruny, kde predpokladáme silné zatienenie a plody tu dostatočne nevyzrejú.

Termín zásahu sa môže presunúť aj na obdobie kvitnutia, kedy je už zreteľne poznať aj možné mrazové poškodenia kvetov. Zvlášť sa tento termín doporučuje u silnejšie rastúcich odrôd, ako aj vo výsadbách ktoré chceme zabrzdiť v raste. Kvitnutie väčšieho množstva kvetov viac oslabí stromy, čo sa prejaví následne na sile ich rastu. Výhodou tohto zásahu je skutočnosť, že ešte nie sú na stromoch plody a preto nemôže dôjsť k ich náhodnému poškodeniu /napr. nožnicami/. Ďalším plusom je, že záhradkár popri zimnom reze vykoná vlastne dva zásahy.
 

Druhým stupňom prebierky je samotná prebierka plodov. Jej termínom je obdobie tesne po júnovom opade plodov. Júnovým opadom sa strom prirodzene zbavuje prebytočných plodov, ktoré nedokáže uživiť. Stále však na strome zostane pomerne veľa plodov, ktoré síce dozrejú, ale na úkor svojej veľkosti. Skúsenejší záhradkár už pred týmto termínom dokáže rozoznať ktoré plody opadnú a ktoré nie a môže preto zásah vykonať skôr.

Včasná prebierka je dôležitá z dvoch dôvodov. Prvým je skutočnosť, že pomerne skoro po júnovom opade dochádza k iniciácii rodivých pukov pre budúcu úrodu. Včasnou prebierkou eliminujeme inhibičný účinok etylénu z plodov a tým podporíme väčšiu násadu kvetných pukov. Druhým dôvodom skorej prebierky je odstránenie efektu zbytočného viazania živín a vody do plodov, ktoré aj tak odstránime. Voda a živiny sú potom prijímané ponechanými plodmi, ktorým zabezpečujú rýchlejší a lepší rast.

Dôležitým faktom na ktorý treba myslieť je skutočnosť, že každý strom má určitý potenciál úrody. Stromy pestované v tvare štíhleho vretena v plnej rodivosti prinášajú úrodu 10 až 20 kg zo stromu. Túto úrodu prinesie či už sa prebierka vykoná alebo nie. A je samozrejme veľký kvalitatívny rozdiel, keď tých 10 - 20 kg tvorí 100 krásnych jabĺk, alebo 300 malých neštandardných jabĺk, z ktorých je ešte veľký podiel odpadu.

Technika prebierky

Prebierku plodov ovplyvňuje množstvo faktorov. Medzi ne patria najmä odroda, pestovateľský tvar, násada kvetov, zostatok plodov po júnovom opade, zdravotný stav a kondícia stromu, závlahové pomery, hnojenie a podobne. V žiadnom prípade by však pestovateľ nemal pristupovať k prebierke uniformne a každý strom by mal brať špecificky s prihliadnutím najmä na odrodu, kondíciu a násadu plodov. Zásah sa vykonáva ručne, jednoduchým vyštipnutím plodov. Je možné ho robiť tiež pomocou nožníc, tu však hrozí riziko náhodného nechceného mechanického poškodenia ponechaných plodov nožnicami.
 

Pri samotnom odstraňovaní mladých plôdikov sa musíme riadiť určitým systémom, postupnosťou. V prvom rade odstraňujeme plody zakrpatené, nedostatočne vyvinuté, deformované a plody napadnuté chorobou alebo škodcom. U týchto plodov je úplne samozrejmé, že sa z nich už nedokážu vytvoriť prvotriedne plody. Niekedy je tento zásah úplne dostatočný a ďalšia prebierka sa už robiť nemusí. V plne rodiacich výsadbách s veľkou násadou plodov však treba v prebierke pokračovať redukciou ponechaných zdravých plodov. Tu platí zásada, že ponechané plody by mali byť od seba vzdialené približne 10 - 15 cm, ľudovo povedané na šírku päste. V strapcoch nechávame jeden, maximálne dva plody, v závislosti od odrody.

U veľkoplodých odrôd /Jonagold, Jonagored, Golden Delicious, Braeburn, Rubín a pod./ môžeme ponechať dva, pri slabej násade plodov a dobrej kondícii stromu dokonca tri plody v strapci. Naopak u odrôd s malými plodmi alebo so sklonom z tvorbe malých plodov ponechávame v strapci zásadne len jeden plod. Medzi tieto odrody patria napríklad Gala a Fuji. Výsledkom dobre vykonanej prebierky plodov by mali byť stromy s rovnomerne rozloženými a optimálne osvetlenými plodmi v korune. Aj keď tento agrotechnický zásah pôsobí možno drasticky, pre dosiahnutie úrody kvalitných plodov je potrebné ho vykonať.
 

Prebierku je možné vykonávať aj chemicky, tento zákrok je však u nás ešte málo využívaný a takisto nie je zatiaľ legislatívne podporený. V každom prípade je chemická prebierka určená len pre veľkovýrobu a do záhrad sa nedoporučuje.
 

Na záver je ešte potrebné spomenúť prebierku zberovú. Vykonáva sa v situácii, keď určitá časť plodov na strome je už dozretá, sú dostatočne veľké a vyfarbené a druhá časť plodov ešte dostatočnú veľkosť, sfarbenie a stupeň zrelosti nedosiahla. Vtedy sa využíva tzv. prebierkový zber, kedy sa oberajú iba plody v plnej zrelosti a dostatočného sfarbenia a veľkosti. Môže sa kombinovať aj s čiastočným odstránením listov v najviac zatienených častiach koruny. Zostávajúcim plodov zostane viac priestoru, zlepšia sa im svetelné pomery a celý prísun živín a vody sa transportuje už iba do nich. Tých pár dní, počas ktorých dozrejú im stačí na to, aby ešte zväčšili svoj objem a lepšie sa vyfarbili.

Doba ich zretia je samozrejme závislá najmä od priebehu počasia a teploty. Vo veľkovýrobe sa tento druh prebierky využíva pravidelne, v niektorých rokoch sa parcely zberajú aj na 3 - 4 krát.

Ing. Marián Komžík