Aj keď je tvar štíhle vreteno v súčasnosti najperspektívnejším a najviac rozširovaným tvarom jadrovín, stále sa ešte nájdu záhradkári, ktorí už pri samotnej výsadbe urobia chybu, ktorá sa im v priebehu ďalšieho pestovania vypomstí a narobí im kopec problémov.

Pred samotnou výsadbou je treba zvážiť základné fakty. Prvým je potreba ovocia na priamu konzumáciu a na samozásobenie, respektíve dopredu si zvážiť koľko ovocia chceme aby nám stromčeky priniesli. Jabloň v tvare štíhleho vretena v plnej rodivosti vie priniesť úrodu 5 – 20 kg v závislosti od odrody a samotného priebehu pestovania. Z toho treba vychádzať a následne si z toho odvodiť potrebné množstvo stromčekov. Hlavnú úlohu tu zohráva práve odroda. Každý pestovateľ má osobité nároky na výber odrôd. Veľa pestovateľov preferuje sortiment zimných odrôd na uskladnenie, iní naopak nemajú vhodné skladovacie priestory a zameriavajú sa skôr na letné a jesenné odrody, ktoré môžu konzumovať dlhšiu dobu priebežne čerstvé.. Najväčšia časť záhradkárov však využíva model širokého spektra odrôd od skorých letných až po neskoro zimné, aby si zaistili prísun čerstvého ovocia po čo najdlhšiu dobu a súčasne si zabezpečili ovocie na uskladnenie. Ďalšou výhodou takéhoto odrodového zloženia je chuťová a vzhľadová pestrosť pestovaných odrôd.

Ďalším faktom, ktorý treba zvážiť pri výbere vhodných odrôd je úrodnosť. Je veľký rozdiel či sa na strome urodí 5 alebo 15 kg. Treba pamätať na to, že prirodzená úrodnosť je genetická vlastnosť. Pri výbere úrodných stabilných odrôd nám na dosiahnutie želanej celkovej úrody stačí vysadiť menší počet stromov. Medzi takéto odrody zaraďujeme napríklad odrody Braeburn, Jonagold, Golden Delicious, Granny Smith a podobne.

V poslednej dobe sa veľa hovorí o tolerancii a rezistencii odrôd. Najmä u jabloní už existuje celý rad odrôd rezistentných voči chrastavitosti /prípadne i múčnatke/, ktorá je hlavnou chorobou jabloní a v bežnej praxi si vyžaduje každoročne niekoľko postrekov, čo je náročné na čas i peniaze. Nezanedbateľné je i s tým úzko súvisiace zdravotné hľadisko. Tieto odrody sú voľne dostupné na trhu a preto mnohí záhradkári pristupujú k výsadbe práve týchto odrôd. Tu treba klásť hlavný dôraz na to, aby sme odrody rezistentné na rovnakú chorobu sadili podľa možnosti do jedného bloku, alebo aspoň v rade za sebou. Majú totiž rovnaký spôsob ochrany čo nám zjednoduší ošetrovanie. Medzi hlavné osvedčené rezistentné odrody patria napríklad Topaz, Rubinola, Selena, Rosana, Melodie, Júlia, Florina, Angold.

V neposlednom rade treba pamätať na chuť plodov. Je to tiež vlastnosť, ktorá je u mnohých pestovateľov základom výberu odrôd. V súčasnosti medzi najchutnejšie odrody pre väčšinu ľudí patria klasické odrody ako Golden Delicious, Jonagold, Šampion, Rubín, ale i u nás pomerne nové odrody Fuji, Braeburn, Gala, Rubinola. Každý človek má však iné vnímanie chuti a iné chuťové nároky a každá odroda špecifické chuťové vlastnosti. Preto je ťažko zovšeobecniť otázku chuti a povedať ktorá odroda je najlepšia. Svojho favorita si musí vytipovať každý sám. Vhodnou a cennou pomocou mu v tejto súvislosti môžu byť výstavy a degustácie ovocia, organizované najmä záhradkárskymi spolkami alebo veľkopestovateľmi.

Ďalšími faktormi na ktoré musí pestovateľ pozerať sú odolnosť proti mrazom /resp. vhodnosť do vyšších polôh/ a proti škodcom. I tu existuje celá škála rozdielov medzi jednotlivými odrodami.
Ideálna odroda zatiaľ neexistuje. Preto zváženie kritérií úrodnosť, odolnosť na choroby, škodcov, prípadne mrazy, chuť plodov a vhodnosť na uskladnenie je prvým dôležitým krokom pri zakladaní výsadby štíhlych vretien.

Výsadbový materiál je jedno z najviac podceňovaných kritérií pri nákupe. Veľa pestovateľov sa dá zlákať nízkou cenou a zakúpi si výsadbový materiál klamlivo výhodne od drobných výrobcov. Takto zakúpené výpestky zväčša zďaleka nevyhovujú norme, nie je u nich zaručená pravosť odrody, podpník a už vôbec nie zdravotný stav. Pestovateľ vlastne kupuje mačku vo vreci. Stromy vyrastené z takéhoto výsadbového materiálu sú väčšinou pre pestovateľa sklamaním a roztrpčením. Preto treba výpestky kupovať v špecializovaných podnikoch, ktoré im dokážu úradne zaručiť odrodovú i podpníkovú pravosť a stopercentný zdravotný stav materiálu.

Jedna z hlavných podstát štíhleho vretena spočíva vo využívaní oslabujúceho vplyvu slaborastúceho podpníka. Preto ak zakladáme výsadbu štíhlych vretien, zakúpené výpestky musia byť naštepené na takomto type podpníka. Štandard tvorí najpoužívanejší podpník M9, z ďalších u nás používaných podpníkov sú to najmä J-OH-A, M27 a těchobuzické podpníky J-TE-E, J-TE-F, J-TE-G a J-TE-H. U slabšie rastúcich odrôd alebo na suchých stanovištiach bez možnosti doplnkovej závlahy je možné použiť i podpníky stredne silného rastu, napríklad MM106 alebo M26.

Dôležitou súčasťou pri pestovaní štíhlych vretien sú technické prvky a to oporná konštrukcia a doplnková kvapková závlaha. Využívajú sa najmä vo veľkovýrobe, ale aj ich využitie v záhradkách je čoraz častejšie. V bežnej praxi je termín výstavby opornej konštrukcie ako aj doplnkovej závlahy v nasledujúcich rokoch po výsadbe. V západnej Európe sa už však udomácňuje diametrálne odlišný postup, ktorého aplikácia do záhrad a malých výsadieb je veľmi jednoduchá a praktická. Spočíva v kompletnom vybudovaní všetkého, čo k sadu patrí /oporná konštrukcia, natiahnutie drôtov, doplnková závlaha, vysiatie trávnika, vykopanie jám pre stromy/ ešte pred samotnou výsadbou. Po vysadení výpestkov má pestovateľ kompletne hotový sad, vďaka čomu nemusí do neho mimo bežného ošetrovania zasahovať a riskovať tým poškodenie vysadených stromov.

 
K samotnej výsadbe pristupujeme po dôkladnom vymeraní a vyznačení si radov. Spon pre štíhle vreteno jabloní je 0,8 – 1,2 m v rade /v závislosti od odrody/. Medziradia prispôsobíme dostupnej mechanizácii, štandardná vzdialenosť v záhradách sa pohybuje od 2,0 do 3,5 m. Veľkosť jamy prispôsobíme stavu pozemku. Ak robíme výsadbu na kvalitných obhospodarovaných pôdach, úplne stačí jama veľkosti cca 30 cm do hĺbky a šírky. Pri výsadbe do ťažkých nekvalitných a slabo vyživovaných pôd vykopeme radšej väčšiu jamu /40 – 50 cm/. Na dno jamy nasypeme dobre vyzretý kompost, alebo kvalitné organické hnojivo, ktoré nespôsobí spálenie koreňov. Tiež je potrebné /najmä ak nemáme vybudovanú drôtenku/ zatĺcť do stredu jamy oporný kolík. Výpestky vysádzame štandardným spôsobom južne od kolíka. Dôraz treba klásť najmä na hĺbku výsadby. Vysadený strom by mal mať miesto štepenia minimálne 10 cm nad zemou! Táto skutočnosť často nebýva dodržaná, dôsledkom čoho dochádza k spravokoreneniu odrody, vplyv podpníka sa eliminuje na minimum až postupne úplne zaniká, čo vedie k celému radu pre úrodu a kvalitu negatívnych následkov. Vysadený výpestok uviažeme osmičkovým spôsobom ku kolíku a riadne zalejeme. So závlahou pokračujeme i v nasledujúcich týždňoch. V prípade jesennej výsadby treba dohliadať na potrebu vlahy i v zimných mesiacoch, nakoľko v obdobiach suchej zimy so zvýšenou teplotou hrozí nadmerný odpar, čo môže viesť až k uhynutiu stromu. V oblastiach so zvýšeným výskytom zajacov a králikov zabezpečíme tiež ochranu kmeňov proti ohryzu.


Ing. Marián Komžík